Otrasné, jedna znásilnená, druha brutálne olúpená, tretia tehotná pred samovraždou.

Áno, som zhrozený násilnými udalosťami, ktoré málokoho nechajú ľahostajného. O to viac, že pri všetkých troch zločinoch bolo príliš veľa očitých svedkov, ktorí so strachom radšej odvrátili svoju tvár a pridali do kroku. Zrýchlenej chôdze, ktorou z miesta činu sa strácali kdesi za rohom. Utekali, ako keby v takýchto prípadoch bolo kde újsť.

Pri neškodnom mechanizme na zatváranie dverí sa začali jazykové rozbroje medzi Slovákmi a Čechmi. Na  rokovaní začiatkom roka 1990 jeden z členov našej delegácie poznamenal, že by bolo fajn výraz “Brano – zavírá samo” preložiť do slovenčiny. Naši navrhli “Braňo zatvára sám.”

O niekoľko týždňov na to, na protikomunistickom mítingu „Povedzme si pravdu“, vystúpil komunista Mečiar, aby zvestoval iný zatvárací mechanizmus : „Všetkých, čo zneužívali svoje postavenie upozorňujem, že vo väzniciach je dosť miesta“. Rozumej tých z obdobia desivých rokov 1948 – 1989.

Reagoval na výzvu Jána Budaja , „Prestaňte šíriť teror“, ktorý poukázal na prvú naozaj veľkú manipuláciu verejnej mienky Rudolfom Schusterom. Klamstvo vyslovené komunistami vtedajšej Slovenskej národnej rady adresované komunistickému funkcionárovi, aby neodstúpil z funkcie, inak „ublížia jeho malej vnučke“. Posledný zúfalý pokus novembrového fenoménu Budaj, pokus zachrániť rodiacu sa demokraciu Novembra 1989. No stál proti presile. „Odchádzajúcich“ komunistov a eštebákov i poniektorých z KC VPN, ktorí zobchodovaním svojich neschopnosti udržať  si moc otvorili priestor pre návrat franského kupca Sama na Slovensko. Zaspomínajme si.

Samo vytvorenie slovenskej kapitálotvornej Mečiarovej skupiny, kde sa pod taktovkou Lexu a Lorenca sa strácal majetok rýchlosťou tsunami.

Samo únos syna prezidenta republiky v konfrontácií postoja sveta naformulovaného pani Albrightovou slovami – Slovensko je čierna diera. Samo únos s dôsledkami „znásilnenia“ právneho štátu v podobe samo amnestie a výsmechom iného demokratického sveta, medzinárodného sveta justície, ktorá sa neštítila „očistiť“ zločin svojim rozsudkom.

Samo zbitie Hedvigy Hedvigou Malinovou až po samo vyšetrovanie pod tou istou deformáciou právneho štátu, iba tentokrát Ficom a Kaliňákom. Za asistencie medicínskych znalcov a súhlasného pokriku hejslovákov a ich večnej túžby po nepriateľovi.

Samo inštalovanie mocenskej bábky menom Róbert Fico s vyvrcholením pre minimálne dve nenarodené generácie, ktoré napriek neprítomnosti osobnej skúsenosti mu predlho nebudú vedieť prísť na meno. Pri povinnosti uhradiť všetky ním vyprodukované štátne dlhy.

Samo defenestrácia, ako som dnes na úžasnú pointu Shootyho o výzve Róberta Fica, aby sestričky odišli stanovať spod jeho Džejentí úradu k Pente,reagoval. Dôvod je prostý. Vláda sa mu rozpadáva a v strane niekoľko skupín v neľútostnom boji ohlodáva zvyšky zdravého rozumu.

Hej, zdravého rozumu, pretože ten už je nedostatkovým „tovarom“. Povedal by som pomätenosti úsudku, stav, kedy sa pristupuje k otvorenému oknu.

„Iste viete, že za ostatných 50 rokov sa svet zmenil viac ako možno v minulosti za 1000 rokov. Preto ste teraz tu v Bratislave, aby ste uvažovali o starých a dobrých veciach s novými pohľadmi, so životnou skúsenosťou a múdrosťou.“   

Takýto text je schopný vypustiť z úst Róbert Fico, bývalý člen komunistickej strany, zločineckého zoskupenia, ako ho hodnotí zákon platný na Slovensku, na konferencií CCEE pred viac ako tridsiatkou biskupov Európy. Jej témou je Boh a štát medzi laicitou a laicizmom.

Žiadna náhoda, že Fico hovorí o roku 1963. To je ten magický historicky bod, kde na rokovaní jeho KSČ bola prednesená správa, ktorá preukazovala nevinu obetí vykonštruovaných politických procesov z 50-tých rokov. Skončila prvá etapa socialistického nezmyslu, aby nastúpila druhá. Husákova, no už nie s prítomnosťou desiatok „poradcov“ KGB, ale rovno s mnohopočetnou okupantskou armádou. No a práve toto obdobie hodnotí Fico, ako „staré dobré veci“, o ktorých treba uvažovať „novým pohľadom a so životnou skúsenosťou a múdrosťou“.

Ak nikoho, z viac ako tridsiatky biskupov, po týchto slovách „nedvihlo“, potom to treba pripísať zlému tlmočeniu, alebo si účastníci dali iný pracovný názov konferencie – Cirkev a štát pri kupčení s morálkou, životmi občanov a vierou.

Nikto predsa nemôže prejsť mlčaním obdobie zločinnosti, ktorú tu na občanoch aj na cirkevných hodnostároch a veriacich začali Tisovi súkmeňovci, aby ich žezlo s radosťou prevzali komunisti. Nikto nemôže prekročiť druhý diel zvrhlosti v podaní arcibiskupa Sokola po Novembri ´89 s dôsledkami arcibiskup Bezák a otrasenie dôvery voči „poniektorým“..

Po prečítaní slov Róberta Fica, mne osobne, sa dvihol žalúdok a pokoj do duše vniesli až tóny  Chorus of the Hebrew Slaves.

Eštebáci z radov súčasnej Ficovej vlády nájdu rýchlo spoločnú reč s eštebákmi z radov Cirkvi.

„Zbavte sa prepychu, skoncujte so zhýralým životom, spáľte všetko nemravné!“  volal z kazateľnice muž v mníšskom habite pre takmer 600 rokmi. Jeho meno, Giralomo Savonarola, spolu s ním skončilo upálené na stredovekej hranici.

Pred pár hodinami z úst pápeža Františka v meste Assisi zaznela výzva podobná :

„Vyzval katolícku cirkev, aby sa od najnižšie postaveného kňaza až poňho samého zbavila márnosti, arogancie a pýchy a pokorne slúžila najchudobnejším členov spoločnosti“.

A odsúdil spoločnosť, že je zanesená „kultúrou odpadu“.

„Rýchlo rastúce štvrte luxusných víl okolo väčšiny našich miest a zároveň vzrastajúci počet chudobných sú ilustráciou našej situácie: bohatí sa stávajú čoraz bohatšími, chudobní stále chudobnejšími. Je to jav spojený s ekonomickou globalizáciou. Ak sa súčasne nešíri aj globalizácia solidarity, spoločnosť sa ocitá vo vážnej kríze“.

„Cítime sa však zodpovední zaujať postoj k tejto vážnej sociálnej situácii“. Týmito slovami apeluje Cirkev na politikov a vstupuje im do čierneho svedomia. Myslím si, že bolo načase, aby zaznel apel hlásajúci základné princípy učenia Ježiša Krista.

Všetko, čo sa deje okolo nás má však svoju skrytú časť. Posolstvo Cirkvi na Slovensku prišlo v čase, kedy bol pozitívny vývoj ekonomiky. V novembri roku 2005.

Dnes, kedy nožnice medzi blahobytom vyvolených a chudobnými občanmi už nemôže Fico viac otvoriť, dnes všetci mlčia. Ohluchli a onemeli.

Chce niekto jedinečnejší dôkaz o oprávnenosti slov pápeža Františka, o „zanesení spoločnosti kultúrou odpadu“ ?

A dostal som sa k pointe, „Otrasné, jedna znásilnená, druha brutálne olúpená, tretia tehotná pred samovraždou“.

Prvá a znásilnená , Demokracia. Rovnako, ako v roku 1947, kedy opilec Gottwald ubezpečoval, že komunisti „budú pokračovateľmi Masarykovej demokracie“.

Druhá a brutálne olúpená, Ekonomika. Rovnako, ako pri „znárodňovaní“ komunistami a o niečo neskôr „menovej reforme“ v roku 1953.

Tretia a tehotná pred samovraždou, Sloboda. Rovnako, ako vo februári roku 1948, kedy funkcia generálneho tajomníka KSČ a funkcia prezidenta sa ocitla v rukách jedného človeka.

A kultúra odpadu ešte raz. V médiách.

Bulvár ovládol všetky siločiary mediálneho priestoru, kde už nie je cieľom upútať respondenta, ale vyhovieť zadávateľovi inzercie a reklamy, ktorý sleduje odpútanie pozornosti od veľkých prešľapov politiky.

Obraz : Giorgo Vasari San Bartolomeo