Všetci chcú len moje, naše, vaše dobro…
Indícia: Politické strany a ich spoločenská funkcia sa historicky vyčerpali. Cítia to takmer všetky. A začali kamuflovať čosi iné. Na svoje stranícke volebné kandidátky voličom podsúvajú „nepolitických politikov“.
Tak, ako to „vyšlo“ s Kiskom, jeden z dôvodov jeho víťazstva, pri zabudnutí jeho iných zvláštností bolo jeho „nepolitické“ správanie činovníka s obchodnými záujmami, ktorým nesmú byť nadradené ľudské práva (22.6.2014) https://www.youtube.com/watch?v=RVVPiCgmibM a pootvoril tým viac už skôr odchýlené dvere vstupu „nepolitickej“ finančnej oligarchie do politiky…
Indícia (nepriamy dôkaz, tušenie) sa mení na realitu: Politické strany a hnutia vás po novom lákajú na nepolitikov („vyzrejú na vás“: lebo už máte po zuby a po krk politiky. Ste znechutení, apatickí, potrebujete trocha života a nové podnety…)
Politické subjekty sú zväčša programovo eklektické (zmiešané). Počnúc mačkopsami (KDH, SMER) naprieč celým ponukovým spektrom…
A viaceré (nielen Smer a nelegitímne predčasné parlamentné voľby 2012) menia programy za chodu po voľbách…
Zreteľne a jasne vyhranení sú len ľavicoví a pravicoví extrémisti: oslovujú jednoduchých voličov ich jednoduchým a zrozumiteľným jednoduchým jazykom…
Ale aj tí chcú ľudu, národu a pre občanov len dobro. Všetci chcú len naše dobro.
Aj magiodíler (príbeh z prostredia komunálok a volieb europoslancov): Jeho produkty sú najlepšie, najkrajšie, najmúdrejšie a najlacnejšie a on je ten najpravdovravnejší. Iba „zabudol“ na viazanosť a ďalšie nevýznamné „drobnosti“.
Do „čohosi“ ma tlačil. Príliš naliehavo, až agresívne. Pre mňa kontraproduktívne. Nesprávne ma odhadol. Takto to „skúša“ všade. Poďakoval som mu za úžasnú ponuku. Skôr, než sa rozhodnem, dôsledne preverím. Prídu za mnou aj iní. To ešte len bude blázinec! Dajme šancu trhovému mechanizmu. Díler potrebuje mňa. Nie ja jeho. Inak by za mnou nechodil až domov. Som jeho potenciálny živiteľ. Z jeho očú a rečí som nevyčítal skromnosť, pokoru a úprimnosť. Iba sadu marketingových stratégií. Ako ma dostať do pozície jeho živiteľa. Poslali a vyškolili ho jeho chlebodarcovia, ktorých živí on.
Zanedlho sa začnú „trúsiť“ volební kandidáti. Budú mi však vešať pred a pod nos, čo všetko pre mňa a moje dobro chcú urobiť.
Budú ma presviedčať, ako magio díleri, akí sú pre mňa, práve oni, nik iný, dôležití. Ako potrebujem ich. Práve ich.
Avšak iba malá časť občanov rozmýšľa predtým. Väčšia neskôr, ostatní vôbec. Ale tí robia najväčší krik. Potom.
On chodil za mnou predtým. Potom ja za ním. Teraz ma nepozná. Onedlho ma zasa bude chcieť. Ako svojho voliča.
Viacerí kandidáti si uvedomujú najmä to, ako potrebujú sami seba. Pre seba…
Povolebný občiansky názor bude znova ignorovaný? Ponúkaná spolupráca tiež?
Vskutku však nevedia, čo chcú. Zisťovať to a učiť sa začnú až potom (prvých sto dní…).
Po voľbách sa Slovensko znova stane objektom neúspešných pokusov, omylov a zlyhaní, nekoncepčných, premárnených projektov, nevydarených experimentov, formálne a nehospodárne preliatych prostriedkov z našich daní? Odkiaľsi, kamsi…
Politická súťaž dobre pripravených volebných kandidátov, ktorí skôr, než vstúpia do volieb, prešli vlastnou kritickou sebareflexiou je čas „pred“.
Ak ich však postihne syndróm výlučnosti (lenonizmus a čas „po“): vítajúc ho palmovými ratolesťami, nimi ho aj poženú! Najmä na fejzbúku. On – mesiáš a experimentátor, občan – pokusný králik…
Naplní sa, k čomu som sa už dlho pripravoval.: „Nepoznali ste ma, ani ja vás nepoznám.“
Všetci chcú len moje dobro. Iba nie všetkým, vždy a každému verím rovnako. Vlastne, už nikomu. Máme pred parlamentnými voľbami.
Riadne si premyslite, ktorému „operátorovi“: vzájomne nekompatibilným politickým subjektom so svojím egom, ktoré im trčí ako slama z ponožiek sa zaviažete na ďalšie štyri roky.
U mňa sa naplnilo.
Už som si premyslel. Svoju kariéru občana, aktívneho voliča som zavesil na kliniec v prvom kole prezidentských volieb.
Na tom blázinci a bludnom kruhu (circulus vitiosus) sa podieľať nebudem a naháňať vlastný chvost v bludnom kruhu circulus vitiosus nebudem až do času zásadných zmien dvoch zákonov:
1. Zákona o politických stranách a hnutiach: postaviť ich na roveň občianskych združení reálne (!) podľa Čl. 29 odsek 4 Ústavy SR: „Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu.“ Odňať im výsadné partokratické postavenie
2. Zákona o voľbách (zmena väčšinového volebného systému na pomerný systém)
Stručne (v odkazoch viac): Väčšinový volebný systém je najstarší typ volebného systému. Jeho základom je myšlienka vlády väčšiny, t. j. je založený na presvedčení, že vôľa väčšiny hlasov voličov je prvoradá. Predstavuje najjednoduchší spôsob delegovania vôle občanov do zastupiteľskýh orgánov.
Pomerný volebný systém lepšie odzrkadľuje rozloženie politických síl v štáte. A nie je „úplne a legálne“ pseudo demokratickými parlamentnými voľbami zvolená vláda jednej strany (rád sa nimi hrdí a kryje Róbert Fico a Smer, dokonca nám tým všetkým vysmieva do tvárí…), ale volebný systém bližší k občanovi a priamej, reálnejšej demokracii. Nie je vládou väčšiny.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Volebn%C3%BD_syst%C3%A9m
https://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%A4%C4%8D%C5%A1inov%C3%BD_volebn%C3%BD_syst%C3%A9m
https://sk.wikipedia.org/wiki/Pomern%C3%BD_volebn%C3%BD_syst%C3%A9m
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!