Ako si ceníme učiteľov?

V minulom blogu (tu) som ukázal koreláciu výsledkov prieskumu PISA s demografickými zmenami v školstve na Slovensku. Napriek tomu, že žiakov v triedach ubudlo a počet učiteľov stúpol, výsledky žiakov základných škôl sa zhoršujú. Logický záver je, že kvalita vzdelávania nie je tak silno ovplyvňovaná počtom žiakov v triede, ako samotným učiteľom.

Robí učiteľ niečo horšie, ako jeho generačný predchodca? Jedným z problémov je určite postoj učiteľov voči vykonávaniu svojej profesie. Inými slovami, sú slabo motivovaní. Hlavný motivačný faktor predstavuje ocenenie ich práce. Vnímanie pomeru práce a odmeny je subjektívny prvok, napriek tomu musíme dať pedagógom za pravdu, že ich odmena nie úplne zodpovedá tomu, čo od nich očakávame.

Čo všetko vlastne očakávame od osoby učiteľa? Ministerstvo školstva od učiteľa základnej školy požaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a absolvovanie stanovených štátnych skúšok. Učiteľ musí byť bezúhonný – nesmie byť odsúdený za úmyselné spáchanie trestného činu alebo za spáchanie trestného činu z nedbanlivosti. Učiteľ základnej školy je počas vyučovania zodpovedný za svojich žiakov – je zodpovedný napr. za akékoľvek zranenia a nehody, ktoré sa žiakom pod jeho dohľadom stanú (dáva do rizika svoju bezúhonnosť, o ktorú keď príde, už nebude môcť pôsobiť ako učiteľ). Rodičia spoliehajú, že učiteľ bude pre deti aj morálnym vzorom, ktorý ich naučí správnym hodnotám a disciplíne. A čo im je za túto prácu ponúkané?

Pozrime sa teda, ako vyzerali priemerné hrubé mzdy učiteľov na základných školách voči priemerným hrubým mzdám v Slovenskej republike v období 1997 – 2012.

Za 16 rokov plat učiteľov približne kopíruje vývoj priemerného platu na Slovensku, ale pritom v priemere dosahuje úroveň len 87% jeho výšky. Pričom je potrebné si uvedomiť, že platíme dlhodobo podpriemerne ľudí, ktorí trávia tretinu dňa s našimi potomkami. Navyše od roku 2009 je zrejmý aj trend, že nožnice medzi priemerným platom na Slovensku a priemerným platom učiteľa základnej školy sa čoraz viac otvárajú.

Každý učiteľ na základnej škole má vysokoškolské vzdelanie. Podobní zamestnanci verejného sektora sú všeobecní lekári a lekári špecialisti. Lekári majú štandardne o rok dlhšie štúdium a pri svojej práci narábajú s ľudským zdravím a životom, ale rozdiel ich hodnotenia a hodnotenia učiteľov je priepastný, ako to zobrazuje nasledujúci graf.

V priemere lekári zarábajú až o 70% viac ako učitelia. A tým nechcem tvrdiť, že platy v našom zdravotníctve sú nejakým spôsobom nadhodnotené. Lekári majú aj inú štruktúru práce ako napr. pohotovosti a nočné služby. Skôr tento stav poukazuje na výrazné nedocenenie učiteľov.

Stále sa nám ten rozdiel nezdá smerodajný? Dobre, porovnajme si plat učiteľa s platom obsluhy vysokozdvižného vozíka, alebo so pracovníkom, ktorý k Vám chodí odčítať energie.

Ako vidno, tieto tri profesie sú navzájom pomerne podobné, čo sa týka ohodnotenia a výrazne sa od seba nelíšia. Stačí si pozrieť ponuky práce, ktoré sú zverejnené na pracovných portáloch. Tu je porovnanie kvalifikačných požiadaviek na dve rôzne pracovné pozície:

Prvá pozícia je učiteľ ZŠ. Musí spĺňať všetko vyššie uvedené, pričom zodpovedá aj za bezpečnosť a zdravie jemu zverených žiakov. Druhá pozícia je pre obsluhu vysokozdvižného vozíka, pričom tam je potrebné absolvovať kurz obsluhy príslušnej kategórie vysokozdvižného vozíka, ktorý bežne trvá 7 dní, v niektorých prípadoch je možné ho absolvovať aj pomocou e-learningu. Náklady sú okolo 200 €. Obsluha nesie zodpovednosť za prevážaný náklad a voči spôsobenej škode býva poistená. Rozdiel medzi dvomi pracovnými pozíciami je ohodnotený 48 eurami mesačne v prospech učiteľa.

Z hľadiska vzdelania predstavujú učitelia vysoko nadpriemernú a odbornú profesiu, ktorá je ale odmeňovaná podpriemernými platmi. Je táto odmena primeraná pre človeka, ktorý trávi 6-8 hodín denne s Vašim dieťaťom a nesie zodpovednosť za jeho vzdelanie a zdravie? Ak skutočne chceme zlepšovať školstvo, musíme v prvom rade dať samotným učiteľom najavo, že si ich vážime a chceme, aby odvádzali kvalitnú prácu. Najhmatateľnejší spôsob, ako to urobiť, je primerane ich prácu oceniť (a nemyslím len finančne, ale aj spoločensky).

Ako sme ukázali v predošlom blogu, korelácia medzi počtom žiakov v triede a ich úrovňou gramotnosti nie je. Počet žiakov ZŠ klesol o 30% od roku 1989 a počet učiteľov na ZŠ naopak narástol o 20%. Viedlo to len k zmenšeniu priemerných tried, pričom výsledky v testovaní PISA sa neustále zhoršujú. Mohli by sme prestať tlačiť na znižovanie počtu žiakov v triede? Nezmenený objem financií určený na mzdy, by sme mohli rozdeliť medzi menší počet učiteľov, čo v preklade znamená zvýšenie mzdy. Otázka je, či by učitelia akceptovali zvýšenie platu za cenu nárastu počtu žiakov v ich triedach.