Slovensko na konci chvosta účasti občanov v eurovoľbách

Volebná účasť Slovákov v euro voľbách 2019 bola vyššia ako v predošlých 13-percentná, ale číslom 22,74 percenta najnižšia v Európskej únii. Celková volebná účasť v EÚ bola 50,95 percenta.
Možno dôvod hľadať aj v právnom postavení občanov vo vzťahu k voľbám v jednotlivých štátoch EÚ (povinné voľby)?

Výťažok účasti vybraných členských štátov, ktorých sa nejakým spôsobom dotkla „občianska povinnosť voliť“ na základe zákona o povinných voľbách, v percentách:
Belgicko (89); má povinnosť volieb, ale reálne ju nevymáha.
Luxembursko (84,10); je jedinou krajinou EÚ, ktorá povinnosť voliť  reálne presadzuje. Tejto krajine patrí aj druhá najvyššia priemerná volebná účasť v eurovoľbách. Zákon, ktorý sa týka volieb hovorí o tom, že voliť musí každý občan od 18 do 75 rokov, ktorý má právo voliť. Pre občanov nad maximálnou vekovou hranicou je účasť dobrovoľná. Aj v tomto prípade hrozia pokuty a neúčasť voliča musí byť relevantne odôvodnená.
Malta (72) majú voľby povinné so sankciami.
Cyprus (44,99); povinné voľby zrušil v roku 2017. Otázka: Z povinnosti zvyk?
Grécko (57,86); povinné voľby má, ale sankcie za neúčasť boli zrušené v roku 2000. Detto? Mimochodom, Grécko bolo v osobitnom postavení a režime, dnes má už vyrovnaný účet a je za svoje členstvo v EÚ a eurozóne.
Voľby sú právo, nie povinnosť. Písal som vo viacerých článkoch. Vo všetkých štátoch s povinnými voľbami sú porušované základné ľudské práva v časti občianske a politické práva.
Členské štáty EÚ sú aj členskými štátmi Rady Európy. Tá by vo veci mala zaujať stanovisko. Zrejme nezaujala.
Spracované v opore o: https://www.finance.sk/183157-viete-si-predstavit-ze-by-na-slovensku-bola-povinna-volebna-ucast/
Západná demokracia, právo voliť a systém volieb boli budované inšpiratívne vtedy polyteistickým antickým Gréckom, na princípe „vox populi, vox dei!“. Základom bolo zhromaždenie slobodných občanov (nie otrokov) známe ako agora; právo voliť mali (zjednodušene) len otrokári a slobodní občania (pôvodne otroci). Antické Grécko bolo otrokárskou demokraciou.
Volebné právo v západnom a transatlantickom svete prešlo svojim vývojom a bojom za práva voliť (Francúzsko), v USA černochmi, všade ženami (sufražetky) a tak ďalej, volebné stalo sa slobodným základným všeobecným občianskym a politickým právom v každej slobodnej a demokratickej spoločnosti. Dnes samozrejmosť. Nie povinnosť.
Povinnosť voliť je ale ľudsko-právny problém, ktorý z pohľadu základných ľudských práv a slobôd nemožno vymáhať zákonom, lebo ide o právo, nie povinnosť, v časti občianske a politické práva.
1. Ak by slovenský parlament (zákonodarná moc) zákonom nariadil povinné voľby, porušil by ústavu. Hlava štátu by mala taký zákon odmietnuť;
2. Ak by tak parlament ako ústavodarný orgán urobil ústavným zákonom, ten by mal odmietnuť prezident ale aj ústavný súd;
Ústavný súd môže vyhlásiť aj ústavný zákon za proti ústavný, ak je taký zákon v rozpore s Listinou základných práv a slobôd, ktorá tvorí pevné jadro ústavy v opore o Chartu OSN, Deklaráciu ľudských práv plus Helsinská konferencia 1975 a ostatné neskoršie  medzinárodné ľudsko-právne dokumenty.
(Alebo ak je zákon, zasahujúci do prostredia deľby moci taký zákon, ktorým sa narúša (la) rovnováha deľby moci na zákonodarnú (parlament) a výkonnú (vláda a prezident). Príklad: Previerky sudcov.)
3. Ak by na Ústavný súd podal sťažnosť čo len jediný občan, ústavný súd by bol povinný konať a rozhodnúť.
Predikcia nálezu: Zákonom ani ústavným zákonom nemožno nariadiť voľby ako povinné, pretože voľby sú základné občianske a politické právo, nie povinnosť, ktorou je slobodným občanom prikázané ísť povinne voliť.
4. Ak by sťažnosť, podnet občana bola ústavným súdom zamietnutá, taký občan má právo podania sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva (justičný orgán Rady Európy).
Predikcia nálezu: Prikázanou povinnosťou voliť boli Slovenskou republikou porušené základné ľudské práva občana, sťažovateľa, v časti občianske a politické práva.
Právo voliť je právo, nie povinnosť. Bodka.
Zaujímavé je, ústavné súdy štátov s povinnosťou voliť tento konflikt vo veci základných ľudských práv a slobôd v časti občianske a politické práva, neriešili. Úprimne nerozumiem. Možno preto, že sankcie boli a sú „soft“ teda, nie sú reálne vymáhané, lebo také právo vymožiteľné ani nie je, lebo peňažnými pokutami by boli porušené ešte aj hmotné a ekonomické práva a slobody občanov…
Tvrdenie, že občania sú povinní ísť voliť, je mýtus. Nie sú. Mohli ste ale u mňa čítať aj, že Slovákov delím na občanov a obyvateľov… (takzvaná „aktívna“ a mimo iné aj voliaca menšina a pasívna „mlčiaca“ väčšina plus ľahostajní ignoranti).
Okrem toho, k povinným voľbám: Na nepráve nemožno založiť právo. Povinné voľby sme tu už mali. Zavedenie povinného volebného práva je krok k tretej totalite. Dve sme tu už mali.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan