Róbert Fico, prezident a absolútna moc

Po páde komunizmu sa začal proces transformácie štátneho majetku do rúk niekoľkých vyvolených. Bežní ľudia neboli na zmeny pripravení a tento proces bol riadený hlavne pohrobkami Štátnej bezpečnosti a ich poskokmi. Taktiež sa rozpredali podiely v tzv. strategických podnikoch. Za Ficovej predošlej vlády ekonomika expandovala a predošlé vedenie mu zanechalo celkové financie štátu v slušnom stave (aj vďaka príjmu z predaja veľkých podnikov). Mohol teda realizovať predražené megaprojekty, ako napríklad mýto, s nevídanými ziskami.
Dnes je však situácia iná. Zo štátneho majetku sú tu len zvyšky, príjmy štátu klesajú, Eurozóna je v dlhodobej kríze a žiada výpalné na svoj chod ešte aj od výrazne chudobnejšieho Slovenska.
Za danej situácie je prakticky nemožné uspokojiť nenásytných sponzorov, euroval a ešte aj voličov. A tak Róbert Fico ani nezakrýva svoje pohnútky – že cieľom nie je riadiť štát, ale čisto uspokojovať záujmové skupiny v tomto poradí. S tým, že na tých posledných, voličov, sa určite neujde, veď doteraz si vystačili s trochou „sociálnych“ fráz. Rozhorčenie nad požiadavkami „plebsu“ pri poslednom štrajku učiteľov už vôbec neskrýval.
Celé to má však ešte komplikovanejšie. Krátka vláda „zlepenca“ mu napriek svojmu krátkemu vládnutiu zanechala nepríjemné dedičstvo (aneb kurvahošigutntag). Dedičstvo, ktoré ohrozuje samotný základ celého korupčného systému a jeho kruhovej obrany. Napriek spoločným záujmom so skorumpovanou časťou „zlepenca“ a úpornému kladenia prekážok, sa podarilo zvoliť nového generálneho prokurátora.

A to nie je len taká hocijaká figúrka. Aj keď pred verejnosťou nenápadná, je to pozícia jedného z troch najmocnejších ľudí v štáte. Generálny prokurátor je vyzbrojený mocou z 50-tych rokov, kedy sa bolševici potrebovali v monstrprocesoch zbaviť všetkých nepriateľov svojho novo-nastoleného režimu.
Ak by nejaký politik v priamom prenose povraždil škôlku plnú detí, generálny prokurátor vie z toho po právnej stránke spraviť skutok, ktorý sa nestal. Vzhľadom na rôzne „paralelné finančné štruktúry“ našich terajších a bývalých vládnych strán životným záujmom našich „osvedčených“ politikov je mať na tomto poste niekoho, kto ponechá doterajšie status quo.  Potom sa dá usmievať v diskusných reláciách pri korupčných témach s tým, že „nič nebolo preukázané, nikto nebol odsúdený“.
A práve teraz je tu hrozba zmeny na tomto poste, hrozba väčšia ako následky neuspokojenia sponzorských finančných túžob. Táto zmena totižto môže do celého korupčného systému poslať šok a mnohých zostreliť z rozžiareného piedestálu moci do tmavých zamrežovaných kobiek.

Viem, čo si robil minulé leto

„Musím namietať, keď chce niekto podať obžalobu na prezidenta, ako keby bol masový vrah alebo niečo ukradol.“
„Čo ten prezident ukradol päť miliárd dolárov alebo eur alebo niekoho zavraždil?“

Je pozoruhodné, že tieto vety Róberta Fica zazneli práve po pochybnostiach okolo poľovačky, kde došlo k nešťastnému zastreleniu zamestnanca poľovného revíra Lešť. Podľa dávnejšieho článku v „pluske“, deň pred týmto nešťastím bola v revíri „vysokopostavená osoba“ a vec riešila aj SIS. Vtedajší článok zostal bez povšimnutia.
Je preto prekvapivé, že Kancelária prezidenta prudko reagovala na blogera, ktorý iba stručne zhrnul predošlé novinové články. Aj bežný pozorovateľ mediálneho života vie, že taký individuálny blog si v lepšom prípade prečíta niekoľko tisíc ľudí, niektorí si pofrflú v diskusii a po pár dňoch už si na jeho obsah málokto spomenie. Avšak úplne opačný efekt má, ak proti blogerovi rozpúta kampaň „hlava štátu“, či nebodaj „jej prezident“. Vtedy nastáva mediálna búrka. A to musí predsa byť skúsenému hovorcovi jasné.
Ešte zvláštnejšie je, ak prezidentská kancelária najprv sväto-sväte tvrdí, že prezident bol v čase nešťastnej nehody na dovolenke v Chorvátsku, ale vzápätí svoje tvrdenie úplne zmení. Len aby ho nahradila ešte očividnejším bludom. V sobotu 1. augusta 2009 bol prezident vraj na futbalovom zápase v Bratislave. Žiaden oficiálny zápas sa však vtedy v Bratislave nekonal, ten bol až o deň neskôr vo večerných hodinách (Slovan-Košice). Alibi na ten deň sú tak opäť v troskách.
Tu už sa vynára oprávnená otázka, či v kancelárii prezidenta sú samí, ako sa hovorí, „analfabeti“, ktorí si nevedia prečítať situáciu, ani keď ju majú „biele na čiernom“. Alebo, či je sabotáž zámerná a „všetci prezidentovi muži“ len prehadzujú plachtu na lodi ešte istejším Smerom ako doteraz.
Ivan Gašparovič dostal neľahkú úlohu, odpáliť právoplatne zvoleného generálneho prokurátora. Úlohu, na ktorej stojí zachovanie korupčného systému, hniloby tiahnúcej sa od politických strán až po finančné skupiny. Úlohu, pre ktorú nemusí byť ochotný spraviť úplné maximum pred svojím dôchodkom a za vlny odporu verejnosti ani on. A ako vidíme, absolútne maximum je nevyhnutné . A preto je treba mať na neho páku, poznať napríklad prešľap, ktorý by vyvolal nechuť aj u tej otrlejšej časti voličstva.
Róbert Fico ako predseda vlády má a mal aj za svojej predošlej vlády prístup k správam tajnej služby. Ak poľovnícke neštastie riešila SIS, mohol si jej správu prečítať. Jeho nedávne slová nezvyčajne dávajúce Gašparoviča do jednej vety so slovom „vražda“, tak môžu byť odkazom. Použijúc názov B-čkového trháku „Viem, čo si robil (pred pred pred) minulé leto.“

Róbert Fico je v úzkych, keďže drvivé víťazstvo vo voľbách a miesto premiéra mu už neposkytujú priestor na plné uspokojovanie záujmových skupín. Môže im však stále predať svoje služby v podobe ochrany pred hroziacim naštrbením korupčného systému.
Preto vymačká z aktuálneho prezidenta, čo sa z neho vymačkať dá. Ak to však nepôjde, môže ho hodiť cez palubu skrz „nevyjasnené poľovnícke alibi“. Donútiť ho abdikovať a v predčasných voľbách, nemajúc narýchlo serióznejšieho kandidáta, dosiahnuť absolútne víťazstvo. Pozíciu, na ktorú nemá dosah ani prípadný nový prokurátor, na rozdiel od terajšieho premiérskeho kresla. Naopak, odkiaľ môže prokurátora sabotovať on. Do kresla premiéra pritom môže šupnúť jedného zo svojich poskokov a spolu s nejakou ďalšou parlamentnou stranou, potrebujúcou ochranu pred zákonom, môže prezidentské právomoci ešte posilniť. Dosiahnuť absolútnu moc.

Autor je zakladajúcim členom SaS. Článok obsahuje jeho osobné postoje.