A aké Slovensko chceš ty?

A dosť !! Som si jasne povedal po sústavnom vydávaný citovo humánnych článkov v našich médiách a taktiež so zavedenou cenzúrou k utečeneckej kríze, nakoľko sa asi nezhoduje s aktuálnou rétorikou niektorých denníkov. Áno súhlasím v istej miere s názorom, že isté avšak veľmi malé percento utečencom potrebuje našu pomoc. To by však v mojom pomíňaní nemalo znamenať robiť zo všetkých utečencom vítaných hostí. Natoľko si myslím, že nastal ideálny čas aby každý vyjadril svoj vlastný necenzurovaný postoj alebo osobnú skúsenosť s migrantami, keďže média nám veľmi radi podsúvajú len jednu stranu ich príbehu! Tu je teda tá moja…

V prvom rade ale dovoľte aby som sa predstavil. Som študent vysokej školy na zahraničnom študijnom výmenom pobyte vo Švédsku. Počas môjho štúdia som strašne dlho rozmýšľal nad tým načo by som ako Slovák mohol byť hrdý v porovnaní so Švédskom respektíve v porovnaní so škandinávskym spôsobom života. (Rád by som abstrahoval od vecí ako krásna príroda história atd. to beriem ako samozrejmú hrdosť každého rozvinutého národa)  Dlho ma však nič nevedelo napadnúť, veď predsa len škandinávske krajiny sú stále aj v dnešnej dobe naozaj o výrazný krok pred nami či už po mentálnej alebo materiálnej stránke, veď krásne moderné školy, úrady, nemocnice (do ktorých sa bez úplatku nebojíte vstúpiť keďže viete že neodídete v horšom stave ako ste do nich prišli) ale či už mentalita ľudí ktorí vám pomôžu aj s tou najmenšiu maličkosťou  hovorí za všetko. Takto by som mohol vymenovať ešte nespočetne veľa pozitívnych vecí ktoré sa tu dajú násjť a na rozdiel od Slovenska tu aj zázračne fungujú a tým by som vám vyvodil zo Škandinávie obrázok rozprávkovej krajiny.

Ale ako v každej rozprávke sa musí najsť nejaká záporná postava. Tu v Škandinávii tú zápornú postavu predstavujú imigranti !  Upravme to na správnu aktuálnu “slovenskú nôtu” -imigranti ktorí nedokázali zlúčiť svoje mentálne správanie s kultivovaným severským životom. Mám namysli presne tých imigrantov ktorí vám po vystúpení z vlaku v Osle pokazia obraz dovtedy nádhernej krajiny. Síce keď si to teraz tak retrospektívne porovnám určite aj Bratislavská hlavná stanica musí mať tiež pre turistov obdobné čaro…

Ale predsa len príchod do Osla má svoje pozitíva veď v ktorom meste sa cítite ako playboy keď po ceste na hotel za 150 metrov stretneme v centre mesta asi 10 prostitútok (všetky fešandy čiernej pleti) kričiacich Hej Baby a podobné lichôtky na vašu adresu. Keďže ste len práve dorazili tak si poviete si, že možno len frekventovaná obdoba našej Vajnorskej a nenecháte si skaziť dojem. Opak je však pravdou, po ubytovaní sa samozrejme rozhodnete pokračovať v prehliadke plnom prúde rozbehnutého nočného Osla. Že každú chvíľu vidíte rumunských muzikantov tak to vám vôbec neprekáža, pretože aspoň vytvárali ešte lepšiu atmosféru žijúceho mesta. Čo sa avšak nedalo opäť prehliadnuť boli zas a znova čierne fešandy ktoré ste mohli stretnúť každých cca 50 metrov.  Pozitívum bolo, že tieto  po vás našťastie nevykrikovali ale aspoň v tichosti stáli. Druhú pozoruhodnú vec postrehnete po prvých 5 minútach prechádzky po centre. Občan čiernej pleti kráča oproti vám a zrazu z ničoho nič  pred vami spomalí a niečo s nezrozumiteľnou nórčinou zamrmle. Keď nereagujete v pokoji pokračuje vo svojej ceste. Poviete si možno chcel oheň alebo len nejaký asociál ktorých po meste pobehuje neúrekom. Keď sa vám to stane v priebehu ďalších piatich minút znova, tak stále si poviete, že proste len náhoda. Nuž keď sa vám to stane za 15 minút  tretí raz tak to si už rozhodne poviete, že náhoda to byť nemôže! Pri 4 čiernom fešákovi ktorý sa pri mne pristavil som zareagoval otázkou či predáva drogy. Odpoveď bola jednoznačná, dokonca mi poskytol rôznorodé  “menu” a vymenovával aké lahôdky si môžem u neho zakúpiť.  (Chcel by som upozorniť, že opisujem rušný život na hlavných uliciach v centre Osla a nechodil som po žiadnych bočných uličkách) Po ceste naspäť na hotel Vám opätovne krásavice spríjemnia život, tentokrát sú už frustrované lebo ráno sa blíži, zmena u konca a asi moc zákazníkov nezvábili. Tak tentokrát okrem typického pokriku hej baby sa pokúšajú aj pokriky vo všetkých možných jazykoch. No kto by to povedal že môžu byť také inteligentné!- ale bohužiaľ Slovenčinu alebo Češtinu som nezapočul smola pre nich! Musím avšak podotknúť že počas dňa som takýto extrém nespozoroval.

Po ceste naspäť do Švédska ma konečne napadla dlho očakávajúca odpoveď na ktorú som ako Slovák hrdý. Všetko to spôsobila istá nedávna konverzácia na ktorú som si spomenul a pri ktorej domáci Švédi nechápavo krútili hlavou. Podmetom tejto konverzácie bolo či aj na Slovensku máme kopu prisťahovalcov. Odpovedal som že nie, človeka inej ako bielej pleti nestretnem normálne každý deň odhliadnuc od cigáňov (Rómov). Nakoľko u nás prevláda v určitej miere forma rasizmu, ktorá neodlišuje normálnych slušných ľudí od asociálnych. Ďalej som spomenul, že náš štát taktiež nerozdáva občianstvo všetkým ako na bežiacom páse. Švédi samozrejme nechápali z mojich slov, pretože sa im to bije s ich národnou multikultúrnou mentorikou.

Možno to bude pre niektorých  teraz znieť zarážajúco ale dospel som k názoru, že som hrdý na slovenský xenofóbny národ. Áno dobre čítate, som rád, že v našej krajine funguje istá forma diskriminácie a tým nemyslím primitívny rasizmus ktorý definuje ľudí len na základe pleti, myslím tým presne ten takzvaný “inteligentný” ktorý má v sebe pevne dúfam snáď každý občan, presne ten ktorý rozlišuje asociálne a neprispôsobivé správanie – napríklad v našich pomeroch cigánskych obyvateľov. A zdôrazňujem len neprispôsobivých. (inteligentní rasizmus v praxi znamená -nereprezentujúci svoj názor nejakými podradnými gestami, hajlovaním, neoprávnenou diskrimináciu alebo podobne. Ale presne ten v ktorom sa občania nenechajú utláčať inými asociálmi bez štipky zdravého rozumu).

A prečo toto vlastne píšem?! Pretože sa nechcem dožiť toho dňa keď sa raz s mojimi deťmi pôjdem prejsť do bratislavských ulíc a na začiatku Obchodnej ulice ma privítajú dve prostitútky v strede – na Poštovej ďalšie dve a na konci Obchodnej pri Michalskej bráne stretnem ďalšie fešandy a medzitým sa u mňa pristavia traja drogoví dealeri so senzačnou ponukou. A takisto ani nechcem aby sa jedného pekného dňa vedľa môjho domu presťahovala nová kultúrne neprispôsobivá rodina ktorá by prevrátila náš život hore nohami. Nie ďakujem, takéto Slovensko si neprosím, radšej sa budem pokojne nazývať extrémista, nehumánny človek a kopu iných zvratov ktoré môžete momentálne nájsť v slovenských médiách. A čo ty?…

Pridávam ako bonus video.

Prípad „OSLO“

http://www.youtube.com/watch?v=j3CWTkF-vwc