Takzvaná „pridaná hodnota“ a pravá tvár Schengenu

Posvätná mantra Schengenu zaručuje voľný pohyb osôb, tovarov, služieb a kapitálu až tak, že päť nadnárodných obchodných reťazcov totálne ohrozuje existenciu slovenských prvo výrobcov, spracovateľov a dodávateľov potravín, životnú úroveň ich zamestnancov  a strategickú sebestačnosť Slovenska. Lebo všetky reťazce nám chcú len „naše dobro a dostatok“. A to je lož. Kapitalizmus a jeho podstata je založená na zisku a vykorisťovaní. A mení svoju „tvár“ vždy len v snahe zefektívniť svoje podnikanie  a rast kapitálu a zisku. A len sa flexibilne  prispôsobuje tlakom ľavice a zamestnaneckých odborov. A dnes čelí tlaku slovenskej socialisticko-kapitalistickej vlády, kde už pod tlakom okolností ide na doraz „kto z koho“.
Pravda o „voľnom obchode“ a „trhovej ekonomike“ a Schengenu vychádza z princípov kapitalistickej „voľnej súťaže a voľného trhu“.
Za chybu po našom „otvorení sa svetu „voľnému trhovému mechanizmu a obchodu“ možno označiť text Článku 55, že Slovensko je „sociálne orientovaná (otvorená) trhová ekonomika“. Že je otvorená to je dobre, ale že je nesprávne otvorená, viac von ako dnu, je zle.
Ide o ľuďom Slovenska podsunutý politický marketingový „sladký“ podvod, ktorý mal novou slovenskou ústavou po „prevrate“ v roku 1989 zmierniť a „zaobliť“ prechod od plánovanej k voľnej trhovej ekonomike.
Vpustenie reálne vôbec nie „sociálne a ľudsko-právne“ orientovaných predátorov nadnárodných obchodných potravinových reťazcov na územie suverénneho štátu prináša svoje ovocie. Vidíme, že sociálne orientovaná trhová ekonomika nefunguje ani v oblasti farmárčenia, a nefungujú ani štátne dotácie.
Koalícia a jej SNS navrhovaným zákonom proti nadnárodným obchodným reťazcom vlastne len „hasí“ to, čo už dávno a skôr zavinili predošlé vlády tvorbou ústavy a jej Článku 55, ktorý do trhového mechanizmu a ekonomiky Slovenska vnáša „sociálny aspekt“ čím predurčuje Slovensko na „pseudo kapitalisticko-socialistický“ mačkopes, ktorým si komunisti a post komunisti, teda aj následné postupne transformované ľavicovo orientované politické strany od SDĽ (dve čerešničky) až k Smeru, ponechali „zadné dvierka“ na svoje polovičaté pseudo sociálne orientované aktivity.
Zrozumiteľne a jasne vám odkazujem, že tí post socialisti a pseudo socialisti, plus ľavicoví neomarxistickí liberáli, si po „nežnej“ ponechali len pre seba svoj vlastný „dvorček na hranie“ s ľudskými právami, čím porušujú Ústavu SR a Čl. 1 odsek 1 (v časti ideológia) a ponechávajú priestor kadejakým a pre Slovensko škodlivým a nežiadúcim ideológiám sprava aj zľava…
Ale ani jedni ani druhí, tobôž ľudsko-právne vzdelaná (?) čitateľská odborná aj laická verejnosť, ešte nereagovali na už zabudnuté (?) Kiskovo, čo nemal a nemá z vlastnej hlavy): „Ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom!“ Smú? Nesmú? Ako a eko to teda je s tou „sociálne a ekologicky orientovanou trhovou ekonomikou“?
Ekonomika nepozná pojem sociálny. Prísna pozitívna ekonomika nemá emócie, city, nepozná empatiu, ani ľudské práva. Sociálny aspekt nie je parketou ekonomiky a hospodárstva.
Môže ale poznať toto: Ekologický rovná sa aj ekonomický (tzn. verejné zdravie ekologicky sa správajúcej spoločnosti, ktorá sa riadi prísnymi ekonomickými zákonmi). Ľudské práva môže poznať a to viac prirodzené, než pozitívne právo, lebo obojaké právo tvorí ústavný základ jadra ústavy, v každej slobodnej demokratickej spoločnosti a v takom štátnom zriadení, ktorého základom je Listina základných práv a slobôd a s ňou Charta práv EÚ, prijatá ako súčasť Zmluvy o EÚ, paralelný doplnok Lisabonskej zmluvy.
Sociálny aspekt každej trhovej  ekonomiky, ktorý je kladený ako dôraz v znení odseku 1 Čl. 5 Ústavy SR ekonomiky sa vytvára vo vnútorných sociálnych vzťahoch vždy a vo vnútri každého ekonomicky a ekologicky správajúceho sa subjektu, podniku.
Od neoliberálneho pravicového kapitalizmu a voľnej trhovej ekonomiky nemožno očakávať ohľad na ľudské práva, až na „kričiace“ prípady rano kapitalistického vykorisťovania, blízkeho otroctvu, teda obchodu s ľuďmi, ako s „čiernou“ a extrémne, neľudsky lacnou pracovnou silou.
(1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.
(2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.
Nadnárodné obchodné reťazce na Slovensku zavádzajú „voľný“ a svojvoľný (!) nadnárodný korporátny fašizmus, ich totalitnú a slabších vydierajúcu a vykorisťujúcu diktatúru.
A likvidujú ňou slovenských prvo výrobcov, producentov, spracovateľov a dodávateľov, a strategickú (!) sebestačnosť Slovenska! Malo to byť úplne naopak! Na Slovensku mali vládnuť združenia slovenských producentov a slovenské obchodné potravinové reťazce. Chránené vládou! A tie mali „diktovať“ čo bude doplnkom ich sortimentu zo zahraničia.
Národná rada Slovenska by mala sedieť nad zákonmi, ktoré by legálnou cestou aj za cenu otvorenia ústavy, zavedením prednostného inštitútu ochrany slovenských podnikateľov, obmedzením hospodárskej súťaže s korporátnym nadnárodným zahraničím, pre „začiatok“ by vytlačili nadnárodné obchodné reťazce z našej krajiny. A v pohode by „ustáli“ aj hrozbu aktivácie Čl. 7 Zmluvy o EÚ, ako mu z rôznych dôvodov čelí Maďarsko a Poľsko. Žiadny súd nemôže suverénnemu štátu diktovať, s kým a v čom, a s čím bude obchodovať, ak kto chce „súťažiť“.
To, okolo čoho sa „točia“ navrhovatelia verzus opozícia (dodatočné odvody) a tým len ďalšie napätie v spoločnosti  vytvárajúcim balastom zahlcujú médiá, nie je to, čo veci bezpečnostných, a teda aj národno-štátnych záujmov, Slovensku a konečným spotrebiteľom, občanom aj zo sociálne a ekonomicky slabších vrstiev pomôže.
Poznámka Nadnárodný kapitalista, ak môže, kde môže, oklame. Lebo sa tiež chce správať ekonomicky. A ekologicky sa správa len z donútenia. Pripomínam, že kauza  dvojakosti zloženia potravín v priestore EÚ sa ťahá ako sopeľ a nemá koniec.
Odporúčanie Všetkým „zainteresovaným“ dávam do pozornosti inšpiratívnu ekonomickú teóriu Milana Zeleného v opore o Systém Baťa s heslom: „Myslieť globálne, konať lokálne.“
Slovensko malo po rozpade poľnohospodárskych socialistických družstiev a na nich, začať budovať systém, teda sieť a komplex samosprávnych agro a zoo podnikov prvo výrobcov a spracovateľov, s kompletným príslušenstvom; sociálnou výbavou od bývania až po školy, zdravotné strediská, tenisové kurty, nákupné centrá a kiná, kde spokojná je kravička, sliepočka, prasiatko, kŕmička, dojička, oráč aj kombajnista, a všetci, celé pracujúce a na hospodárskych a ekonomických výsledkoch participujúce a spokojné rodiny, ktoré sa dobre motivované a svojou produktivitou práce, cez vedu, výskum, technológie a inovácie podľa PR4.0 aj produktivitou, výchovou a duálnym vzdelávaním nových pracovníkov ale aj manažérov, podľa vzoru Baťovej školy v Zlíne, podieľajú na poľnohospodárskom agro potravinárskom podniku ako jeho vďační akcionári…
Voľný obchod treba nahradiť slobodným obchodom, lebo pojmy voľný a slobodný obchod majú odlišné významy. Takzvaný (polopravda rovná sa lož) „voľný obchod“ je pevne zviazaný „zhora“ kontrolovanými „zmluvami“ ale slobodný obchod slobodnou dohodou, obojstranne, dvojstranne , jednoducho a priamo, obomi stranami bezprostredne (denne) kontrolovaným výhodným slobodným vzťahom medzi dvomi stranami, bez kurately právne vymakaných nadnárodných zmlúv typu NAFTA, CETA, TTP, TTIP a kadejakých otrokárskych a zotročujúcich aj darebáckych nadnárodných a globálnych colných paktov pod a nad Bruselom, lebo ešte aj v tom Slovensko nemá slobodnú vôľu, zvrchovanosť a suverenitu. A tú by mal mať najmä slovenský agro a potravinový podnikateľ!
Aj na pozadí a v opore o jedno zo základných ľudských práv na mať, vlastniť a slobodne nakladať so svojím vlastníctvom a kapitálom!
Tomáš Baťa nepotreboval štát pre dotácie. Štát potreboval len na to, aby ako štát chránil Baťovo otvorené a slobodné podnikanie, a za to štátu poctivo odvádzal dane a odvody z celého sveta, a aj preto rád sídlil so svojou firmou doma, v ČSR, a nie cez anonymnú schránkovú firmu na Seyschelách…
…a tým by odpadol aj proti „schránkový zákon“. A rovnako aj špekulácie s vratkami DPH.
Lebo dobre prosperujúci slobodný podnik čestných podnikateľov, nie špekulantov a darebákov, ktorým podmienky pre ich podvodnícke a špekulatívne darebáctvo priamo vytvoril nesprávne spravovaný štát…
Okrem prípadných pomarančov, banánov, burákov a  a morských rýb, nič zo zahraničia nepotrebujeme! Nemusíme dovážať, môžeme vyvážať!
Dámy a páni, polici a političky, namiesto toho, aby ste otvorili ústavu, vyhrnuli si spoločne tak, ako ste v parlamente, rukávy a dali ju aj s ideológiami sprava-zľava do poriadku a súladu s preambulou, ktorá je akoby len ilustračne a formálne, dekoratívne odtrhnutá od jadra ústavy, pričom by mala byť jej hlavou, neproduktívne sa každá nová povolebná koalícia s opozíciou handrkujete na adresu nesystémových kompenzačných „sociálnych“ balíčkov…
A nikam sa tým Slovensko nepohlo. To je len bludný, do seba uzatvorený kruh a večný kolotoč pribúdajúcich problémov. Slovensko nepotrebuje „systémové“ zmeny á la liberálna pravica, tobôž na jej obraz (!) ale zmenu systému, aby trebárs Sulíkovci už nekričali po „systémových zmenách“ proti „nesystémovým“ opatreniam, v rámci jedného a toho istého systému matrixu liberálno-fašistického, nadnárodného korporátneho Globálneho Prediktora Nového svetového poriadku!
Slovenská „sociálne orientovaná“ vláda by zákonom mala nadnárodným obchodným reťazcom vytvoriť také pre ne neznesiteľné podmienky, že budú odchádzať samé…
Stane sa tým ale to, že znova na Slovensku začne ožívať domáce podnikateľské prostredie v potravinárskom sortimente, odchod reťazcov uvoľní priestor rodinným podnikom a farmárčeniu.
A to umožní vláde správne dotovať aj slovenské poľnohospodárstvo a prvo výrobu.
Pekne pozdravujem. 🙂
Juraj Režo alias notorickyobcan

P.S. Žiada sa mi uviesť, že prezentovaný názor nemá absolútne nič spoločné s „nacionalizmom“ (vlastenectvo, národovectvo, patriotizmus, lokálpatriotizmus, tobôž nacizmus ako národný socializmus!) len s vnútornou, suverénnou a zvrchovanou ekonomikou suverénneho a zvrchovaného Slovenska a životnou úrovňou ľudí, žijúcich na Slovensku, čelom k globalizácii…
Tobôž nadnárodné obchodné reťazce nebudú občanom Slovenska diktovať ešte aj, čo a akú tlač majú-nemajú čítať..!