Rodová ideológia je neomarxistická antropologická sociálna a kultúrna revolúcia

Rod nie je sociálny konštrukt spoločnosťou vytvorených rolí, rod je označením pre jednotu pohlavia a rodu ako dichotómia mužského a ženského pohlavia, mužského a ženského rodu, akceptovaných a prijatých zdravou a normálnou spoločnosťou.

Pohlavie a rod zakladajú chromozómy XY a XX ako nemenné antropologické konštanty ľudského genómu mužov a žien od Adama a Evy. Jazykové označenie zámenami ten (muž) a tá (žena). Zámeno to označuje dieťa ženského a mužského pohlavia, vo vývojovej premene k pohlavnej a rodovej zrelosti a plnosti mužov a žien, pripravených plniť si svoje biologické a sociálne role, dané pohlavím a rodom ako muži a ženy.
Celý cirkus okolo pojmu „sociálny konštrukt rodových rolí“ podľa rodovej ideológie „vytvorených spoločnosťou“, čo je lož, je založený na existencii porúch sexuality a anatomických a psychických rozdieloch a odchýlkach od normality, v malej časti ľudskej populácie…
Ide o problém až psychickú traumu, sebaidentifikačného prežívania osoby v jej seba vnímaní ja a jástva (ženské a mužské ego) ako muža a ženy, štandardu, reprezentovaného heterosexuálnou väčšinou ktorejkoľvek spoločnosti…
Obe pohlavia a rody vytvárajú medzi sebou prirodzené napätie, dané kladným a záporným potenciálom. Muž si ženu berie a žena sa mužovi dáva, v sexualite ide o anatomický penis a vagínu. To neznamená, že muž má nad ženou vládu. Obe pohlavia a rody v jednom (dialektická jednota) zakladajú ich prirodzené osobitné spoločenské pohlavné a rodové role, aj v rámci ich sexuality, ktoré nie sú diktované spoločnosťou, ani rodovou ideológiou, ale ako prirodzené, prijaté a akceptované spoločnosťou.
Rodová ideológia zakladá rodovú pseudovedu, prenáša a vnáša ju do rodových politík, čím prirodzenú, prírodnú biopsychickú realitu, stavia z nôh na hlavu.
Snáď netreba o tom, že ženy sa bez mužského elementa nezaobídu, a ostrov Lebos, je z pohľadu prežitia žien bez mužov, utópia. Prosto nezaobídu ani pri umelom oplodnení.
Snáď nemusíme ani o tom, že každá zamestnaná žena si v našej spoločnosti môže slobodne vybrať smer, profesiu a za jej prácu jej patrí rovnaká pláca ako mužom v rovnakých profesiách a na rovnakých pracovných pozíciách…
Ak vás, zamestnané ženy, muži platia v ženských eurách, postavte sa proti, bojujte za rovnosť v odmeňovaní…
Tobôž ani o tom, že žena, ak sa rozhodne, bude, nebude manželkou či matkou… (hoc aj podľa toho, akú váhu má pre ňu jej profesijná kariéra alebo vzťah k manželstvu a rodine).
Na dosiahnutie účelu zákroku, ak sa vyskytne podozrenie alebo fakt, že je porušené právo na rovnosť pohlaví a rodov na strane žien, nestačí antidiskriminačný zákon, treba pridať aj nástroje na vymáhanie práva.
Ak dôjde k násiliu na žene, nebude nad hlavou mávať ratifikovaným Istanbulským dohovorom. Tu je treba ďalšie legislatívne nástroje, ktoré Slovensko má, len ich treba zo strany orgánov štátnej moci uvádzať do života. To je celý problém Istanbulského dohovoru. Tobôž Slovensko nepotrebuje byť pod represívnou kontrolou nadnárodného orgánu Rady Európy GREVIO…
Kam až smeruje feminizmus od Simone Beauvoir a sufražetiek (volebné právo žien) a až kam, dnes radikálny a ultra feminizmus..? Hmm…
…
V čom je možná a akceptovateľná rovnosť pohlaví a rodov? Majú transgender športovci/kyne nespravodlivú výhodu v športe? Čo prináša definovaná rovnosť mužov a žien vo veci mužská a ženská maskulinita a fyzická výkonnosť? Prečo ženy nepracujú v baniach (samozrejme extrém, potvrdzujúci rozdiely mužskosti a ženskosti; male je muž, female je umenšená žena…
…
Prirodzenou a oprávnenou je dnes polemika na tému definície pojmu zdravá a normálna spoločnosť, zjednodušene normalita.
S pojmom normalita sa dnes nepracuje, prestalo sa koncom 60-tych rokov, po nástupe neomarxistickej antropologickej, sociálnej a kultúrnej revolúcie v USA. Od sedemdesiatych rokov prestala byť súčasťou aj odborného, spoločenského, ideologického a politického diskurzu v Československu.
Poznámka: Súčasťou „obrodného procesu“ v ČSSR druhej polovice 60-tych rokov v rámci „závanu“ západných slobôd (téma ľudských práv a slobôd), bolo aj hnutie Hippies v USA, ktoré cez študentské hnutia, provokované v USA pôsobiacou neomarxistickou sociálnou filozofiou Frankfurtskej školy, ktorá emigrovala z Nemecka do „slobodných“ USA pred Hitlerom, hlásalo okrem peace (Vietnam a pod.) aj slobodu lásky, sexu a odtabuizovanie sexuality. Súčasťou „normalizačného procesu“ po 21. auguste 1968 bolo aj „Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti od XIII. zjazdu KSČ“, ktoré bolo Veľkým Novembrom prelomené. Nastúpila liberalizácia spoločnosti, nielen pluralizácia politiky, ale aj spoločenských vied a s ňou rodová ideológia.
…
Každý civilizačný a kultúrny okruh „definuje“ pojem normalita na svoj obraz.
Rodová ideológia ale zakladá takzvanú novú normalitu (pozri rodové štúdie).
Produktom rodových štúdií je Istanbulský dohovor.
Rodová ideológia zakladá a definuje neomarxistickú normalitu. Je rovnako nebezpečná ako nacizmus, fašizmus alebo islamistická ideológia.
…
Citácie z Dohovoru:
„…gender je spoločensky ustanovená rola, správanie, jednanie a vlastnosti, ktoré daná spoločnosť pokladá za primeranú pre ženy a mužov“ (Čl. 3 ) … „zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na presadzovanie zmien spoločenských a kultúrnych vzorcov, pokiaľ ide o správanie žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, obyčaje, tradície a všetky ďalšie zvyklosti, ktoré sú založené na … stereotypných úlohách žien a mužov “ (Čl. 12).
K „stereotypným rolám žien a mužov“:
Účelom Istanbulského dohovoru a úpornej snahy o jeho ratifikáciu je vmiešať do tzv rodovo „stereotypného“ prostredia nestereotypné pohlavia a rody a ich (im) vlastné steteotypy a vzorce správania, a týmito spôsobmi tak dosiahnuť rovnosť všetkých pohlaví a rodov, ktorých počty v rámci LGBTIQ a podľa rôznych zdrojov, prekračujú stovku… 
Napíšem to „natvrdo“:
Tvorcovia Istanbulského dohovoru síce kryjú jeho dikciu úmyslom boja proti násiliu na ženách, ale dobro mužov a žien ako profit ID majú v skutočnosti len ako vedľajšie a „na háku“. 
Vedia, že Česko a Slovensko má dobrú legislatívu proti násiliu všeobecne, ratifikáciou Istanbulského dohovoru potrebujú získať rozšírenú platformu pre legislatívnu ochranu ďalších pohlaví a rodov pre posilnenie trestnosti všeobecnej homofóbie…
…
Spracované aj v opore o článok:
https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/istanbulska-umluva-urad-vlady-zeny-domaci-nasili-komentare-glosy-nazory.A190913_104404_zahranicni_jadv
…
Zmyslom článku bolo oboznámenie laickej aj odbornej verejnosti, rozdelenej na za a proti Istanbulskému dohovoru, kde sú korene, príčiny a dôvody, pre ktoré je tak zúrivo EÚ pretláčaná celoplošná ratifikácia ID všetkými členskými štátmi, prečo ten tlak aj na štáty, ktoré Istanbulský dohovor neratifikovali a aj tie, ktoré jeho ratifikáciu definitívne odmietli.
Napísal som aj: https://www.blogovisko.sk/druhe-uznesenie-narodnej-rady-slovenska-k-istanbulskemu-dohovoru.html
Ak zástancovia Istanbulského dohovoru tvrdia, že je nesprávne interpretovaný, nič ním nehrozí a nie je ním ohrozená ani definícia manželstva ako zväzku muža a ženy, vedzte, že hrozí a je.
Cez Istanbulský dohovor ide o pokus prepašovať do legislatívy cesty a spôsoby, ako zničiť pojem rodina, založená manželstvom muža a ženy s príslušenstvom.
Na pozadí Istanbulského dohovoru a jeho ratifikácie sú skupiny LGBTI (Q) známe ako „dúha“. Aj o tom sú dúhové prajdy.
Na záver sa mi žiada dodať, že kaleráby.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Namiesto ďalšieho objemu textu ponúkam v možnosti (záujem?) kontakt na:
Academia.edu premium@academia-mail.com; https://www.academia.edu/
Vznešené motto v záhlaví ponúknutých publikácií:
„Keď sa rodové stereotypy stanú viditeľnými, stratia svoju moc, pretože chceme žiť v spoločnosti, ktorá umožňuje ženám možnosť slobodne si zvoliť svoju životnú cestu, uvedomuje si dôležitosť účasti žien na politickej a ekonomickej moci, priznáva ženám právo na autonómnu sexualitu, chráni ženy pred ponižujúcim zobrazovaním v médiách, pamätá si význam žien v dejinách, neväzní ľudí v rodových stereotypoch, netoleruje násilie páchané na ženách, nerozlišuje odmenu za prácu podľa toho, či ju vykonal muž alebo žena.“
Študijné texty (na stiahnutie cez Academia.edu) z prostredia akreditovaného študijného odboru Rodové štúdie a OZ EsFem; motto je pekné, vzdáva hold vznešenému majestátu ženy, ale viac sa dozviete tu (možnosť úplného súhlasu, súhlasu s výhradou alebo nesúhlasu):
Monika Bosá, Katarína Minarovičová: Rodovo citlivá výchova
Monika Bosá: Úloha školských učebníc v procese rodovej socializácie
Božena Baluchová, Rodová necitlivosť na Slovensku a úloha médií v tomto probléme
Občianske združenie EsFem: Ženy a muži podľa učebníc
Feministický kultúrny časopis http://www.aspekt.sk/
Ondrej Prostredník: Teológia rodu (teologická štúdia).
Zaznamenané sú už aj útoky vedené na preambulu Ústavy SR, charakter štátu, kresťanstvo (cez Progresívne Slovensko a Progresívnych veriacich) a zjavne, výslovne aj proti ľudovým a kultúrnym tradíciám (…)