Chytať v žite – stojí to za to?

Priznávam sa, že Lucia Žitňanská je politik, ktorého mám celkom rád. Nie je „iba“ politikom, keďže má svoju veľmi obstojnú profesionálnu minulosť. Je dobrou obchodnou právničkou, na bratislavskej PF UK patrila k svetlejším zjavom. Zároveň najmä jej, ako štátnej tajomníčke na ministerstve spravodlivosti vďačíme za internetový obchodný register. Jej posledný príspevok k téme Čentéš na SME je príspevkom politika – a nie právnika [1]

Motivácia Žitňanskej

Ak počas nedávneho mandátu ministerky v boji o novú tvár justície veľa nedosiahla, tak aspoň dobré úmysly jej uprieť nemožno. Navyše nemá (zásadných) kostlivcov v skrini (na rozdiel od iných). A hoci nie je starým politickým harcovníkom, politických skúseností má dosť. Tak s vylučovaním platforiem zo strany (Cílek, Záhradník), ako aj s ich zakladaním (Tvoríme …s Beblavým).

Viem však, že ku kompetencii politika patrí vyjadriť myšlienku tak, aby sa celá zmestila do krátkej časovej sekvencie vysielanej vo večerných TV správach. A keď sa z myšlienok stávajú „posolstvá“ a slogany, mení sa aj dobrý právnik na – iba – politika.

Nepochybne, kauza Čentéš je dobrou kauzou pre pravicové strany. Ficove predstavy o jej vývoji rozmetala realita, a keď si šliape aj preto po jazyku, treba mu to spočítať rovnako, ako ani on nedaroval žiadny prešľap predošlej vláde. Navyše voliči práve toto od pravice v médiami čiernobielo načrtnutej kauze čakajú. Prečo by teda mala jej predstaviteľka práve do riešenie takejto záležitosti vnášať nejaké dávno zabudnuté akademické pochybnosti?!

Je kauza Čentéš právne nespochybniteľná?

Hoci červík pochybnosti nejaké otázky predsa len má. Opoziční politici (a aj ona) vravia, že treba počkať na rozhodnutie ústavného súdu o dočasnom opatrení, lebo – pomaly sa zopakuje prípad Gaulieder. No, ak je to naozaj tak, prečo podobne nekričali minulý rok? NR SR vtedy odvolala jedného funkcionára, ktorý podal sťažnosť na ústavný súd s návrhom na dočasné opatrenie. O dočasnom opatrení nebolo v čase voľby nového funkcionára národnou radou rozhodnuté, napriek tomu sa voľba tohto funkcionára konala. Opozícia odvolanie aj voľbu politicky odmietla, ale krik o Gauliederovi a porušovaní ústavnosti nespustila! Prečo? Išlo o úplne rovnaký prípad a skutočnosť podania ústavnej sťažnosti bola verejne známa!

Ďalej, nehnevajte sa, ale verejnosť nepozná ani znenie sťažnosti Čentéša, ani návrh dočasného opatrenia. Hlavne o tom druhom si nie som istý, ako je sformulované, či vôbec tak, aby to národnú radu čo len trochu trápilo. A takáto vážna téma si zaslúži trochu viac, ako len krik bez možnosti preveriť správnosť argumentov.

Lebo ak Čentéš napr. žiada „iba“ pozastavenie rozhodnutia prezidenta, čo s tým má NR SR? NR SR môže dosť dobre svoje pôvodné uznesenie o Čentéšovi zrušiť, t.j. pozastavenie tohto rozhodnutia, ak jeho následkom má byť obnovenie kandidatúry Čentéša, by voľbu nového kandidáta nestoplo. A možnosti uložiť národnej rade priamo povinnosti ako tretej osobe sú podľa zákona veľmi limitované.

Keďže sa možnosť NR SR pristúpiť k voľbe Čiznára posudzuje vo svetle navrhnutého dočasného opatrenia, dobré je pripomenúť pár faktov. Súdny človek vie, aké sú dôvody námietky predpojatosti voči sudcovi, ak nie sú účelové, ak ich cieľom nie je „vyberať“ si vhodného sudcu. Čentéš s Gašparovičom však rozohrali hru, keď je 12 z 13 sudcov namietnutých, z toho Čentéš namietol piatich. To vážne mal každý reálny pomer k veci alebo účastníkovi? Z tohto konania trčí účelovosť oboch účastníkov. Ak sa teda meria vina zavinenia, prečo nie je o dočasnom opatrení doteraz rozhodnuté, veľký kus masla má na hlave aj sám sťažovateľ.

Bangalórske princípy

Bangalórske princípy: ústavný súd na dvoch zasadnutiach koncom apríla 2013 deklaroval, že v danej veci sú splnené podmienky pre uplatnenie doktríny nevyhnutnosti. T.j. že vo veci môže rozhodnúť aj predpojatý alebo možno predpojatý sudca („The doctrine of necessity enables a judge who is otherwise disqualified to hear and decide a case where failure to do so may result in an injustice.“ Cit. komentár k Bang.princ. z r. 2007). Otázka znie, či dnešné právne predpisy umožňujú ústavnému súdu určiť, na ktoré z konkrétnych vylúčení alebo namietnutí v danej veci sa neprihliadne. Navyše s aplikáciou bang. princípov v blízkom okolí nie je skúsenosť (TI ÚS SR 41/2013: „… s uplatnením tzv. doktríny nevyhnutnosti doposiaľ nebol konfrontovaný žiadny z ústavných súdov v okolitých krajinách ani Európsky súd pre ľudské práva …“).

Ústavní sudcovia navrhovali na svojom pléne dňa 30. 4. 2013 prijatie dodatku k rozvrhu práce za rok 2012, ktorý mal túto otázku riešiť. Inak som zvedavý, či ak by tento organizačný predpis napr. Čentéšovi neštimoval, či by tiež nehovoril, že sa ním zasahuje do prebiehajúceho konania o jeho sťažnosti a umožňuje sa (lebo aj toto je dôsledkom doktríny nevyhnutnosti – toto umožniť), aby sa nerešpektovali skoršie rozhodnutia o vylúčení sudcov.

Neviem, o čo Ústavný súd bez osobitného zákona oprie také interné rozhodnutie, prijaté plénom, ktoré zmenou (už expirovaného) rozvrhu práce umožní o tejto veci rozhodnúť senátu v inom obsadení, ako v tom, ktoré mal úplne na začiatku. Lebo ak sa neprihliada na predpojatosť, tak potom na predpojatosť nikoho. A stále platí princíp zákonného sudcu premietnutý do konkrétneho určenia senátu. V ňom sa len mali meniť – pre vylúčenie jeho členov alebo neskorších náhradníkov – konkrétni sudcovia. Stále to však má byť práve tento senát, ktorý má o veci rozhodnúť. A tiež neviem, o čo ÚS oprie taký svoj postup, ak nebude po určení „nového senátu“ rozhodovať o námietkach zaujatosti voči členom tohto senátu založených na nových skutočnostiach, ktoré vyšli najavo „po uplatnení doktríny nevyhnutnosti“. Lebo kolotoč námietok sa potom môže roztočiť nanovo.

Tieto otázky mohol riešiť zákon (nehovorím, že riešil, len že mohol) – tá tzv. Ficova rýchla novela procesného poriadku ÚS SR. Rozumný bol pozmeňovací návrh Kadúca a Matoviča, aby sa v prípade uplatnenia doktríny nevyhnutnosti senát žreboval. Jednak ide o objektívne riešenie, jednak sa tým rieši problém zákonného sudcu, keďže spôsob jeho výberu ustanovuje zákon. Kde však bola Žitňanská? Neprítomná spolu s ďalšími 57 opozičnými poslancami. Za pozmeňovací návrh opozície hlasovalo ešte menej poslancov, ako ho podpísalo. Bol vôbec myslený vážne, keď ho nepodporilo ani 15 poslancov, čo je podmienkou, aby vôbec mohol byť v 2. čítaní v pléne predložený?

Účelové aktivity Žitňanskej

Pred mesiacom a pol sa Žitňanská vyjadrila, že prijatie „Ficovej novely“ považuje za „ pošliapanie profesionálnej cti a ústavnej zodpovednosti sudcov, ktorí nepochybne chceli a vedeli vo veci rozhodnúť“. Ak má o zámeroch konkrétnych sudcov, ktorí navrhovali 30. 4. 2013 zmenu rozvrhu práce (inak tiež nepochybne retroaktívnu, pán Čentéš, keď už zo zákazu retroaktivity robíme posvätnú kravu), nejaké konkrétne informácie, nech povie, ako si teda konkrétne túto zmenu predstavovali. A ako by do budúcna takýmto opatrením (nepochybne preberaným aj do budúcich rozvrhov práce) zabránili napr. účastníkom, ako sama hovorí, podávať účelové námietky s cieľom zbaviť sa nepohodlného senátu (to isté riziko mimochodom hrozilo aj pri Kadúcovom a Matovičovom pozmeňováku, hoci bol lepší ako Ficov schválený návrh).

Žitňanská opakovane vyhlasovala, že problém s vylúčením 12 sudcov nemá riešiť zákon. Retroaktívna zmena expirovaného organizačného predpisu ústavného súdu (rozvrhu práce na rok 2012, ktorý ešte platil v čase podania Čentéšovej sťažnosti 3. 1. 2013) ho však podľa nej zjavne riešiť môže. Ako, nepovedala. Len pripojila politické vyjadrenia o pošliapavaní cti sudcov ÚS, ktorí dodatok chceli navrhnúť.

Mimochodom, prečo žiadny z ústavných sudcov nepredložil návrh takéhoto dodatku na nakoniec zrušený termín rokovania pléna ÚS dňa 12. 6. 2013? Lebo podľa tlačovej správy ústavného súdu sa zasadanie pléna ÚS v tomto termíne zrušilo pre nepredloženie žiadneho návrhu zo strany ústavných sudcov.

Veď potom, ako 5. 6. 2013 pozastavil ÚS SR účinnosť Ficovej novely, mohol sa rovno pustiť do riešenia otázky, kto v zmysle doktríny nevyhnutnosti o veci Čentéša vrátane dočasného opatrenia rozhodne? Kam sa podela tá Žitňanskou vyzdvihovaná profesionálna česť niektorých ústavných sudcov? Alebo dnes len on, Figeľ a podobní mútia vodu, keďže ústavný súd bude najprv rozhodovať o Ficovej novele vecne a až potom rozhodne o Čentéšovi? To ale bude rozhodovať ešte mesiace! O obyčajnom dočasnom opatrení! Ktorého návrh verejnosť ani nepozná a ja preto, kacírsky, tvrdím, že možno národnú radu rozhodovanie o ňom nemusí zaujímať ani teoreticky.

Mimochodom, zásahy štátnej moci do prebiehajúcich procesných vecí! Nebola takým napr. aj kauza Tipos a novela OSP v súvislosti s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora? Aké je to zaujímavé, že keď verejnosť v určitej konkrétnej vecí vidí zloducha, tak prežrie aj také zákony, ktoré sa očividne vzťahujú na konkrétnu (procesnú) vec. A na právnický diplom právnikov poslancov, vrátane L. Žitňanskej, ktorá za spomenutý zákon č. 484/2008 Z.z. hlasovala spolu so svojimi 138 kolegami, ďalej padá prach. O návrhu, o ktorom jej kolega poslanec (Mikloš) na zasadnutí parlamentu 2. 12. 1998 povedal, že „Áno, schválili sme to a pridali sme sa k podpore tohto návrhu aj preto, že si myslíme, že sme presvedčení, že to od začiatku bol podvod a že budeme podporovať všetky možné riešenia, ktoré povedú k zastaveniu tohto podvodu.“. Takže zákony sa prijímajú, aby sa riešili procesné veci, kde si štát ako ich účastník myslí, že bol povedený! A preto treba hľadať „všetky možné“ riešenia, ktoré povedú k ich vyriešeniu. Ku prospechu štátu. Samozrejme, právnička Žitňanská toto vystúpenie kolegu poslanca nijako nekomentovala. Čo k tomu dodať!

Dualita myslenia bývalých právnikov – len keď nám to vyhovuje

Páni politici, bývalí právnici! Netvárte sa, že politika končí pred bránami generálnej prokuratúry, a všetko, čo je s tým rozpore, Vás strašne škrie. A že iba to, že nie ste Hlinom, vám bránilo po prijatí Ficovej novely sa vyškriabať na priečelie parlamentu a zavesiť tam vlajku s trsom banánov na protest tomu všetkému. Tak ako Váš Gabo bral veci alternatívne, beriete ich aj Vy – právne, či politicky, podľa toho, ako Vám to práve vyhovuje.

Keď sa v poli prázdnych slov politikov z času na čas urodí niečo rozumné, stojí za to postarať sa, aby sa múdre slová neprepadli do priepasti zabudnutia. Ale v tomto prípade? Kto by v tom žite chytal?

Žiaľ, na slovenskú Thatcherovú slovenské žito ešte nedozrelo.

[1] http://komentare.sme.sk/c/6834322/ad-centes-uz-nie-je-kandidatom-9-6.html