Róbert Fico: Legenda pred pádom

Dnešná situácia na Slovensku predznamenáva budúce krušné chvíle na míle vzdialené od pokojných vôd vládnutia v rokoch hojnosti, keď všetko išlo akosi samo nahor.
Vládna strana Smer v sebe spája negatíva z doby socializmu, avšak bez čo i len snahy o zlepšenie postavenia málo zarábajúcich pracujúcich ľudí. Pridáva k tomu negatíva súčasnosti. Komunisti nemohli vo svojej dobe nechať rozkradnúť štátny majetok do rúk niekoľkých finančných skupín a obohacovanie sa vtedy na úkor iných malo drobnejší charakter, pričom zapojené do neho bolo v podstate široké obyvateľstvo.
Predstavitelia Smeru si zvykli na to, že všetko sa dá riešiť čisto použitím PR a marketingu, že projekty na zlepšenie chodu štátu sú namáhavé, s otáznymi výsledkami a neprinášajúce zisk ich sponzorom. Preto na akúkoľvek aktivitu v prospech štátu nikdy ani neprišiel rad. Realizovali sa len veľké škodlivé projekty s tučným ziskom, ako Mýto. Na toto vládne obdobie je už tiež avizovaný pre štát a ľudí nezmyselný a predražený, súkromné vrecká však napĺňajúci „dopravný servis“.

Stav, kedy stačí len čistý marketing, sa však môže pomaly skončiť. Vidieť už aj istú „únavu materiálu“ hlavného mága vládnej strany. Najmarkantnejšie je to badať teraz pri štrajku učiteľov. Odpoveď Róberta Fica je opakovane pohrdlivá, urážlivá, podráždená. Čo nie je u neho nezvyčajné, nezvyčajný je adresát. Učiteľský zbor nie je iná politická strana alebo nejaký imaginárny nepriateľ ľudu. Je to veľká a dôležitá skupina z ľudu. Predseda Smeru však už zjavne prestáva rozlišovať kategórie svojich útokov. On už žije príliš dlho životom vrstvy bohatých a nadradených, ktorí navyše neprišli k majetku tvrdou prácou. Nejaká otrhaná skupina učiteľov, ktorá sa nevie o seba postarať tak šikovne, ako jeho 83 „nádejných osobností verejného života“ v parlamente, alebo ďalšie tisíce v štátnej správe a regiónoch, mu kazí pobyt v „jeho svete“. Vo svete, kde sa ľudia starajú o to, aké drahé a pekné hodinky si po pár mesiacoch zaobstarajú, ako si vystavajú svoje sídlo a akým vyberaným luxusom ho zariadia. Do akého luxusného auta si naložia svoj zadok, do akej dobrej školy pošlú svoje dieťa, či kde si zaobstarajú svoju exotickú rezidenciu.
Rezidenciu, kde si bude Fico za šumenia listov paliem a morského príboja v dôchodku prepočítavať príjmy zo svojich dobre zahedžovaných investícií a smiať sa z hlúposti ľudu, ktorý mu to zabezpečil na svoju škodu.
Teraz je však ešte stále tu a musí sa starať a robiť všetky tie otravné veci spojené so svojou funkciou. Učiteľom, za ich opovážlivosť žiadať aspoň aký taký slušný život za odvedenú prácu, už nemal trpezlivosť sa pekne prihovoriť a spustil na nich vyhrážky. Vrátane vyhrážania sa „vyššou mocou“ – šéfmi EÚ, ktorým za beztrestnosť vo svojich zbojníčinách doma predal svoju čiernu dušu a majetky ostatných ľudí a ich budúcich pokolení.
Róbert Fico, aj s celou svojou kamarilou, už dávno prestali chápať, že skupinám, ako sú učitelia či sestričky, už ide naozaj o prežitie, nie o to, čo naviac oproti štandardu si dovolia.
A aj keď Slováci si nechajú neskutočne na sebe lámať palice, po ďalších vyše troch rokoch práce na finančné skupiny – domáce a zahraničné, ovládajúce EÚ – už nebudú mať takú ochotu sa dostaviť do volebných miestností a voliť poskokov týchto skupín.

Alternatíva sa pritom rysuje. Neficovská strana spektra sa dosť rapídne mení. Aj keď tento proces môže pôsobiť zmätene, je treba si uvedomiť, že nič nové sa nerodí ľahko. To staré sa čoraz viac prepadá do zatratenia a zostáva to zdravšie.

Viem, že ľudia sú sklamaní a nevidia cestu von. Rád by som však vyzval na prehliadnutie rôzneho mediálneho humbugu a podporovanie tých, ktorí sú dobrí ekonómovia a korupciu nie že nepáchajú, ale sa ju snažia v možnej miere eliminovať. Nie preto, lebo je to dobré pre daných politikov, ale preto, lebo je to prospešné pre občana.
Róbert Fico sa vydal na cestu nadol a alternatíva sa formuje.

Autor je zakladajúcim členom SaS. Článok obsahuje jeho osobné postoje.