Ani druhá svetová vojna nespôsobila Bratislave toľko škôd, ako Milan Ftáčnik.

V apríli roku 1945, keď z ulíc Bratislavy boli vytláčané vojská Adolfa Hitlera, aby sa s nimi strácali do minulosti jeho prisluhovači, najväčšie škody utrpela chemická továreň Apolka. Pri bombardovaní, desať mesiacov predtým.

V porovnaní s inými zničenými mestami neutrpela Bratislavy výraznejšie materiálne škody.

O desaťročia skôr, ako sa z osloboditeľov stali okupanti, dali sovieti bratislavčanom dar. Fašistami zničený most M.R.Štefánika postavili za neuveriteľných päť mesiacov.

Výnimočnosť stavbárskeho fortieľu treba vidieť iba prítomnosti dvoch fenoménov a jednej zákernosti. V štáte panovalo poznanie princípov demokracie založenej prezidentom Masarykom a ekonomické vzťahy sa riadili tradíciou súkromno – vlastníckych vzťahov. Bez prítomnosti korupcie či straníckych vplyvov.

Zákernosťou doby temna bol odklon od demokracie a vazalstvo Moskvy nad štátom a jeho občanmi, ktoré vyústilo do okupácie. Občanov i štátu v roku 1968, kedy jedni komunisti pozvali iných komunistom, aby sa dostali k moci.

Pod tlakom okolnosti štáty menia svoj charakter i povahu rovnako, ako ľudia. V tomto procese zásadných zmien zostáva záhadou jediné. Kto z nich je väčší slaboch.

Prvý večer Novembra 1989 stál na tribúne, spolu s nami, pár sto ľuďmi a poznaného rizika zlovôle komunistického režimu, aj Milan Kňažko. Kto nezažil Novembrovú atmosféru očisty ľudí v narastajúcom dave, nepochopí.

O pár sto metrov od tohto pamätného miesta, v temnote komunistickej centrály Milan Ftáčnik spolu, napríklad s Pavlom Kanisom „reštrukturalizovali“ KSČ na Stranu demokratickej ľavice. Tým Kanisom, ktorý o pár rokov v pozícií ministra obrany neskutočne zbohatol na hazardnej hre.

Reštrukturalizovali, aby sa Milan Ftáčnik po niekoľkonásobný ponáškach a premaľovávaní KSČ ocitol v jednom košiari spolu s komunistom Róbertom Ficom. V takzvanej sociálnej demokracií.

Je veľa briskných hodnotení „sociálnych demokratov“.

Ja dávam prednosť Antonínovi Švehlovi, jednému z piatich rozhodujúcich mužov októbra 1918 pri konštituovaní samostatného štátu. Československej republiky.

„Sociálni demokrati radi rozdávajú koláče, ktoré neupiekli a upiecť ani nemohli, lebo zjedli cesto skôr, ako mohlo vykysnúť“.

Reštrukturalizovali a reformovali ideovú ohavu, komunistickú ideológiu, mierou , formou i obsahom rovnako, akým v posledných dvoch rokoch sociálni demokrati „reštrukturalizujú“ stavebné spoločnosti, aby ošklbali tých malých, ktorí podnikajú, aby uživili seba a rodinu.

Ako napríklad. Váhostav eštebáka Širokého, Poorovú TSS Grade či Doprastav a.s, ktorý sa dnes ocitol v rukách troch členov súčasnej vlády.

Nepripomínam účelovo túto nemorálnu hru.

Všade sa totiž objavuje firma Bogl a Krýsl, ktorá bola netransparentným procesom a prítomnosťou vysokej mieri podozrenia z korupcie vtlačená bratislavčanom na opravu Starého mosta.

Firma, ktorej padli štyri mosty a pod ich troskami zostalo viac, ako desať mŕtvych robotníkov.

Toho mosta, ktorý krátko po bojoch o Bratislavu dokázali sovietske vojská, spolu s domácimi dodávateľmi, opraviť za päť mesiacov. Mostu, ktorý ustúpujúca nemecká armáda vyhodila do vzduchu.

Rekonštrukcií Starého mosta, pod taktovkou Milana Ftáčnika, nepredchádzalo ani bombardovanie, ani ho nikto nevyhodil do vzduchu.

Rozobrali ho, aby predsa len dospeli ku kamufláži o nevybuchnutých bombách.

Skutočnou bombou sú však zistenia európskej komisie o doposiaľ nepoznanom rozmere korupcie pri prideľovaní eurofondov.

Aj pri rekonštrukcii Starého mostu, aby nasledovalo zastavenie platieb z Bruselu.

Ak dnes Milan Ftáčnik hovorí nahlas, že pokračuje v znižovaní dlhu mesta, účelovo nehovorí pravdu, pretože most sa opraví, ale z peňazí štátneho rozpočtu, alebo komerčného úveru.

Dnes Slovensko a s ním aj Bratislava, potrebuje ľudí, ktorí sa nedajú kúpiť, pre ktorých osobné bohatstvo nie je späté s výkonom verejnej funkcie, ktorí neváhajú urobiť tvrdé nevyhnutné zmeny, ktorí sa neboja kráčať po ceste pravdy.

Sumár škôd, ktoré v Bratislave zanechal Milan Ftáčnik je oveľa väčší.

Budem o nich písať, napríklad o Mestských lesoch a ich likvidačnej ťažbe.

foto: (c) Wikipédia