Priorita dňa – „hlúpy, ale mocný“

Dočkali sme sa. Konečne budeme mať parádne futbalové štadióny, kultúrne stánky zodpovedajúce kvalite našej Corgoň a nižšej ligy. Bolo by hriechom neopraviť ich, keď sa v štátnej kase tak ľahko našlo voľných  45 miliónov. Majú kdesi v banke hniť, radšej brutálne skvele investujeme. Aj priorita je, myslím si, zvolená výborne. Dajte plebsu chlieb a hry, to vedeli hlavy pomazané už dávno.

Ono, tie peniaze sa mohli použiť aj ináč, ale samozrejme všetky iné použitia by boli len neúčelne vyhodené evríčatá. A to si predsa v tejto ťažkej dobe múdra zodpovedná vláda dovoliť nemôže. Mne jedno neúčelné použitie týchto miliónov  napadlo.

45 000 000 : 399 = 112 780 cca. To je teoreticky počet kúpených licencií (cena je najvyššia z ponúkaných možností) jednej aplikácie (nebudem menovať, aby som nerobil reklamu), ktorá značne uľahčuje administratívny život na školách a ktorá by po nejakom dopracovaní mohla spojiť všetky inštitúcie zaoberajúce sa výchovno-vzdelávacím procesom do jedného informačného systému. Nejaký  RIS už síce existuje (Ficovláda ver. 1. ho podpísala), ale neviem, či len nie v hlavách.

V roku 2008 bolo v materských, základných a stredných školách zamestnaných 87.165 pedagogických zamestnancov. Dnes ich je niečo nad 80 000. To je na hlavu učiteľskú jedna licencia a ešte sa zvýši licencií aj pre celé ministerstvo školstva a celú administratívu, ktorá čo i len z počutia vie o problematike vzdelávania.  Cena 399 € je maloobchodná cena. Ktovie, aká by bola po transparentnom tendri. Verme, že nižšia. A drobná poznámka, aby bolo jasné. Licencia sa kupuje na školu, nie na učiteľa!!!

Takáto aplikácia umožňuje z databázy vypľuť všetko, načo si prebujnelá administratívna armáda na štátnych úradoch pomyslí. Umožňuje zaslať všetky údaje, ktoré potrebujú na Krajských školských úradoch (ooops, tie už vďaka Ficovláde ver. 2. neexistujú, teraz sa to volá „Obvodný úrad, odbor školstva „ , jeden by neveril aké je to ESO efektívne 🙂 ), na odboroch školstva samosprávnych krajov, v školskom výpočtovom stredisku v Michalovciach aj v Banskej Bystrici a, keďže nie som vedúci pracovník vzdelávacej inštitúcie, tak neviem kde ešte. Ale určite by sa nejaký ďalší úradník bažiaci po údajoch našiel.

Avšak, naša múdra hlava pomazaná rozhodla dobre. Tých 45 miliónov by takýmto spôsobom do vzdelávania bolo investovaných veľmi zle! Učitelia by totiž potom, ak by sa nemuseli zaoberať  vypisovaním kadejakých zdvojených tlačív a zasielaním rôznych štatistík, nevedeli čo s voľným časom a mohli by sa začať venovať výchovno-vzdelávaciemu procesu. A to sa predsa nezhoduje s prioritami „hlúpy, ale mocný“.

A čo je ďalšie plus, tie štadióny budú riešiť „naše“ slovenské firmy. Čo je tiež nie zanedbateľný efekt takto brutálne dobre investovaných miliónov. Vlastná hlava, je vlastná hlava.

„Je to projekt na desať rokov a som veľmi rád, že vláda prijala toto opatrenie. Ak hovoríme aj o tých učiteľoch, napíšte, kde sú peniaze z daňového úradu a platiny. Aj to môžeme riešiť. Peniaze, čo uleteli na daňovom úrade, sa mohli dať učiteľom tiež, nie?“ (Jeden zo zákonodarcov, Dušan Galis, SMER-SD).

Logika, nie?

A ďalej pán Galis pokračuje – „Keď sa dávajú peniaze do športu, má to veľký význam. Keď sa porovnáme s okolitými krajinami, je to neporovnateľné. Ak platí, že prostredie vychováva človeka, je dôležité, aby deti vyrastali v čistom a peknom prostredí. Aby mali motiváciu a šport ich zaujal. A nielen počítače a nová technika.“

Aby sa teda vedelo. Slovenskí ultras potrebujú krásne štadióny, aby ich neokrôchané mravy zjemneli.

Dovoľte mi teda, pán Čaplovič, keďže to je hlavne Vaša kapusta, v mene drvivej väčšiny učiteľov poďakovať Vám za to, že pri pohľade na vyhrievané trávniky nás na srdci bude hriať pocit, že aj my sme mohli prispieť k zjemňovaniu.