Ani Biľak, ani Paška, ale MIRO, kandidát Robert Fico!

Nestojí pre mňa za zmienku ani úmrtie bývalého veľkého funkcionára KSČ Vasiľa Biľaka (mnohí prenasledovaní si určite vydýchli, no spravodlivého trestu preňho sa nikdy nedočkali) a tiež nebudem písať ani o tom, že už aj poslanci NR SR sa nedostanú do traktu predsedu parlamentu Pavla Pašku. Ten sa zrejme inšpiroval praktikami svojho už zosnulého predchodcu z KSČ…smutná doba sa nám vrátila, ale dnes napíšem o niekom, kto za tú pozornosť stojí.

Každé ráno kráčam do práce okolo Ázijského bistra na Štefánikovej ulici v Bratislave a vždy ho stretávam, usmiateho, uzimeného, slušne oblečeného, vždy triezveho a maximálne slušného…pána Mira. Veľakrát  som premýšľala nad tým, aký osud ho stretol, prečo predáva Nota Bene, či si má kde skloniť hlavu počas studených nocí…no až dnes som nabrala odvahu sa ho na to opýtať. Nikdy neodmietol obložený chlieb, ani sladkosť, vždy sa s úsmevom pozdravil a dnes už viem, že je to veľký bojovník.

Životný príbeh pána Mira sa začal zamotávať, keď mal 15 rokov a musel podstúpiť vážnu operáciu chrbtice…nestratil elán ani chuť ísť ďalej. Celý život pracoval,teda platil poctivo odvody a dane skorumpovanému štátu až do momentu, keď ho už sily opúšťali nadobro. Dnes je v invalidnom dôchodku, chodí s paličkou, lebo už nevládze a rozpadávajú sa mu kosti…netrúchli nad svojím osudom, je vďačný aj za to málo, ktoré má…nemá mu kto pomôcť, ani sa oňho nemá kto postarať. Obaja rodičia mu zomreli a súrodencov nemá, nikdy si nenašiel manželku a život ho neobdaril ani deťmi…jeho diagnóza sa zhoršuje, zatiaľ však dokáže existovať bez pomoci v malej garsónke, ktorú zdedil po smrti svojho otca.

Keď som sa ho pýtala, prečo sa neoženil, (určite by mu bolo ľahšie), tak mi odpovedal, že by nedokázal uživiť rodinu… No keď sa zhorší jeho stav, bude odkázaný na pomoc druhých. Po včerajšej výmene názorov ministerky Zvolenskej a ministra Richtera, keď sa doťahovali na tom, kto má platiť za starostlivosť o dlhodobo chorých v príslušných zariadeniach, tak sa mi chcelo zvracať…to odporné divadlo ľuďom nepomôže, nech radšej nájdu riešenie…“sociálna vláda plná banditov“ si ale nerobí ťažkú hlavu z toho, kto sa postará o chorých, opustených a bezvládnych…a teda, kto pomôže pánovi Mirovi, keď mu bude horšie? Keď prejdete od jeho „stanovišťa“ jednou uličkou, ocitnete sa pred Úradom vlády. Pán sociálny premiér a kandidát Robert Fico by to nemal ďaleko k pánovi Mirovi…i keď by išlo z jeho strany zrejme o predvolebný populizmus, (ten by mi v tomto prípade neprekážal), mohol by pánovi Mirovi ukázať ľudskú tvár, ak ju ešte má a mohol by mu pomôcť. A to platí aj pre „filantropa“ Kisku, Procházku, Hrušovského, Čarnogurského a ostatných. Peňazí majú páni na rozdávanie, tak nech rozdávajú a nech hľadajú riešenia…tí, ktorí sedia ešte dnes v parlamente ich doposiaľ nechceli nájsť…

Pán Miro, invalidný dôchodca, dostáva od štátu približne 300 eur mesačne. Z toho musí zaplatiť za garsónku, za lieky a samozrejme si musí kúpiť jedlo…napíšte mi, ako by ste z takej sumy vyžili vy? Na Slovensku sú státisíce ľudí, ktorí žijú z úplného mála, ale pri neustále rastúcich cenách to časom nebude možné…

Keď som sa dnes ráno pána Mira opýtala, ako to pri tých zdravotných problémoch zvláda, stáť od rána na ulici v  zime, aby si privyrobil, s úsmevom mi odpovedal, že keď príde domov úplne uzimený a ubolený, na druhý deň nemôže ísť predávať…ale snaží sa robiť maximum, aby prežil, má vôľu a silu. Ľudia mu vraj občas dajú gastrolístky, niekedy peniaze navyše a občas aj jedlo a potom má podľa svojich slov Vianoce, aj keď už dávno nie sú. Chcela som zverejniť jeho celé meno aj fotografiu, ale skromne ma poprosil, aby som to nerobila, lebo ľudia sú dnes zlí a dokázali by mu závidieť aj to málo, čo má…Keď pôjdete okolo, zastavte sa pri ňom, pomôžte mu, venujte mu milé slovo a hneď bude aj váš deň krajší. Neobchádzajte chorých, lebo môže prísť deň, keď budete potrebovať pomoc a nikto sa nenájde. Buďme k sebe dobrí a keď „sociálna“ vláda nekoná, pomáhajme si aspoň navzájom.