Vyspovedajú sa kresťania z hriechov, ktoré páchajú pred referendom?

Ilúzia: Slovensko je veľmi bohatá krajina, v ktorej nikto netrpí núdzou, všetci sa majú navzájom radi, sú voči sebe tolerantní, pomáhajú si. Podnikatelia majú vynikajúce podmienky na rozvoj a to nielen materiálny, ale aj duchovný, veritelia neexistujú, o konkurznej mafii nieto ani chýru…Vláda nerobí žiadne populistické rozhodnutia, korupcia je veľkou neznámou…infraštruktúra nemá obdoby široko – ďaleko, diaľnice sú skvostom malebnej krajiny v srdci Európy, hrad v hlavnom meste by si nikto nedovolil znevážiť nejakou výstavbou garáží a už vôbec nie spôsobom, ktorý by čo i len naznačoval možné tunelovanie…zdravotníctvo je na najvyššej možnej úrovni a sociálne istoty sú také, ako v škandinávskych krajinách…no, čo by si Slovák mohol ešte viac priať?

Realita: Všetko, čo je napísané v prvom odstavci, si stačí otočiť a hneď vieme, na čom sme…realita býva často bolestivá a nie je tomu inak ani teraz, teda pred referendom.

Referendum: Ak by sme mali naozaj prebytok peňazí v štátnej kase, určite by bolo prospešné, aby ľudia otvorene diskutovali o otázkach rodiny. Ale keďže nám peniaze sústavne chýbajú a vždy sa berú len nesprávnym ľuďom, vyhlásenie referenda o ochrane rodiny považujem za takmer spreneveru peňazí nás všetkých. Je potrebné diskutovať o otázkach, ktoré máme zakotvené v Ústave SR? Je až takým problémom sexuálna výchova na školách? Uvedomuje si tu vôbec niekto, že súčasné deti si na internete nájdu všetko, čo ich zaujíma a rozhodne k tomu nepotrebujú ani učiteľa a ani rodiča. Ak by aj rodič doma internet zakázal, nedal dieťaťu mobilný telefón, sú iné deti v škole, ktoré s radosťou počas prestávky ukazujú v mobile rôzne stránky.

Samozrejme, výchova je nesmierne dôležitá vec, no ani cirkev ani rodičia nedokážu zastaviť pokrok.Myslím si, že súčasný pápež František po tom ani neprahne…je na úplne inej myšlienkovej frekvencii a aj keď stále zdôrazňuje veci týkajúce sa ochrany rodiny, nemožno ho označiť za nepokrokového. Je to človek s otvoreným, dobrým srdcom, ktorý vie, čo je pre rodinu dobré a čo nie. Samozrejme, ako hlava cirkvi sa musí istým veciam tiež prispôsobiť. Pápež František zbytočne neposudzuje a hlavne neodsudzuje druhých, dokáže sa priateľsky objať a porozprávať aj s ateistom. Berú si z neho kresťania príklad?

Pokiaľ ide o adopcie detí homosexuálnymi partnermi, tie na Slovensku určite nebudú ešte dlho možné. Tiež som za klasický model rodiny, no nie za každú cenu. V živote môže nastať situácia, keď dieťa musí vychovávať len jeden rodič…a vždy je to lepšie, ako keby malo dieťa trpieť napríklad v rodine nejakého násilníka. Ale osobne si neviem predstaviť, že dieťa vyrastá v rodine, kde sú dve matky, alebo dvaja otcovia. Lebo to, čo vidí od svojho útleho detstva, väčšinou pretaví do svojho života v dospelosti. Na druhej strane, nikto nedokáže zabrániť dvom homosexuálnym ženám, aby sa jedna z nich nestala, napríklad aj vďaka umelému oplodneniu, matkou. Je to potom už len na nich, či dokážu dieťaťu vysvetliť veci týkajúce sa klasického modelu rodiny, respektíve či to dieťa vôbec niekedy bude chcieť aj pochopiť…Všetko je to len uhol pohľadu.

Registrované partnerstvá, aj napriek tomu, že som kresťanka a pochádzam z hlboko veriacej rodiny, nepovažujem za nič zlé. Ak sa niekto narodí s inou orientáciou, nikto ho nemá právo ukameňovať, ani dehonestovať. Je to človek, ktorý má právo na slušný a dôstojný život. Je to človek, ako každý iný. Prečo by teda nemohol oficiálne zdieľať spoločnú domácnosť so svojím partnerom so všetkými právnymi náležitosťami? Prečo by napríklad po smrti svojho partnera s ktorým prežil celý život nemohol zdediť jeho majetok?

Prezident: Hlava štátu Andrej Kiska si želá, aby sa pre referendum nerozdeľovali ľudia na dva tábory, aby sa zbytočne neničili priateľstvá…na to mal myslieť vtedy, keď referendum vyhlásil. Samozrejme, ak vo svojej prezidentskej kampani tvrdil „A“, bolo by zrejme nevhodné, aby napokon urobil „B“. No už vtedy si mal radšej zvážiť všetky aspekty a to nielen ľudské, ale aj finančné.

Referendum nič nezmení, na Slovensku na to nie je vôľa, nielen zo strany väčšiny politikov, no najmä zo strany ľudí. Svet celkovo ovládla agresívna agónia a zbytočné podnecovanie akýchkoľvek vášní je nezodpovedné a tiež neľudské. Nech si každý človek žije svoj život najlepšie ako vie, nech je hlavne naplnený láskou, pokorou a dobrosrdečnosťou a to ostatné je už len medzi nebom a zemou.

Kresťania by podľa vzoru Ježiša mali prijať vo svojom srdci každého…bez rozdielu farby pleti, vierovyznania, či inej orientácie. Keď si čítam všetky články a diskusie, mám pocit že tento národ nie je hlboko veriaci, práve naopak, že je skôr prudko ateistický. Kde sa podela láska k blížnemu? Slováci ju utopili v nenávisti a istej forme obmedzenosti…Spovednice budú po tomto referende praskať vo švíkoch…a z čoho sa vyspovedáme? Z hriechov, ktoré budeme aj dávno po referende praktizovať v bežnom živote?