Tajná alebo verejná voľba ústavných sudcov?

Počet zobrazení: 4

Žitňanskú „nemusím“ prinajmenej pre podpis Istanbulského dohovoru v roku 2011, mám ale názor, že voľba ústavných sudcov by mala byť transparentná a pod verejnou kontrolou.
„Som za verejné schvaľovanie návrhu kandidátov na sudcov ústavného sudu. Otázka verejná, alebo tajná voľba nie je otázka demokracie. Oboje je demokratické.“ uviedla Žitňanská.
Áno, ak sa „demokraticky“ dohodnú. S touto vážnou a dôvodnou výhradou:
Ústavný súd rozhoduje prinajmenšom vo verejnom záujme fyzických osôb, o súlade rozhodnutí orgánov verejnej a štátnej správy voči týmto osobám s ústavou a o súlade zákonov s Ústavou SR.
Ústavný súd rozhoduje verejne a transparentne. S verejnosťou vo veciach komunikuje prostredníctvom verejných médií a verejnými judikátmi prostredníctvom svojej webovej stránky.
Ústavnosť zákonov posudzuje s právom veta verejne a transparentne, s verejným odôvodnením, priamo volený prezident.
Ústava a Listina základných ľudských práv a slobôd sú verejné dokumenty, prvej dôležitosti, pričom Listina tvorí jadro ústavy a je chránená ústavou, ktorá je zároveň kontrolovaná (spätná väzba) Listinou.
Paralelou, zastupujúcou záujmy základných ľudských práv a slobôd je z ústavy a zákona inštitút verejného ochrancu práv, cez ktorý, ak z jeho podnetu a na jeho úrovni na osi VOP verzus štátna a verejná správa, vedie cesta poškodených si ch nevybavenými podnetmi na základných ľudských právach na najvyšší (správny, kasačný) alebo ústavný súd.
Všetci politici a volení poslanci Národnej rady Slovenska vstupovali do politiky a ponúkli sa svojim voličom s vedomím dobre informovaného súhlasu, do čoho idú a čo ich čaká…
Ústava a zákon garantujú tajné voľby ale vo zvlášť odôvodnených prípadoch hodných verejného záujmu zvláštnej dôležitosti, ktorým je aj voľba ústavných sudcov, umožňujú verejnú voľbu.
Exministerka spravodlivosti a exposlankyňa a exčlenka klubu Most-Híd (pre jej stratu dôvery v Most-Híd) dnes nezaradená poslankyňa parlamentu Žitňanská, považuje tajnú aj verejnú voľbu za rovnocenne demokratické spôsoby volieb a k tomu mám poznámku:
Verejnú voľbu mám za vyšší typ demokracie vtedy, a len vtedy, ak sú rečičky politikov a politických a politikárčiacich aktivistov (mimovládky) za otvorenú a transparentnú demokratickú spoločnosť úprimné…
Z otvoreného a transparentného parlamentarizmu by mal úprimnú radosť dokonca aj démon Georga Sorosa a jeho nadácia Open society foundation (otvorená spoločnosť).
Preto si myslím, že zákonodarcovia by v parlamente hlasovať spravidla vždy otvorene a verejne, aby sa vedelo, čo by sa vedieť malo…
Verejná voľba a transparentné verejné hlasovanie je vyšší typ demokracie.
Ak si šéf parlamentného ústavnoprávneho výboru Madej myslí, že tajná voľba je najdemokratickejší spôsob voľby, to je zavádzajúca lož, tobôž v prípade takej voľby, akou je voľba a kreovanie zloženia ústavného súdu. Takou by mohla byť voľba predsedu najvyššieho súdu, čím sa vylúči zášť, založená na slabom a labilnom ľudskom faktore, na pozadí psychológie integrity osoby a osobnosti.
Všetky, nielen Madejove argumenty za tajnú voľbu proti verejnej voľbe ústavných sudcov, a samozrejme, v priamom prenose verejnoprávnou RTVS, sú „kecy“ ktoré majú kryť nekalé úmysly voliteľov, pod false flag „ochrany ich integrity“ o ktorú sa ale pripravujú sami (vplyv oligarchokracie a záujmového lobingu v zákulisí…) volebnými skutkami…
A tak by to mohlo byť aj v prípade Fica, Kresáka a im podobných aktívnych politikov rado by ústavných právnikov, ktorí by v tajnej voľbe ako „nominanti“ svojej politickej strany hlasovali za seba…
Ústavný sudca by vo svojom curriculum vitaee a genetike nemal mať „záznam“ aktívneho kontaktu s politikou…
Verejnú voľbu žiadajú viacerí poslanci z opozície ale aj zástupcovia občianskych iniciatív. Ide o farizejstvo opozície a politikárčiacich mimovládok. Prečo? Lebo to skúste otočiť: Ak by opozícia bola vládnou koalícou a v nej politici, ktorí sa zrodili v lone mimovládok (SPOLU, Progresívne Slovensko a pod.) dožadovali by sa tajnej voľby. Áno či nie? Či? Opozícia v roli opozície spravidla chce to, čo by v roli vládnej koalície sama nechcela…
Pre opozíciu vo vládnej koalícii bude po parlamentných voľbách 2020 tajná voľba takou demokratickou, ako sa javí tomu svätuškárskemu podvodníkovi Madejovi…
…
RTVS (STV) má deficit verejnoprávnosti: O dianí na schôdzach v parlamente (a robí to aj TA3) informuje spravidla len prostredníctvom vyslaných redaktorov.
Parlamentné schôdze zvláštneho významu a dôležitosti by malo obslúžiť live vysielanie STV2. Česká televízia na rozdiel od slovenskej má (ČT24) na to má kapacity, dokonca aj v prípade štvrtkových parlamentných interpelácií; nočné vysielanie záznamov rokovaní parlamentu nie je riešením: Slušní a normálni, najmä zamestnaní ľudia majú a musia v noci spať. Také vysielanie neobstojí ani ako alibi, že „však sme verejnoprávna televízia, ale naši koncesionári o nočné sledovanie nemajú záujem…“ Nevidím ale dôvod, prečo by mali s parlamentom aj spávať. Niektorí poslanci to robia, alebo tam nie sú, a radšej spia vo svojich kanceláriách, alebo „sú pracovne zaneprázdnení“…
…
O kandidátoch aj podľa Žitňanskej treba vedieť čo najviac: „Preto je dôležité, aby kandidatúra, verejné vypočutie kandidátov neboli oddelené od rozhodovania poslancov kulisou tajného hlasovania. Otázka, že by niektorý poslanec za plentou, keď ho nikto nevidí, nedal hlas predsedovi svojej strany, dnes nie je podstatná. Dnes je podstatné, aby hra pred kulisou nebola iná ako dohody za kulisou,“ vysvetlila exministerka spravodlivosti.
Ak ale má byť Ústavný súd neideologický a apolitický (ideologicky a politicky neutrálny), medzi ústavnými sudcami nemajú čo hľadať ústavní právnici (ústvní sudcovia) pošpinení a poznačení politikou…
…a takých tam „sedí“ dosť: bývalých komunistov, mečiarovcov aj ficovcov…
A neprajem si, aby im dokonca šéfoval Róbert Fico.
Ako občan si prajem verejné vypočutie kandidátov na ústavných sudcov a ich verejnú voľbu. Takže, pekne verejne a transparentne, karty a ruky na stôl…
Pekne pozdravujem. 🙂
Juraj Režo alias notorickyobcan