Rozhodnutie ruského ústavného súdu ako príspevok k oslavám 17. Novembra

Ústavný súd Ruskej federácie nezistil žiadny rozpor so základným zákonom v normách, ktoré umožňujú zabavenie takého majetku a akvizícií v prospech štátu, ktorých pôvod nebol  dotknutými osobami riadne preukázaný. Táto možnosť sa uplatní vždy, ak legitimitu príjmu nepotvrdia žiadne právnické ani súkromné osoby, teda platí nielen pre úradníkov samotných ale aj ich rodinných príslušníkov a príbuzných, včítane maloletých detí…
O tom je dikcia zákona o kontrole príjmov a výdavkov osôb činných vo verejných politikách, v štátnej a verejnej správe.

Ústavný súd Ruskej federácie tak rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti bývalého plukovníka ministerstva vnútra RF Dmitria Zacharčenka v odmietnutí jeho sťažnosti. V roku 2017 súd v Moskve zaistil sťažovateľov majetok v hodnote viac ako 9 miliárd rubľov, pričom dospel k záveru, že oficiálne zárobky Zacharčenka a jeho rodinných príslušníkov im zjavne neumožňovali kúpiť si také autá a nehnuteľnosti.
Generálna prokuratúra RF nevedela a nemohla poskytnúť priamy dôkaz o tom, že zdrojom týchto prostriedkov boli Zacharčenkove nelegálne príjmy. Ústavný súd však pripomenul, že takáto konfiškácia „sa týka osobitných právnych opatrení“ a jej cieľom je účinný boj proti korupcii a ochrana ústavou chránených hodnôt vo verejnom spoločenskom záujme. Ústavný súd potvrdil a legalizoval pravidlo: „Padni komu padni!“.  Ako uviedli sudcovia, overovanie zákonnosti a platnosti súdnych rozhodnutí proti sťažovateľom nie je súčasťou právomocí ústavného súdu.
Ústavný súd sa pridržiaval jednoduchej matematiky, že osoba nemôže mať vyššie výdavky, než legálne príjmy. Sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno. Bodka. Nie ústavný súd ale prokuratúra má dokazovať alebo vyvracať; súd koná.
Preukazovanie pôvodu majetku by malo byť sprocesnené podľa osvedčenia daňového formulára 2-NDFL, pretože pre súdy sú iné listinné dôkazy nedôveryhodné.
Na konci minulého týždňa moskovský súd zabavil aj aktíva plukovníka FSB Kirilla Cherkalina a jeho príbuzných v hodnote viac ako 6 miliárd rubľov obvinených z úplatkárstva, v prospech štátu. Konfiškácia sa nevzťahuje len na byt prideleného jeho rodičom na základe pracovnej zmluvy a následne sprivatizovaného.
Viac podrobností: https://www.vedomosti.ru/politics/articles/2019/11/11/815994-konstitutsionnii-sud

O čom všetkom „musí“ informovať Denník protiruská Nenávisť, aby si udržal zdanie objektivity (zákaz Navaľnyj, Člověk v tísni, Organizácia ľudských práv ako zahraničných agentov, podľa USA zákona FARA, ale aj konfiškácie korupčných majetkov a príjmov):
https://dennikn.sk/minuta/1638308/
https://dennikn.sk/minuta/1638313/
https://dennikn.sk/minuta/1649615/
https://dennikn.sk/minuta/1648922/
Informoval som o dôvodoch zákazu činnosti zahraničnej „neziskovky“ Člověk v tísni (poznatky):
https://www.blogovisko.sk/cesky-clovek-v-tisni-v-rusku-konci.html
https://www.blogovisko.sk/dalsie-poznatky-a-informacie-k-zruseniu-clovek-v-tisni-v-rusku.html
Budúcemu parlamentu odporúčam zjednodušenie práce: prevziať zákon o preukazovaní pôvodu majetku a rozsudok Ústavného súdu Ruskej federácie a začať prvé čítanie…
Taký zákon, aký má nenávidené a skorumpované Rusko má máloktorý rovnako skorumpovaný štát na svete.
Občanom Slovenska odporúčam slovenskú obdobu českého Miliona chvilek s požiadavkami šitými na mieru Slovenska, a prestať naprázdno, pohodlne a zadarmo, len tárať a hejtovať na fejzbúku…
https://www.blogovisko.sk/k-verejnym-protestom-na-letne.html
Noví parlamentári nebudú iní, než starí, svoje rybníky si sami nevypustia. Inak by nešli do politiky. Niektorým poslancom ani rozprávkové platy nestačia. Vylepšujú si ich od volieb k voľbám; niektorí sú aj preto doživotný inventár Národnej rady Slovenska.
Voľby problém prenikania oligarchie do partokratických politík Národnej rady Slovenska nezastavia. Po voľbách sa takmer nič nezmení, budú opatrnejší. Nemajú účinný zákon o lobingu, ani účinný protikorupčný zákon ani silný a nepriestrelný zákon o preukazovaní pôvodu majetku.
Treba ich k tomu „dokopať“ v súlade s ústavným právom občanov na verejné zhromaždenia a ich ústavným postavením ako nositeľov demokracie…
Výsledok by mali byť požiadavky na zmienené zákony, a texty ich základnej dikcie pod priamou kontrolou nezávislej apolitickej, odbornej a laickej občianskej verejnosti. V tomto prípade ústavu otvárať netreba.
Základný zákon štátu treba otvoriť v časti referendum a jeho sprístupnenie a sfunkčnenie (kvórum). Tiež nechcú. Treba ich k tomu „dokopať“ ústavnými nástrojmi, a výslovne verbálnymi požiadavkami „ulice“.
Akýkoľvek zákon ústavné „má právo“ byť prijatý aj cez tento ústavný inštitút; jedinou podmienkou je jeho súlad s Listinou základných práv a slobôd a jadrom ústavy.
Požiadavky na prijatie zákonov by mali byť súčasťou preambuly a petitu celoštátnej občianskej petície s vyslovením súhlasu občanov v celoštátnom referende, ktoré má silu zákona o kľúčovej dikcii zákona.
Aj o tom je otvorená občianska spoločnosť. Ale iná než akú podporuje Soros.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan