Pravdy a omyly Lampy (k referendu)

Konflikt náboženského a svetského pohľadu. Argumentovať láskou  „ponad náboženstvo“ alebo „v súlade s ním“ vo veci práva na manželstvo (alebo registrované partnerstvo) je nezmysel. Tá je „len“ jeden z atribútov, zakladajúcich možný alebo reálny vzťah potvrdený úradnou listinou, ktorá umožňuje manželom alebo registrovaným partnerom kompetencie a oprávnenia, ktoré nemá jednotlivec v partnerskom (mimomanželskom) vzťahu (á la „psí knížka“).
Náboženský pohľad – boh človeka ako muža a ženu (ich) stvoril. Pridelil im inštrumenty (mužom na plodenie, ženám na rodenie detí) a sociálne role (otec, matka), v rámci ktorých sú „ženy z Venuše a muži z Marsu“ so svojimi telesnými a duševnými odlišnosťami. Založil medzi nimi sexuálne napätie (polaritu) a slobodu. A s ňou zodpovednosť za dobre prosperujúci ľudský rod. Pred i po splodení detí v rámci manželstva, mimo neho, voľného, chvíľkového intímneho a nezodpovedného (!) vzťahu, alebo registrovaného partnerstva, či inak…
Kresťanská Biblia považuje rodinu založenú na spoločenstve muža a ženy za základ komunitného života aj vo význame základnej stavebnej bunky a jednotky štátu… a preto má takéto spoločenstvo právo na piedestál obzvlášť chráneného a spoločnosťou podporovaného inštitútu.
Zásada rovnosti práv a rovnakého zaobchádzania (poznámka – hypotéza registrovaného partnerstva ako inštitútu rovného manželstvu?) však volá po možnosti a potrebe manželstvu podobnému, nie však s manželstvom zhodným inštitútom aj pre tých členov spoločnosti, ktorých motívom spoločného záujmu a záujmu zdieľať spoločnú domácnosť nie je naplnenie funkcií manželstva, najmä biologickej (tú má potenciál a šancu naplniť len plodný pár opačného pohlavia), ktoré muž a žena spečatia sobášom. Motívom a účelom RP nemusí byť rodenie a výchova spoločne splodeného potomstva a detí vôbec… Títo partneri však zdieľajú rovným dielom práva (i povinnosti) jeden k druhému tak, akoby boli manželmi (rukou spoločnou a nerozdielnou). Až pokým ich smrť (rozvod manželov, rozchod partnerov) neodlúči.
K adopciám – náš právny poriadok spoločnú adopciu povoľuje len zosobášeným párom. Iný prípad je osvojenie si dieťaťa jednou osobou, napríklad keď sa ovdovená matka znovu vydá a jej nový manžel si osvojí jej dieťa. Deti môžu nadobudnúť bezdetní a neplodní manželia adopciou alebo zvláštnym inštitútom, ktorým je surogátne (náhradné alebo „nájomné“) materstvo. To, ako je známe, okrem „baby boxov“ zo zahraničia a u nás, slovenský právny poriadok (okrem „baby boxov“) v plnom rozsahu ešte nepozná… pre svoje problematické súčasti (etika) si vyžaduje, aby mu bola venovaná zvláštna pozornosť.
http://www.mamaaja.sk/tehotenstvo-a-porod/chceme-babaetko/surogatne-materstvo/
Ďalší omyl je nesprávne spoločenské povedomie vo vzťahu k adopcii ako ľudskému právu. Pravda –  adopcia nie je základným originárnym ľudským právom každého jednotlivca, ktorý o ňu požiada, ale právom akcesorickým, o ktorom rozhoduje a prideľuje ho po splnení podmienok a kritérií, prednostne v záujme originárneho základného ľudského práva a najlepšieho záujmu dotknutého dieťaťa výlučne súd. Rovnako, ako v prípadoch odobratých detí alebo v konaniach o umiestnení detí po rozvode manželov. V ideálnom prípade vždy (!) rozhoduje oprávnený záujem dieťaťa. K adopciám a najlepšiemu záujmu detí – ideálna je a ostane výchova detí obomi rodičovskými vzormi a najlepšie ich biologickými rodičmi…
Hierarchia muža a ženy v rodinnom spoločenstve je ateistami neznalo interpretovaná, naplnená fobióznymi predsudkami voči kresťanskému Písmu. Ak ju „vylúpnete z náboženského obalu“ je práve ona garantom harmonickej, vzájomne sa dopĺňajúcej, prirodzenej biologickej a sociálnej jednoty muža a ženy a aj vo svetle darwinovského evolucionizmu sa vyjaví ako čistá, správna a tobôž – nediskriminačná. Považovať darwinizmus a priori za základ a súčasť vedeckého materializmu je rovnako omyl. Naopak, okrem toho, že je zmätočný, poskytuje dôkazy, že evolúcia sa so stvorením (ak kto chce s teóriou inteligentného dizajnu a kreacionizmu) vzájomne nevylučujú tak, ako veda a náboženstvo.
Ideológia rodovej rovnosti (pohlavie je sociálny konštrukt) a kvóty (skrátene) sú účelový pseudovedecký blud a nezmysel najmä z dielne ultraliberálnych ľavicových teoretikov a ideológov neomarxizmu. Zneužívaný ako politikum. Rozumný Homo sapiens sapiens akékoľvek kvóty z princípu, a rovnako aj zdravého kritického rozumu, odmietne.
Argumentácia protagonistov LGBTI loby, že homosexualita (plus hermafroditizmus) sa prirodzene vyskytuje v nižšej živočíšnej ríši, degraduje človeka na živočícha nižšieho typu. Výskyt orientácie na rovnaké pohlavie v živočíšnej ríši je fakt podmienený rozmanitosťou druhov a spôsobov ich života a rozmnožovania… je premennou (neodarwinizmus) v závislosti na podmienkach prežitia druhu a prirodzeného výberu. V ľudskej ríši sa nevyskytuje ani fenomén partenogenézy. Porovnanie s ľudstvom neobstojí… ľudstvo má nemenný antropologický základ (antropinum ako už ďalej nedeliteľná jednotka ľudskosti) a vyvíja sa inak – podľa princípov spoločenského (sociálneho) nie prírodného, evolucionizmu, o ktorý sa opiera aj teória ľudských práv, ľudsko právne dokumenty a judikatúra ESĽP.
https://www.law.muni.cz/sborniky/dny_prava_2012/files/rodicovstvi/HamrikMartin.pdf
…málokto reálne vie, tuší, o čom je reč… gender mainstreaming a feminizmus (a „nevinné“ kvóty) sú závanom celospoločenského zla… s legálne a flagrantne pripravovaným a koncipovaným „socialengeneering“ v mene „ľudských práv“ jednej pestrofarebnej menšiny (plus skupiny osobnostne narušených feministiek…).
Prognózy do budúcnosti vývoja ľudských práv, ako podmienky sine qua non prežitia ľudstva, sú návrat ku klasickému manželstvu a rodine, jeho podpore, opustenie civilizačne scestného hodnotového relativizmu v súbehu s do chaosu vedúcim ultraliberalizmom a návrat k trvalým a nemenným civilizačným hodnotám v súbehu s akceptáciou ľudských práv menšín s inou, než hetero sexuálnou orientáciou v miere, ktorá gejom, lesbám, inter a transsexuálom ľudsko-právne náleží.
Svetonázor nerozhoduje.
Poznámka – masívna argumentácia gejov a lesieb láskou, ako kľúčovým dôvodom na inštitucionalizáciu aj ich vzťahu ale aj v hetero pároch, na pozadí ľudských práv, pokrivkáva v tieni definície lásky… za ktorú je vydávané všetko, od prvotnej „iskry“ a vzájomných sympatií, v súbehu s efektom sexuálnej  príťažlivosti (spoločný a rovnaký sexuálny vkus) a žiadostivosti, až po chronický, ničím a nikým nenarúšaný a trvalý vzťah vybudovaný na základoch prvotnej vzťahovo-komunikačnej „chémie“, vzájomnom porozumení, jeden sa vidí v druhom… obaja si „úžasne rozumejú…“ a preto sa vzájomne chcú…
Prvé (spodné) úrovne (nižšie emócie, city) sú spravidla málo trvácne, dočasné (podenkové)… ak nezaniknú do pár dní (týždňov a mesiacov…) budujú sa a trvácnejú spravidla až vo vzájomnom spolužití a zdieľaní dobrého i zlého – trpezlivosťou, vzájomnou toleranciou, odpúšťaním, pochopením, porozumením, empatiou, rozumnou (racionálnou) ústupčivosťou… zjednotením ega oboch…
…pravá láska je nesebecká, viac dáva než berie, kde dvaja jedno sú… a sú si vzájomne verní od počiatku vzťahu až do konca ich dní…
Mladý muž pri pohľade na mladú ženu si po jej preskúmaní povie: „Toto je žena, s ktorou si chcem založiť rodinu, ona, práve ona bude matkou mojich detí…“ Ona: „Toto je muž, ktorému sa oddám, jemu dôverujem, pod jeho ochranou budem v bezpečí a istote, práve on a nik iný, bude otcom našich spoločných detí…“ Povedia si svoje áno (na radnici či v chráme božom) a úsilie o pravú a trvalú lásku sa začína… ateistický i kresťanský bože – žehnaj im…
Zrejme podobný vnútorný proces prebieha aj v hlavách párov rovnakého pohlavia… prebieha..? Porovnateľne ako u heteropárov..?