Rádio Viva

Dnes som si naladil svoju obľúbenú frekvenciu, svoju obľúbenú stanicu – Rádio VIVA.

Pre mňa bola obľúbenou, pretože tam hrali „moju“ hudbu. Hrali tam peknú hudbu – bol to prierez hudbou cez desaťročia, v ktorých som žil. Pri nej som si spomínal na prežité chvíle života. Boli to chvíle veselé i smutné.

I dnešok sa stal jednou z takých chvíľ. Bola to chvíľa smutná. Už tam nehrala „moja“ obľúbená hudba. Nebola tam pekná hudba, nebolo tam pekné ani jedno slovo, lebo sa nič nevysielalo. Na naladenej frekvencii sa nič nevysielalo.

PREČO? !!!

Bolo to asi preto, že v tejto krajine vládne neprávosť a beznádej. Vládne od vlády, súdnictva, zvolených organizácií, od zvolených predstaviteľov – od parlamentu.

Ako inak by mohlo byť ignorovaných tých tridsaťtisíc podpisov pod iniciatívu „Zachráňte Rádio Viva“. Nik ju asi nečítal, nik si ju asi nevšimol, nik ju asi nevzal na vedomie, nik sa jej nezastal. A to je tá smutná správa, ktorú som počul ja, ktorú počuli mnohí ľudia, lebo nepočuli peknú hudbu a pekné slovo z Rádia Viva.

Bola to dobrá frekvencia,

bola to dobrá redakcia,

no bola to zlá reakcia

a zároveň smutná správa pre Slovensko. Nielen preň …

Je to smutná správa pre demokraciu.