Tragická správa a web, alebo hranice slobody slova

Pod článkom prikladám reakcie webu na tragédiu 71 mŕtvych z toho osem žien a štyroch detí ako jednej z najmasovejších vrážd v kontexte imigračnej invázie do Európy na európskej súši. Ako ilustračnú vzorku…
Podľa oslovených právnikov sa títo diskutéri dopúšťajú hneď niekoľkých trestných činov. Od hanobenia etnických skupín, rasizmu až po priame podnecovanie k nenávisti a násiliu.
Keďže ide o trestné činy páchané vo verejnom mediálnom priestore, ich páchateľom hrozí zvýšená trestná sadzba. Polícia monitoruje médiá a sociálne siete a po zistení prekročenia hraníc zákona tieto činy preveruje.
Mnohé médiá sa vezú na populistickej proti utečeneckej vlne ale tieto príspevky spravidla odstraňujú. Spisovateľ a publicista Ondřej Neff vidí rozdiel medzi diskusiami a komentármi pod apolitickými článkami a článkami o politike a na fejzbúku s témou Rómovia a aktuálne utečenci.
Obsah diskusií si médiá regulujú samé pod dikciou ústavy a zákonov štátu. Vstup demokratického štátu do slobody slova diskusií by sa rovnal slonovi v porceláne: kontraproduktivita a mimo iné, ak si štát cení spätnú väzbu s občanmi, stratou kontroly stavu individuálneho a spoločenského vedomia.
Práca adminov diskusií zameraná proti prejavom explicitného rasizmu, xenofóbie nie je cenzúrou. Stráži dodržiavanie etického kódexu diskusií.
Trestnosť zakladá priamy preukázateľný hmotný a nehmotný následok spôsobený primárnym  prejavom rasizmu a xenofóbie.
Vyjadriť nesúhlas s politikou alebo iný názor a presvedčenie umožňuje slovo, jeho obsah a forma. V diskusiách je možné vytvoriť tiež pekné miesto na zemi bez verbálneho násilia. Ak máte svoje slovo pod kontrolou, nehrozí vám problém ani trestný postih.
Niektoré diskusie pripomínajú splaškové kanály kadejakého svinského odpadu, ktoré fejzbúk dostávajú do negatívneho svetla. Vyhnúť sa tomu môžu samotní diskutéri ochranou jeho úrovne a kvality pred tými, ktorí z fejzbúku ten odpadový kanál robia z číreho hlúpeho primitivizmu a simplicitnej vulgarity.
Pokusy o osobné útoky ad hominem treba riešiť radikálne, na mieste a ihneď (nahlásením alebo zablokovaním agresora). Spravidla ide o tých istých ľudí.  Nájdete ich všade. Akoby sa vlastnou nenávisťou živili a zbavovali svojej negatívnej energie, odovzdávajúc ju ostatným ľuďom. Tie sú infekčnými mémmi (pozri memetika).
Fenomén násilia odrádza tých, ktorí by sa inak aj radi registrovali na sociálnych sieťach a mohli do diskusií vniesť relevantné názory.
Citát (Listina základných práv a slobôd): „Sloboda prejavu sa uplatní nielen voči informáciám a myšlienkam prijímaným kladne a neurážlivým či neutrálnym, ale rovnako voči tým, ktoré urážajú, šokujú štát či časť obyvateľstva.“ George Orwell: „Sloboda slova je právo vravieť, aj čo ľudia nechcú počuť.“
Každá sloboda obmedzuje slobodu druhého. Martin Luther vyvolal svojimi tézami diskusiu (súhlas i nesúhlas) a najmä znepokojil inak sebaistú cirkevnú vrchnosť.
Autorom všeobecne (článkov, komentárov, diskusií): Publikujte. Svoje tvrdenia ale majte vecne zmysluplné, dobre (vy)argumentované a nesmú byť osobné a urážlivé. Politik by mal zniesť viac tvrdšej kritiky, než bežná verejne činná osoba. Mnohí fejzbukari sa spoliehajú na svoju „anonymitu“ a falošné identity. Zabudnite. Pri registrácii ste poskytli svoje mailové adresy. Máte IP adresy.
Pribúda znepokojenie vysokých politikov a štátnikov EÚ z rastu extrémizmu najmä na webe a pod článkami v diskusiách. Ibaže: upli sa na niečo, čomu by mali čeliť svojimi správnymi politickými rozhodnutiami. Nesú za ne primárnu spoluzodpovednosť. Volaním po represii cesta nevedie…
Po zavedení registrácie obmedzením anonymity vypukli protesty, ktoré sa vzápätí upokojili. Mobilizačná a organizačná schopnosť a sila fejzbúku býva preceňovaná. Majdany a revolúcie prebiehajú v jeho virtualite a ako vznikajú, tak aj spravidla končia a upokoja sa prekryté novými informáciami a udalosťami, ktoré deň prináša. Na fejzbúku je niekoľko súkromných do seba uzavretých skupín plných pseudo demokratov, ak im to naznačíte, tak vás zablokujú. Zablokujú vás aj „otvorené“ skupiny, ktoré, ak ich „idey“ nechválite a nezdieľate a ich protagonistov neškrabkáte pod bradičkami, zablokujú vás rovnako (Inštitút ľudských práv, Iniciatíva Inakosť-LGBTI Slovakia, a pod.). Najmä riaditeľ IĽP a protagonista ankety Homofób roka Peter Weisenbacher má priam fobický strach s korektnej diskusie…
Fejzbúk je nekonečným splaškovým kanálom všetkého možného, podľa záujmu a vkusu vkladateľov príspevkov a tvorcov udalostí. V dobrom i zlom význame slova.
Práve revolučne naladení fejzbúkari, združujúci sa do rozličných bojových skupín sa sami rozdeľujú a už vopred rozbíjajú svoju jednotu v možnosti.
Fejzbúk ešte nikoho nezvrhol, nezmrzačil ani nezabil, často sa na ňom ale bezmocne, bez ceny, alebo lacno a nezodpovedne tára. Inak by bol dávno obmedzený alebo zakázaný a zrušený. Je však nástrojom na priamu propagáciu násilia a extrémizmu (…a zločinu).
Fejzbúk riešenia neprináša a ak sú kýmsi ponúknuté, odmieta ich alebo kritizuje, plný „odborníkov na fšetko“.
Sociálne siete sú zdrojom informácií pre informačné a spravodajské služby, aktuálne v boji proti terorizmu. Zároveň sú lakmusovým papierom stavu vedomia a nálad spoločnosti. Rovnako mediálnym priestorom pre otvorenú komunikáciu politikov s občanmi.
Liberálnym kapitalizmom a geopolitickým dianím vystresovaná a frustrovaná spoločnosť sa potrebuje ventilovať a zdieľať svoje pocity s inými,  ak nie osobne tak aspoň virtuálne. Z možností, popri športe, zábave a inej zmysluplnej činnosti, alebo práve z nedostatku iných možností sú to práve verejné sociálne siete.
Toľko na margo fejzbúka, jeho spoločenského významu a funkcií. Pre niekoho môže znamenať viac, než konzultácia so psychológom. Platí to aj pre psychológov a psychiatrov. Sú tiež len ľuďmi…
Ibaže, Jan Werich: „Nechtěl bych říct něco, co bych pak nerad slyšel.“
Spracované v opore aj o zdroj: http://www.ceskatelevize.cz/porady/1096898594-udalosti-komentare/215411000370828/