Look Bad, Feel Good. Po… lícia?

Lukáš Fila je komentátor s výnimočne kolísavou úrovňou. Vzhľadom na časté pokrývanie tém s právnickým podtónom, ho totiž pokúša – ako právnika – robiť rýchle nedomyslené analýzy, vtesnané medzi 300 slov textu a trápne sarkazmy k tomu. A to jednoducho dobre a kvalitne nejde.

Tento raz sa však zásadnejšie nemýli. Ale poďme postupne k článku „A Vy sa s kým stretávate?“ [1].

Reálne skúsenosti s políciou

Chrapúnstvo? Áno, pán redaktor, policajti sú často žiaľ … takí. Moji kolegovia v advokácii s tým majú opakovanú skúsenosť. Hlúpe poznámky a dobromyseľné rady, snaha dobehnúť svedka, to ohromujúce prekvapenie, keď príde na výsluch s advokátom.

Absencia základných znalostí o procesných právach svedkov a povinnostiach policajtov je ich nevyhnutnou výbavou. Vy novinári ste niekedy múdri ako rádio, mudrujete a povyšujete sa nad tých „obmedzených“ právnikov (viď kauza Mešencová). Ale keď sa voči Vám postaví policajná mašinéria a pocítite ten úder tupým kladivom, už vám nie je všetko jedno. Napriek tomu, že novinárska solidarita vám pomáha cez zverejnenie policajných excesov vytvárať zónu aktívneho odporu.

Prezradím vám „tajomstvo“, kde nie som viazaný mlčanlivosťou. Vyšetrovatelia, často práve tí top top, inštitútu mlčanlivosti nerozumejú (či nechcú rozumieť). Vypočujú tiež-advokáta, ktorý rozpráva o klientovi, hoci je viazaný mlčanlivosťou a je zrejmé, že klient by súhlas nikdy nedal. Vypočujú príslušníkov úradu na ochranu ústavných činiteľov bez súhlasu chránenej osoby, ktorej sú pridelení. A nedávno sa špeciálny prokurátor médiám zdôveril, ako si chcel jeden elitný pán vyšetrovateľ vynucovať súčinnosť tajnej služby pri poskytovaní utajovaných informácií prostredníctvom nasadenia kukláčov [2]. Nespustil sa poprask, možno preto, že o tom písala Pravda a … Bejby.

Pozri, kto to hovorí

Žiaľ, krik v „komentovanej „veci bude zrejme počuť práve od tých, ktorý majú v podobnej kauze maslo na hlave. A to je Galko a spol. Kto odpočúval novinárov s cieľom zistiť, s kým sa stretávajú, od koho majú dôverné informácie? Teraz je podozrenie, že na Tvardzíkovú bola nasadená sledovačka. No, nejde o podobný prípad? Alebo opačne (ako hovorí Galko aj Osuský): je výrok, že novinárov nemožno sledovať, aby sa odhalili ich zdroje, nepravdivý? Napr. lebo čo potom s podozrením, že ochranu zdroja len zneužívajú, aby vynášali utajované informácie? Toť dilema!

Na dilemu odpovedám, že to diabolské je skryté v detailoch. Ktoré často nepoznáme. Aj v kauze Galko, aj v kauze Mikulec, Skuhra a iní. A nakoniec trochu skomplikujem časť toho, čo som povedal, právnickou vsuvkou.

Novinár je povinný zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií získaných na zverejnenie v tlači a o obsahu týchto informácií tak, aby sa nedala zistiť totožnosť zdroja, ak o to požiadala fyzická osoba, ktorá informáciu poskytla. To je jadro úpravy. Výnimkou však nie je len zákonne uložená povinnosť prekaziť trestný čin.

Výnimky totiž vyplývajú aj z povahy tohto práva (povinnosti). Novinár takýmto spôsobom nemôže – v zásade – prijímať utajované skutočnosti. Veď tie nie sú určené na zverejnenie, čo je zákonný predpoklad uplatnenia režimu ochrany zdroja.

Ani sa – pod pláštikom ochrany zdroja – nemôže stať nástrojom páchania trestného činu, prípadne ho aktívne páchať. Napr. ak novinár aktívne vyzvedá štátne tajomstvo alebo pri vyzvedaní spolupôsobí, koná kriminálne a neochráni ho ani právo na ochranu zdroja.

Novinár ako agent

Novinárčina samozrejme nie je ani legendou na vyťahovanie tajných informácií zo „zdrojov“ na (aj) iný účel ako novinárske použitie. V minulosti sa aj preto pomerne razantne odmietlo využívanie novinárčiny ako civilnej legendy spravodajcov (príklady z minulosti I.Cibula a P.Tóth). Tento konflikt sa však neobmedzuje len na spravodajské služby. V aktuálnej situácii napr. novinár nemôže byť legálnou „spojkou“ vynášajúceho ex-spravodajcu a politika (nehovorím, že ním je, len hovorím, že ním nemôže byť). Ani informácie od zdrojov nosiť na nepovolanú pôdu, napríklad ambasádu cudzieho štátu namiesto do redakcie v podobe vlastných článkov [3].

Z opisu faktov prípadu Tvardzíkovej to ale zatiaľ vyzerá skôr tak, že policajti zneužili situáciu a použili tzv. „psychologické“ metódy pôsobenia. Je to pre niektorých z nich typické, pokladajú sa totiž za kovbojov, ktorých zákon nezaväzuje, keďže sú jeho oceľovou päsťou [4]. Nemôžu však začať rozhovor so svedkom „neformálne“, pripojením sa vyšetrovateľa k operatívcovi s tým, že po viacerých otázkach a odpovediach sa odrazu odoberú spisovať zápisnicu! A kde je poučenie a úvodná časť výsluchu? Nezačal výsluch protiprávne skôr, ako mal? Tvardzíková zároveň tvrdí, že informácie, ktoré odovzdala polícii, jej prišli v obálke. Ak hovorí pravdu a okamžite ich odniesla polícii, je všetko v poriadku.

Kaliňákov výrok na správnu mieru

S tým Kaliňákovým výrokom to bude trochu inak, ako hovorí Fila. Pamätám si ten výrok, bol účelový, a išlo o legitimovanie vynášania informácií z výboru NR SR samotným Kaliňákom. Podľa zákona č. 215/2004 Z.z nemôže byť utajovanou skutočnosťou informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci. Toho sa Kali dovolával. V danom (jeho) prípade išlo však o samotný fakt nezákonného nasadenia ITP na novinárov, kde bol zaznamenaný aj známy rozhovor Kaliho s Bejby. V tomto prípade však ide zrejme o nejaké rozsiahlejšie správy. Ktoré hoci indikujú možné podozrenia z porušovania zákona, stále sú len produkovaním podozrení (nech už akokoľvek závažných), a nie istoty. Aj preto len pre tieto podozrenia – ak boli vyhotovené ako utajované písomnosti – režim utajovania nestrácajú. A to platí pre všetkých, vrátane novinárov.

Je už raz dané, aby novinári, aj tí s právnickým vzdelaním, detaily elegantne prekračovali, a právnici sa o ne toporne potkýnali. Ale pokúsim sa napriek tomu tému netoporne zhrnúť:

Šikana svedka, tobôž novinára, je neodpustiteľná. Procesné lapsusy pri svedeckej výpovedi rovnako. Ak sa novinár odvolá na ochranu zdroja a tvrdí, že tajomstvo nevyzvedal a polícia má napriek tomu pochybnosť, či nezavádza, má právo a povinnosť sa novinára pýtať na okolnosti získania dokumentu. Najmä ak majú dôkazy o tom, že možno nehovorí pravdu. V ich záujme treba veriť, že sledovačku na novinárku nasadili podľa § 113 TP, t.j. so súhlasom prokurátora (išlo zjavne o sledovanie v trestnom konaní, keďže to súviselo s trestnou vecou Mikulca). Otázky na svedka novinára treba každopádne klásť slušne a bez uvedených „psychologických“ experimentov a citového vydierania. A novinár bude mať právo na konečnú bodku, čo sa týka jeho výpovede vzhľadom na povinnosť nebyť vypočutý v rozsahu ochrany zdroja informácií podľa tlačového zákona (polícia si dôvody, pre ktoré novinár tvrdí, že na predmet výsluchu alebo jeho časť sa vzťahuje zákaz výsluchu podľa tlačového zákona, môže nechať novinárom vysvetliť, ale ťažko ich bez samotného porušenia zákazu výsluchu bude môcť preveriť. T.j. ostáva jej tým pádom len svedkovi veriť).

Samozrejme polícia má právo svedkovi neveriť mimo rámec výsluchu a „tam“ aj použiť príslušné legálne prostriedky na získanie informácií o jeho prípadnom nelegálnom kontakte s osobou, ktorá napr. vynáša informácie z tajnej služby, a to teda aj bez súčinnosti novinára (ITP, sledovačka, a pod.). Nemá však právo novinárovi počas výsluchu alebo aj po ňom odporúčať čokoľvek a už vôbec nie, o čom má písať, pokiaľ písaním neprekračuje zákon.

Dočkáme sa obvinenia policajta v prípade porušenia zákona?

Skutočnosť, že svedok verejne oznámil, že naňho bol vyvíjaný takýto nátlak, by mala zároveň iniciovať policajné preverovanie so záverom, či bude otvorené trestné stíhanie policajta podozrivého v tejto súvislosti zo zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo nie. Treba len dúfať, že najbližšia informácia OČTK o prípade bude obsahovať aj oznámenie, či sa tieto podozrenia voči policajtom predbežne potvrdili alebo nie.

A na úplný záver: Look Bad, Feel Good. Čo to je?

[1] http://komentare.sme.sk/c/6848592/a-vy-sa-s-kym-stretavate.html
[2] http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/284145-mozu-kuklaci-zasiahnut-na-urade-vlady/
[3] http://www.tyzden.sk/casopis/2011/37/spravy-ambasady-netreba-precenovat.html
[4] http://video.tyzden.sk/eugen-korda/2013/06/25/poicajny-prezident-novinarke-nevenujte-sa-tej-kauze/