V znamení Škorpióna alebo Vyvrcholenie a pád totality

Počet zobrazení: 4

17. a 22. november

Pre triumf zla netreba nič viac, než aby dobrí ľudia nerobili nič. Edmund Burke (britský politik v 18. st., výrok je parafrázou jeho dlhšieho prejavu)

Myslím, že ľudia si ešte stále v plnom rozsahu neuvedomujú, aké pohnuté časy nastávajú. Vytvorené nerovnováhy sú príliš veľké, než aby to len tak vyšumelo. Keď nemecká kancelárka povie, že kríza tu bude 10 rokov, tak to nie je len tak. Najväčším dôvodom, prečo budú ťažké časy je však to, že tí, čo systém nastavujú a riadia, nepracujú na jeho vyliečení, ale krízu používajú na posilnenie svojej moci. Aké to je, keď má niekto príliš veľkú moc, sme si zažili na vlastnej koži.
Dva pozoruhodné dátumy súvisiace s totalitou práve nasledovali krátko za sebou. Prvý, 17. november, bol dňom, kedy sme sa u nás zbavili predošlého režimu.

Bohužiaľ, zatiaľčo mainstreamové médiá nezaujímala úloha ŠTB v spoločnosti a v samotnej revolúcii, ŠTBáci si pokojne pretransformovali svoju moc na ekonomickú, odstránili evidenciu a nechali si iba zväzky o svojich agentoch. Alebo ešte častejšie o ľuďoch, ktorých vydierali a viedli v evidencii. Všimnite si, že keď je aféra „on je ŠTBák“, nikdy nejde o dôstojníka ŠTB. Aký zhubný vplyv to má na našu spoločnosť hádam ani nemusím zdôrazňovať.
Odhliadnuc od toho, vďaka za revolúciu všetkým, ktorí sa nej úprimne podieľali. V ľuďoch sa prebudila veľká sila – spolupatričnosť a nadchnutie sa pre dobrú vec.

Vtedajšia karikatúra: Chruščov vs. Kennedy

Druhý dátum sa môže zdať ľuďom u nás nepodstatný, alebo vzdialený, či už časovo alebo geograficky. Napriek tomu sa spája s udalosťami, kedy osud ľudstva visel na vlásku. Je ním 22. november, posledný deň znamenia Škorpióna, deň, kedy zavraždili Johna Fitzgeralda Kennedyho.
JFK bol sám príslušníkom jednej z najvplyvnejších rodín v Amerike. Nikto, ako príslušník týchto niekoľko rodín, alebo človek nimi odsúhlasený, by sa tam v danom systéme ani nemohol dostať – to len na vyjasnenie, aby bolo jasné, že tu nepíšem zidealizované reči. Ani samotné voľby neboli čisté, skôr naopak. Navyše, štandardne prišiel so zavedením socializmu cez ďalšiu obdobu „New Deal“.
O to však lepšie, že sa v ňom našla tá sila, ktorá v nás na námestiach v 1989. Najrozhodujúcejším a najdramatickejším bodom jeho pôsobenia, ako prezidenta USA, bolo odvrátenie jadrovej hrozby.

V septembri roku 1962 plávali na Kubu “komunistické” lode s jadrovými hlavicami – poháňané „kapitalistickými“ motormi z Dánska. Boli to tie časy, keď si Američania budovali pod domami protijadrové bunkre. Predstavte si, že máte jadrové hlavice namierené na vystrašené obyvateľstvo. Ak sú niekedy ľudia ochotní akceptovať veci, o ktorých by normálne nechceli ani počuť, tak sú to práve tieto chvíle. Svet stál pred nukleárnym kúpeľom. Situácia pre mocných spraviť prakticky čokoľvek, čo chcú.Ale Kennedy sa vtedy nezľakol a postavil sa na stranu ľudí, nie po moci túžiacich elít, aj keď k nim patril. Vytrval a nakoniec tento súboj vyhral.

Propaganda a realita. ZSSR bol vybudovaný a financovaný (monopolistickými) kapitalistami. Na snímke z roku 1959 „superkapitalista“ Nelson Rockefeller (vtedy starosta New Yorku, neskôr Viceprezident USA) a Nikita Chruščov, prvý tajomník ÚV KSSZ a sovietsky premiér.

Nikdy už komunizmus (monopolistický kapitalizmus) nedosiahol takú údernú silu ako vtedy. Po Kennedyho vražde sa začalo dlhé obdobie ďalších mohutných investícií do ZSSR, systém však už smeroval k problémom. Ich príznakom bola naša revolúcia v 68-mom. Tanky ju síce potlačili, nič však nezachránilo komunistický blok v konečnom dôsledku. Na konci sedemdesiatych rokov sa začalo s plánom jeho prerodu.

Leto 1964: David Rockefeller, riaditeľ Chase Manhattan Bank, prerušuje rokovania v Leningrade a súrne sa stretáva s Chruščovom. Zakrátko na to je Chruščov odvolaný. Investície do ZSSR sa zintenzívňujú!

Reaganova administratíva v 80-tych rokoch sa snažila investície do Sovietskeho Zväzu reálne obmedziť, aj keď nie príliš úspešne. Plynovod zo západnej Sibíry, ktorý ide aj cez naše územie, však už bol financovaný a postavený Nemcami, Francúzmi a Japoncami, len s malým prispením Američanov.
Keď v ZSSR ani Perestojka nezabrala, systém bol definitívne odsúdený na rozklad.

1974, časopis Time tvrdí*: David Rockefeller je de-facto hlavou amerického Establishmentu. Stať sa prezidentom by pre neho znamenal zostup nižšie! (Na snímke so sovietskym premiérom Kosyginom pri príležitosti otvorenia pobočky svojej banky v Moskve)

Dnes sme opäť raz na rázcestí, či to otočíme smerom k slobode, alebo do totality. Kennedyho brat svojho času povedal: Len málo ľudí má príležitosť vo veľkom zmeniť dejiny, ale každý z nás môže ovplyvniť malú časť udalostí a v celkovom dôsledku všetkých tých činov budú vpísané dejiny tejto generácie.
Vďaka moderným technológiám má každý oveľa viac možností ovplyvňovať veci sám. Ak aj nie “byť Kennedym”, tak šíriť informácie a osvetu o nebezpečenstvách koncentrovania moci v jednom centre. Nedovoľme EÚ stať sa novým Sovietskym Zväzom. Skúsme opäť prebudiť v sebe tú pozitívnu silu z námestí v roku 1989 a zabojovať o svoju budúcnosť.

JFK: Človek má byť slobodný a nezávislý