Ako zvýšiť platy učiteľov?

Problematike platov učiteľov som sa už venoval v blogu „Ako si ceníme učiteľov?“. Výsledok je, že učiteľ je platovo hodnotený podobne ako šofér vysokozdvižného vozíka, čo signalizuje, že ich platy nie sú zodpovedajúce ich profesii (pritom nechcem podceňovať prácu šoférov vysokozdvižných vozíkov). Učitelia základných a stredných škôl sú všetko zamestnanci s vysokoškolskou kvalifikáciou, ktorí nesú zodpovednosť za im zverené deti. Školstvo má v našej spoločnosti nezastupiteľnú úlohu. Základné školy sú tu preto, aby zabezpečovali základnú gramotnosť obyvateľstva. Stredné školy slúžia na prípravu žiakov na ich budúce povolanie. Na jednej strane očakávame, že naše deti budú lepšie pripravené na život a na druhej strane ľuďom, ktorí túto prípravu zabezpečujú poskytujeme podpriemerný plat. Výsledok je viditeľný napr. pri medzinárodnom testovaní PISA – naši študenti neustále zaostávajú v gramotnosti za priemerom krajín OECD. Pre zaujímavosť odporúčam pozrieť si štatistiku platov učiteľov krajín OECD a skúste nájsť ktoré krajiny majú horšie platených učiteľov ako Slovensko.

Nemôžeme očakávať, že učitelia, ktorí sú slabo oceňovaní, budú odvádzať kvalitnú robotu. Finančná odmena je pre zamestnanca vždy najväčším motivačným faktorom. Fráza „byť učiteľom nie je práca, ale poslanie“ azda slúži len na ospravedlnenie ich nízkych platov. Aj učiteľ potrebuje platiť za bývanie, stravu a iné veci. Aby sme zlepšili prácu učiteľov, je potrebné ich zákonite aj motivovať vyšším platom. Ako to ale urobiť správne, aby sa naozaj dostavil želaný efekt?

Motivácia tabuľkovými platmi?

V prvom rade si musíme uvedomiť, že existujúci platový model pre učiteľov má minimálny motivačný charakter. Základom platu učiteľa je jeho tzv. „tabuľkový plat“. Zamestnanci sú odmeňovaní podľa toho, do ktorej platovej triedy a tarify patria a koľko majú započítaných rokov praxe. Kompletnú tabuľku platov nájdete na tu a spôsob ako sú jednotliví zamestnanci radení do platových taríf je dostupný tu. Okrem štandardného tabuľkového platu majú učitelia možnosť si plat zlepšiť pomocou rôznych príplatkov – pre triedneho učiteľa, príplatok za absolvované vzdelávanie, príplatok za riadenie a pod. Každý z týchto príplatkov je fixný (určený percentami z platu) a jediný, ktorý v sebe nesie motivačný charakter je tzv. osobný príplatok. Tento príplatok ale nemá vôbec stanovenú metriku, podľa ktorej je vyplácaný. Udeľuje ho riaditeľ školy, ktorý tak môže učiniť svojvoľne. Bez transparentnosti neexistuje ani motivácia.

Súčasné odmeňovanie má dva základné nedostatky:

a)      samotná výška mzdy.

b)      motivácia v tabuľkovom systéme platov

Ak by sme plošne upravili tabuľkový plat, tak aký to bude mať dopad pre motiváciu? Veď sa zdvihne plat rovnako tomu, kto svoju prácu vykonáva svedomito, kvalitne a prípadne robí aj niečo navyše, ako tomu, kto činí len nevyhnutné minimum. Zníži to maximálne úroveň nespokojnosti v radoch učiteľov. Ale k motivácií zlepšiť svoj výkon to viesť nebude. Základným prvkom pri odmeňovaní učiteľov by mal byť hlavne ich výkon. Takže tabuľkový plat by mal byť naozaj poskytovať len základnú fixnú mzdu a popritom výrazne zvýšiť variabilnú (motivačnú) zložku platu v podobe rôznych príplatkov. Ďalší dôležitý fakt je, aby systém príplatkov bol skutočne transparentný.

Transparentnosť zabezpečuje systém hodnotenia, ktorý poskytuje merateľné a porovnateľné údaje o výkonnosti. Kto pracuje v súkromnom sektore sa určite už stretol s pojmom KPI (Key Performance Indicators) – čiže po našom základné ukazovatele výkonnosti (alebo aj pracovná norma). Pracovník plniaci KPI dosahuje svoj fixný plat a dohodnutú variabilnú zložku. Kto ich preplní, tak tomu sa zvyšuje jeho variabilná zložka. Kto naopak nedokáže KPI naplniť o variabilnú zložku prichádza. Kľúčovým problémom systému je naozaj stanoviť správne KPI a ich úroveň, ako aj transparentne ich merať. V prípade učiteľov si viem predstaviť tieto KPI, podľa ktorých by mohli byť hodnotení:

• Výsledky zverených žiakov podľa štandardizovaných testov.
• Výsledky zverených žiakov v súťažiach – vedecké a jazykové olympiády, športové súťaže, stredoškolská odborná činnosť a podobne.
• Výsledky žiakov v monitoroch a na medzinárodnom meraní PISA.
• Výsledky absolventov základných a stredných škôl na prijímacích konaniach na stredné, resp. vysoké školy.
• Miera uplatnenia stredoškolských absolventov na trhu práce.

Tieto údaje majú výpovednú hodnotu o tom, ako učiteľ vykonáva prácu. Ak by sme ich dokázali merať podľa učiteľa, určite by sme ich vedeli merať aj podľa škôl, takže by sa vytvoril aj priestor pre odmeňovanie škôl ako celku, nie len jednotlivých pedagógov, čo by motivovalo aj samotné vedenie zvyšovať tlak na dosiahnutie kvalitného vzdelávania.

Keď som toto riešenie spomenul medzi učiteľmi, okamžite sa ozvali protestné hlasy, ktoré  v niektorých prípadoch boli podložené aj zmysluplnými argumentmi. Základný z nich bol: každá trieda je iná a robiť len čistý priemer nie je správne. Naozaj niekedy sú triedy „výberové“ a niekedy „špeciálne“. Takže učiteľ, ktorý vykonáva naozaj dobrú prácu, ale bohužiaľ dostal žiakov, ktorí sú na tom kapacitne horšie ako iní by mohol byť pri hodnotení v nevýhode. Tento jav by sa dal čiastočne odstrániť a to napr. meraním vstupných znalostí žiakov a ich porovnávaním s výstupnými. Tu by sme videli rozdiel a mohli hovoriť, že napriek tomu, že učiteľ dostal slabších žiakov, bol schopný ich naučiť za rok viac učiva, ako ten, kto dostal nadpriemerne nadaných. Čiže svoju prácu robí svedomito a kvalitne.

Ďalší argument bol nákladnosť takéhoto merania. Som presvedčený, že zber údajov pre hodnotenie a ich analýza budú predstavovať náklady finančné a samozrejme aj časové. Ale bez ich vynaloženia nebudeme mať nikdy potrebné dáta, ktoré by podporili naše rozhodovanie.

V každom prípade je dôležité vyslať jasnú správu učiteľom: ako spoločnosť sme ochotní poskytovať vyššie platy, ak bude odvedená kvalitnejšia robota. Zároveň aj učitelia si musia uvedomiť, že platí pravidlo „najskôr práca, potom pláca“. Preto potrebujú aj oni zlepšiť svoj prístup.

Tu prichádzame k druhému bodu: ako získať potrebné financie na zvýšenie platu učiteľov? V súčasnej situácii nemôžeme očakávať, že rozpočet školstva sa zrazu nafúkne a pribudnú milióny Eur potrebných na financovanie zvýšenia platov učiteľov a samotného systému ich hodnotenia. Riešením je efektívnejšie rozdeliť existujúce finančné náklady tak, aby sme naozaj dokázali lepšie oceňovať pedagógov, ktorí sú najdôležitejší výučbový prvkom v školstve. Prečo si myslím, že je možné nájsť finančné zdroje v rámci súčasného rozpočtu? Tu sú niektoré fakty, ktoré ma vedú k tomu, že na to máme priestor:

Podiel mzdových nákladov voči ostatným prevádzkovým nákladom v školstve

Pri rozdeľovaní nákladov býva väčšinou hlavnou nákladovou položkou personál. V prípade údajov v školstve (Key Data On Education in Europe vydané Európskou komisiou[1]) z roku 2008 je uvedené, že priemerné personálne náklady v školstve pre celú Európsku úniu predstavujú 70,2% všetkých nákladov vynaložených v školstve. Tá istá štatistika hovorí aj a priemere v jednotlivých krajinách, kde má Slovensko predposledné miesto s priemernými personálnymi nákladmi na úrovni 57,7% z celkových nákladov v školstve. Ostatné náklady sú rozdelené do zvyšných prevádzkových nákladov, ktoré na Slovensku tvoria 37,6% a investičných nákladov vo výške 4,7%. Na základe tejto štatistiky môžeme teda predpokladať, že vynakladáme zbytočne veľa nákladov na samotnú prevádzku škôl. Dôvodov môže byť viac, ale štandardne sa vo verejnej správe objavuje hlavne nehospodárna prevádzka a neefektívny systéme verejného obstarávania.

Počet učiteľov

Za posledných 20 rokov neustále klesá počet žiakov v triede. Tento jav spôsobuje demografický vývoj – rodí sa menej detí. Počet detí v školách od roku 1989 do roku 2012 klesol o vyše 30%. Zároveň narástol počet učiteľov o 20% (tejto problematike som sa venoval tu). Prečo nám ale narastá tak výrazne počet učiteľov, keď detí ubúda? A navyše výsledky PISA vylučujú koreláciu medzi poklesom veľkosti triedy a úrovňou gramotnosti študentov. Tento fakt ma zas presviedča o skutočnosti, že máme priveľa učiteľov.

Spôsob riešenia otázky platov učiteľov:

V prvom kroku by sme museli optimalizovať štruktúru nákladov v školstve. Veľkým úspechom by bolo, keby sa podarilo optimalizovať hlavne prevádzkové náklady tak, aby sa dosiahli úspory o 5% z celkových nákladov. Tento usporený balík by bolo možné následne alokovať na personálne náklady. Takto by bolo možné plošne zvýšiť platy v školstve o rovných 5%. K 21/10/2014 je podľa portálu www.platy.sk priemerný hrubý mesačný plat učiteľa strednej školy 749 € a učiteľa základnej školy 725 €. Ak by im teda platy stúpli o 5%, hovoríme o mesačnom prilepšení okolo 37 €.

Ďalším krokom by malo byť zavedenie vyššie uvedeného hodnotenia výsledkov učiteľov a na základe toho prepustiť 10% najhoršie hodnotených pedagógov stredných a základných škôl a ušetrené mzdové náklady následne prerozdeliť medzi existujúcich pedagógov podľa ich výsledkov v hodnotení kvality. Čiže ďalšie možné zvýšenie, ktoré by v priemere bolo viac ako 70 €.

Spolu by teda bolo takto možné zvýšiť v priemere platy pedagógom o viac ako 100 €. Hrubý mesačný plat pedagógov na stredných a základných školách by sa mohol pohybovať v priemere pohybovať na úrovni takmer 850 €. Priemerná hrubá mesačná mzda hospodárstve Slovenska za 1. polrok 2014 bola 839 €[2], takže učitelia by sa stali aspoň priemerne platenými zamestnancami.

Prvé paušálne zvýšenie o 5% financované z optimalizácie nákladovej štruktúry v školstve by malo odstrániť základnú nespokojnosť s platmi (nie len učiteľov, ale všetkých zamestnancov v školstve), pričom ďalšie zvýšenie financované z prepustenia pedagógov z najnižším hodnotením by malo hlavne motivačný charakter. Čiže slabo hodnotení pedagógovia by z neho prilepšenie necítili, ale najlepšie hodnotení by si mohli prilepšiť až o 200€ (keďže priemerné prilepšenie je vyše 100€). Tento prvok by navyše motivoval učiteľov k zvyšovaniu svojho výkonu a kvality odvedenej práce, keďže si tak môžu výrazne zlepšiť plat. Nevýhodou pre učiteľov by bol nárast počtu žiakov v triede (10% prepustenie znamená, že triedy budú musieť narásť), čo ale pri priemernej veľkosti triedy 18,7 žiakov predstavuje zvýšenie o nie viac ako 2 žiakov.