Čo by sme mali vedieť pred tým ako si postavíme rodinný dom?

Ako správne postupovať pri návrhu a cenotvorbe rodinného domu?

Ak už sme sa raz naozaj rozhodli, že chceme rodinný dom, tak by sme mali mať na pamäti, že cena domu nie je cena nízka a nejde o dovolenku, po ktorej si povieme: „hm, nevyšlo to, tak nabudúce možno bude lepšie možno v Grécku“… Ide často krát o investíciu tak vysokú, že väčšine ľudí, ktorí si berú úver môže táto suma výrazne zmeniť život. A to doslovne. A preto by sme sa mali postaviť zodpovedne k návrhu domu a jeho projektovaniu.

Vieme čo vlastne chceme?

Pred návrhom domu je potrebné si povedať čo chceme na konci dosiahnúť. To je, že musím vedieť či chcem dom úsporný, alebo ako ja hovorievam – dom s vykurovaným dvorom a fasádou?

Pri tomto bode je dobré sa pozastaviť a premyslieť si všetky okolnosti, ktoré by nás pri rozhodovaní sa mohli nejako ovplyvniť. Dnes keď sme v produktívnom veku kedy prácu ako tak máme a dokážeme platiť aj vyššie náklady na vykurovanie a ohrev teplej vody si myslíme, že takto to bude navždy. Ak by sme však dnes išli do dôchodku, ktorý môže byť priemerne niekde na úrovni 300-600€ mesačne s tým, že jeden z partnerov nemusí bývať s nami by sme možno privítali spotrebu možno aj 10 krát nižšiu akú sme dnes ochotní akceptovať.

Toto však nie je jediný pohľad na vec. Možno dôležitejší poľad je ten či si dom staviame preto aby sme celý život nadávali na plesnivé rohy, preklady, kúty a na vlhké steny v nevykurovaných miestnostiach, v ktorých nekúrime aby sme ušetrili pár kWh ročne, alebo chceme dom, v korom sa chceme cítiť dobre a povedať si: „táto investícia za to stála“? Chápem myšlienky ľudí, ktorí chcú postaviť dom najlacnejšie ako je to možné aj za cenu akejkoľvek kvality ale realita ukazuje, že to čo nezplatíme na začiatku doplatíme počas najbližších 6-7 rokov bývania v dome, a stúpanie cien energhií spôsobí to, že do ďalších 10-15 rokov zaplatíme ďalších 50% ceny domu aká bola v čase jeho kolaudácie.

Toto sú fakty podložené výpočtami, a v našom prípade aj fakty z meraní spotrieb domov, kde sme porovnávali spotreby energií pred a po našich úpravách. V tejto častio článku by som chcel zdôrazniť, že nehovorím ani tak o zateplení domu ako o iných úpravách, ktoré významnejšie ako zateplenie vplývajú na spotrebu energií (v ďalšom texte).

Pre skrátenie uvediem porovnanie na základe výpočtu strát a ziskov tepla vs. vstupné náklady na realizáciu stavby (výpočet potreby je vykonaný najmä podľa normy STN 73 0540 a iných noriem. Cena stavby je vykonaná tzv. Holandskou metódou.)

 Príklad:

K dispozícii máme 2 domy. DomA a dom B.

Dom A je dom klasickej konštrukcie vyhotovený klasickými metódami všeobecne známymi postupmi a bez nejakého extra zreteľa na tesnosť domu.

Dom B je vyhotovený precíszne, s prihliadnutím na úniky tepla netesnosťami a je čiastočne lepšie tepelne zaizolovaný.

Cena domu A je zhruba 47.000€ a ročná spotreba tepla pri teplote interiéru 24°C okolo 1050€.

Cena domu B je zhruba 55.000€ a ročná spotreba tepla pri teplote interiéru 24°C okolo 100€.

Z predchádzajúceho vidíme, že investícia do domu B sa cenovo vráti asi za 6,5 roka pri raste cien energií o 3% ročne (plyn rastie asi 5% a elektrina asi 3%). No za ďalších 10 rokov prevádzka oboch domov by dom A ušetril oproti domu B ďalších asi 20.000€ čo je už viac ako tretina ceny domu. Ak by sme si túto úsporu premietli do úroku zaplateného v banke, tak zistíme, že by sme mali ako keby úver bez úroku.

… je táto úspora na začiatku výhodná?

Je výhodné mať plesne v dome a zaplatiť jeho cenu ešte raz v nasledujúcich 30 rokoch len preto, že dnes chceme kuchynskú linku drahšiu ako má sused, alebo tie peniaze investujeme do kvality domu?

Odpoveď nechám na vás.

Projekt architektúry.

Hneď na začiatku musím dať zapravdu tým z vás, ktorým sa zdá, že na projekt je v tejto fáze ešte priskoro. Áno, je to tak. Ale z povahy ľudí a mojich skúseností vyplýva, že ľudia nedokážu o niečom imaginárnom hovoriť a radi majú dom nakreslený aspoň v pôdoryse, pohľadoch alebo len tak v 3D vizualizácii. Preto je projekt architektúry umiestnený v tejto fáze.

Takže keď už viem či chcem vykurovať interiér, alebo fasádu domu 🙂 , tak treba urobiť projekt architektúry buď podľa požiadavky klienta, alebo spôsobom optimalizácie podľa polohy. Oba spôsoby sú možné a polemiky o tom, že dom treba orientovať tak alebo inak sú podľa mojich skúseností zavádzajúce, lebo extrémne úsporný dom môžeme postaviť rôznymi spôsobmi od domu využívajúceho solárne zisky až po dom s „mini“ okienkami aké používali naši predkovia pred XYZ rokmi a v oboch prípadoch bude mať dom veľmi nízku spotrebu. Ide len o analýzu stavu a návrh.

Návrh tepelných izolácií.

Tieto sa určujú nie pocitom a spôsobom ako sa to robí dnes = to tam stačí, viac ani netreba a podobne, ale je nutné použiť aspoň orientačný výpočet prípadne úplný výpočet podľa normy. Výpočet určí množstvo a typ nosných konštrukcií a izolácií pre jednotlivé povrchy. Takýto návrh má potom presnú logiku a je optimalizovaný = nie je náhodný.

Príklad:

Videl som návrhy domov kde v podlahe bolo napríklad 20cm izolácie a v streche 30cm. Takýto návrh je MAXIMÁLNE nevhodný a v tej istej cene realizácie domu stačilo len tieto izolácie prerozdeliť napríklad 10cm podlaha a 40cm strecha a dom by sa zrazu dostal do inej tepelnej pohody a strát. A pri tom sme nič neurobili navyše, nič nezaplatili navyše len sme tú istú izoláciu umiestnili podľa presných pravidiel inak ako si pocitom myslel klient či projektant.

V tejto fáze je naozaj vhodné vykovať výpočet tepelných strát domu a skorigovať hrúbky „nastrelených“ izolácií aby sme optimalizovali ich pomery hlavne medzi podlahou, stenami a strechou. Hodnoty tepelných odporov odporúčam ukotviť v zmluve.

Vetranie domu.

K tejto téme začnem opäť ironicky. Mali by sme si zase uvedomiť či chceme vykurovať interiér domu alebo dvor? Ak chceme vykurovať interiér domu ako väčšina ľudí, tak je dôležité aby nám teplo z domu nevyfúkalo všetko von (v ďalšom texte podrobnejšie). A preto navrhneme opatrenia na straty tepla vetraním. Straty tepla vetraním sú podľa môjho názoru a skúseností najdôležitjšia časť strát tepla domu.

Príklad:

Predstavme si, že máme 2 architektonicky zhodné domy. Dom A a dom B.

Dom A bude vyhotovený „vzduchotesne“ s hodnotou tesnosti napríklad n50=0,3/h ale nebude tepelne zaizolovaný. Jediná tepelná izolácia bude len murivo, základy a strecha by mala izoláciu dajme tomu 15cm.

Dom B bude zaizolovaný dostatočne aby sme mohli povedať, že ide o kvalitný nízkoenergetický dom, ale nebude „vzduchotesný“. Hodnota n50 = okolo 2,5/h

Výsledok môže byť taký, že dom A bude mať výrazne nižšiu stratu tepla ako dom B. No bežný lajk by povedal, že dom B by mal mať stratu menšiu. A páve tento príklad ukazuje aký je rozdiel medzi lajkom a profesionálom.

Z výsledku výpočtov určíme parametre a hodnoty tepelných strát, strát vetraním = tesnosť domu (súvisí s blower door testom) a žiadame od realizačnej firmy aby ich do zmluvy zakotvila.

Určenie spotreby tepla na vykurovanie a ohrev TUV

Akonáhle sme postupovali podľa návodu, výsledky zosumarizujeme, vykonáme dodatočné prepočty a určíme aké množstvo energií budeme potrebovať na kúrenie a ohrev TUV. Tieto hodnoty zakotvíme v zmluve a ak ich po výstavbe domu nedosiahneme, tak môžeme žiadať od realizátora stavby pokutu. Týmto tiež realizátor stavby dokazuje svoju profesionalitu a stvrdfenie sľubu aký nám dával pred podpisom zmluvy.

Určenie ceny domu
Pri tomto bode ako aj pri všetkých, ktoré som doteraz popísal je tiež presná logika. Najdôležitejšia vec, ktorú si musíme uvedomiť, je tá, že s najvyššou pravdepodobnosťou žiadna firma nemá prístup k cenám materiálu tak výrazne odlišným od konkurencie aby nás ich cena tak prekvapila, že to bude veľmi príjemné prekvapenie. Ale logickejši je pochopiť a uvažovať s tým, že ceny materiálov sú pre všetkých veľkých odberateľov približne rovnaké a v sumáre sa nelíšia takmer ničím.

Preto ak dostaneme od niekoho výrazne inú cenu, tak s pravdepodobnosťou takmer 100% si môžeme byť istí, že v nacenení niečo chýba!

Moje skúsnosti sú také, že tam naozaj niečo chýba a viete sa o tom presvedčiť aj sami tým, že sa pri hodnotení trozpočtu poradíte s niekym kto rozmie tomu čo je v ňom napísané, prípadne sa budete pýtať toho kto rozpočet zostavoval (otázne je či sa budete vedieť pýtať na niečo na čo neviete, že sa máte opýtať?).

Pristúpime ale k správnemu určeniu ceny domu. Dobrý rozpočet musí obsahovať všetky položky. Nie len stavebné súčasti ako je zvykom ale aj tzv. profesie prípadne všetky dohodnuté veci. Pri kontrole rozpočtu si je nutné dávať pozor na to či obsahuje nasledovné:

– základný rozpočet, ktorý projektanti väčšinou dodávajú vždy a automaticky. Tento rozpočet je úplne chaotický a nevyzná sa v ňom takmer nikto. Priznám sa, že ani ja mu moc nerozumiem neviem v ňom presne odčítať koľko vlastne stojí osadenie okien spolu s vyhotovením špaliet napríklad. A pod.

– rozpočet na kúrenie, ohrev TUV, niekedy nie je nacenená časť, alebo komplet strecha, elektroinštaláciu, nezabudnúť na hromozvod,prípojky,rekuperáciu, vzduchovody alebo klimatizáciu ak je ňou dom vybavený, exteriérové prvky ako žalúzie, všetku prácu na domu a pod.,

– rozpočet by mal obsahovať aj presnú špecifikáciu materiálov. Najčastejšia chyba je, že napríklad vo výakze otvorov pre okná býva udaná iba hodnota Ug, ktorá hovorí o prestupe tepla sklom ale nehovorí nič o prestupe tepla rámom okna, ktorý vjadtrujeme hodnotou Uf. Ak aj tieto údaje niekedy v nacenení sú, tak ešte nikdy som sa nestretol s udaním dôležitého parametra na určenie tepelných ziskom od slnka, ktorý je tzv. g-faktor, ktorý určuje množstvo preniknutej solárnej energie cez zasklenie do interiéru. Tento faktor určuje ako moc nám bude slnko vykurovať dom a ďalšie údaje. Mal by obsahovať aj údaje o parametroch izolácií aby bolo možné naceniť porovnateľné veci. A podobné chyby v špecifikácii materiálov technológií v dome použitých.

– rozpočet alebo výkaz výmer by mal obsahovať aj presný tvar pozemku aby bolo možné presne určiť množstvo výkopov a spôsob osadenia stavby. Projekty sa často robia bez tvaru pozemku a firmy žiadajú doplatiť navýšenia oproti výkazu uvedenom ako príloha zmluvy.

K tomuto všetkému pripočítamé dodatočné izolácie na utesňovanie domu po stránke vzduchotesnosti. Ide hlavne o rôzne pásky, tmely, peny a podobne a prácu s týmito materiálom.

Pri rozpočtoch netreba zabúdať ani na tzv.

Prídavky materiálu, ktoré vznikajú rôznym prekladaním materiálu cez seba, alebo vplyvom odpadu, na čo firmy často zabúdajú a neskôr žiadajú doplatky z dôvodu toho, že materiál spotrbovaný nezodpovedal výkazu výmer.

A netreba zabudnúť ani na financie určené pre odborný dohľad a skúšky odborníkov ako je meranie tesnosti, prípadne tepelných mostov, revízie a pod.

Až keď máme tieto položky, tak až vtedy je rozpočet takmer úplný a pravdepodobne správny. S určitosťou to povedať však nikdy nevieme, lebo nie je v silách človeka určiť čo všetko v rozpočte chýba.

PASÍVNY DOM vs. KLASICKÝ DOM

Na začiatku by som chcel napísať, že pomenovanie pasívny dom nie je až tak presné na to čo by som chcel týmto článkom vysvetliť a preto budem používať slovné spojenie – extrémne úsporný dom.

Extrémne úporný dom je dom, ktorého konštrukcia a použité technológie sa výrazne líšia od domov stavaných donedávna. Rozdiel medzi moderným úsporným domom a domom bežnej konštrukcie sa dá porovnať k rozdielu medzi Škodou 100 a Škodou Superb najnovšej generácie. Rozdiely sú naozaj významné a neprispieva tomu ani fakt, že zatiaľ neexistuje ucelený a jednotný systém návrhu výstavby extrémne úsporných domov = pasívnych domov (aspoň som sa snim doteraz nestretol), nakoľko pohľadov na výstavby domov tejto konštrukcie je veľké množstvo a názorové rozdiely aj medzi odborníkmy sú niekedy výrazné, čo som neraz zažil osobne.

A preto je s najvyššou pravdepodobnosťou jasné, že ak sa v tejto otázke nezhodnú odborníci, tak bežný lajk (ale často krát aj odborník/projektant, ktorý sa témou výslovne nezaoberá) nemá veľa šancí na prvý, a niekedy ani na tretí krát takýto dom postaviť, lebo nie len projekt niekedy nemyslí na všetko, ale aj pri relizácii sa niekedy na niečo zabudne čo v projekte nebolo a len pravidelnými kontrolami počas výstvby okom skúseného odborníka dokážeme vopred prípadné problémy eliminovať až na minimum.

Niektorí ľudia si však stále myslia, že čítaním diskusných fór na internete dokážu pochopiť problematiku za pár mesiacov (aj keď rokov ale v sumáre je to vždy len niekoľko stovák hodín), a pasujú sa za „profesionálov“, ktorí veci rozumejú. No môžem ich ubezpečiť, že ani odborník po rokoch štúdia, a rokoch výskumu a výstavby (tisíce až desaťtisícky hodín odborného pohľadu na vec), si stále nie je 100%-ne istý tým čo robí, pokiaľ sa bavíme o výstavbe extrémne úsporného domu.

Tento odborník sa stretáva so zložitými výpočtami v oblasti termiky, prúdenia vzduchu ale aj akumulácie tepla, a aj napriek výpočtom a matematickým modelom stále nemôže s určitosťou povedať, že to alebo ono sa bude správať na 100% tak, alebo inak. No paradoxne veľké množstvo lajkov to „vie“ určite a sú ochotní sa pustiť do výstavby takéhoto domu na vlastnú päsť v 100%-nom presvedčení, že je im už „všetko“ jasné.

Tieto pokusy však takmer vždy nedopadli tak ako bol naplánovaný výsledok. Rozdiely vznikli v rôznych oblastiach, a to napríklad:

– niektorí dom postavili tak, že jeho straty tepla boli horšie ako keby bol dom klasickej konštrukcie,

– iní dom postavili a nedosiahli stav, ktorý určuje norma pre certifikáciu

– a iným sa podarilo splniť cieľ ale dom bol predražený o 20-50% čo je takisto nesplnenie cieľa.

Najhorším prípadom je však dom, ktorého spotreba je horšia ako keby bol dom bežnej konštrukcie. V tomto prípade nie je možné investíciu už nikdy vrátiť a je tu aj vysoká miera sklamania. Toto je úplne zlyhanie plánov, lebo cena domu je extrémna a spotreba často aj 3 násobná. Ale práve týto ľudia robia extrémne úsporným domom negatívnu reklamu a na diskusných fórach podávajú „zaručené“ a namerané hodnoty z ich tzv. „pasívnych“ domov v pomere k realizačným nákladom, ktoré sú nenávratné ani po 100 rokoch prevádzky.

Mám osobnú skúsenosť kedy „pasívny“ dom (bežnej veľkosti) s rekuperáciou dosahoval mesačnú spotrebu 350€ na kúrenie a po mojej rade aby rekuperáciu vypli a aj hlavné kúrenie domu a začali kúriť ohrievačmi z Tesca za 8€/ks im spotreba klesla na 120€ mesačne.

V tomto prípade išlo o nepochopenie konštrukcie a princípu fungovania extrémne úsporného domu.

Tento článok však nemá ambíciu vás naučiť to čo sa odborník a súcasne stavbár učí roky, ale má vám dať návod ako nájsť správny postup pri modenej výstavbe, ktorú odborníci určite zvládnu najlepšie ako budú vedieť.

Ako si vybrať správne materiály?

Hneď na úvod by som chcel povedať, že tzv. správny materiál neexistuje. Existuje len materiál, ktorý buď tvrdohlavo chceme, alebo nám vyplynul z analýzy situácie.

Všetky dnešné materiály a technológie popisujúce ich použitie sú tak dokonalé, že pri správne zvolenej metóde nie je možné aby sa so statikou domu niečo nevhodné stalo a súčasne je možné zo „všetkých“ známych a bežne používaných materiálov postaviť extrémne úsporný dom. A práve preto si musíme zvoliť už vyššie popísané dve metódy – 1. buď to tak chceme bez logického vysvetlenia, 2. alebo to vyplynie z analýzy stavu. Toto rozhodovanie už nechám na každom z vás.

Vplyv materiálu plášťa domu na celkovú cenu stavby.

Ako vplýva materiál na cenu stavby prípadne na jej „kvalitu“? Toto je najčastejšia dilema lajkov keď sa rozhodujú postaviť si rodinný dom.

Na cenu nevplýva takmer nijako a na kvalitu taktiež nie. No drvivá väčšina ľudí rieši tento problém najdlhšie. Ľudia si často myslia, že návrh materiálu na výstavbu domu spočíva hlavne v návrhu materiálu na obvodový múr. Ide o naozaj len pocit nepodložený číslami.

Uvediem príklad:

Predstavme si, že vyberáme materiál pre dom s plochou múrov 170m2 o hrúbke 30cm. To zodpovedá materiálom v rozmedzí cien asi 1500-2000€ medzi majlacnejším a najdrahším materiálom. Cena takéhoto domu kompletne obývateľného bude asi 110-150.000€. Rozdiel 2000-1500=500€ a tvorí priemerne 0,4% ceny domu no my tejto otázke venujeme často krát aj 50% času. Ďalším zaujímavým faktom je aj to, že ak tehly stoja 1500-2000€ tak múr kompletný stojí okolo 8000-9000€. A teraz nastupuje otázka kde sa to číslo zobralo? Odpoveď prenechám vašej predstavivosti. Je preto toto významný parameter? Asi nie.

Preto by som chcel aby ste si uvedomili, že dom sa neskladá len z múrov ale hlavne zo základov a zo strechy, ktoré sú výrazne drahšie ako múry, no najvýznamnejšie ovplyvňujú životnosť stavby a jej kvalitu a venovali sa aj týmto konštrukciám.

Typy materiálov a typy ľudí.

Ja osobne roztrieďujem ľudí do 4 hlavných skupín podľa výberu materiálu:

1. tzv. Betónové typy. Týto ľudia používajú hlabvne betón a tehlu.

2. tzv. Drevené typy. Týto ľudia majú jednoducho radi drevo.

3. tzv. EKO typy. Tu ich smerovanie vyplýva z názvu. Týto ľudia si však takmer nikdy neuvedomujú všetky dôsledky svojho plánu.

4. Ľudia, ktorí si nechajú poradiť a majú dobrý pocit, že budú mať najlepší pomer ceny a kvality.

Prvá a druhá skupina ľudí v drvivej väčšine prípadov (podľa mojej skúsenosti) nedokáže logicky oddôvodniť výber zvoleného materiálu. V tomto prípade ide o výber na základe tradície, alebo náhody.

Tretia skupina ľudí sú nadšenci, tzv. EKO-milionári, alebo ľudia, ktorí naozaj cítia jednotlivé bio-energie a ich spolupôsobenie s človekom a jeho okolím. Týto ľudia svoje rozhodnutie dokážu vždy úplne presne vysvetliť.

Štvrtá skupina ľudí sa rozhoduje čisto pragmaticky. V tomto prípade ide o výber z rozumu.

Všetky č skupiny majú svoju pravdu a svoj pohľad na vec a nemožno im tento pohľad odnímať, alebo ho meniť. Ani tento článok nemá udať presné smerovanie ale iba zhodnotiť moje osobné skúsenosti, merania (pokiaľ to klient umožnil) a výpočty či už tepelno technické, alebo ekonomické. No práve z dôvodu rozmanitosti požiadaviek som sa rozhodol, že vyhoviem všetkým ľuďom a splním všetky ich požiadavky aj keby boli nelogické, no jednym dychom ich upozorním na možné dopady. Vzhľadom na to, že niekedy sa nepríjemnosť počúva ťažko, si ľudia nakoniec zvolia na výstavbu iné firmy. Proste tie, ktoré použijú milosrdné lži aby klient počul to čo chce počuť, a aby ich biznis mohol pokračovať.

Najčastejšie vysvetlenia, obhajoby konštrukcie, alebo „dôkazy“ o správnosti zvolenej metódy sú:

– postavili sme XY takýchto domov a všetci ľudia majú spotrebu tepla do 100€ mesačne. (moje otázky: pri akých parametroch? Aká je teplota interiéru v každom okamihu vykurovania? Kúri sa v celom dome rovnako? Nemajú tí ľudia náhodou v domoch aj krby? A iné)

– drevo/tehla/ytong/a.i. je najlepší. Veď ten materiál používajú všetci/požíva sa aj v Kanade/Švédsku a pod.

Vidíme samé „logické“ vysvetlenia „odborné“ obhajoby svojich „skúseností“…. Nieže by tieto materiály nemali svoje miesto na trhu, ale nemôžeme len tak bez posúdenia a analýzy stavu povedať, že je najlepší.

A na doplňujúcu otázku klienta: viete nám zmluvne zaručiť, že pri teplote interiéru XY °C budeme mať spotrebu XYZ € ročne?

Odpovedajú: to vám do zmluvy dávať nemusíme, skúste sa opýtať našich klientov, to je najlepšia referencia. A podobné odpovede. Ako je vidieť, zmluvne podchytiť svoj sľub už väčšina firiem nedokáže.

Toto však nie je štýl mojej práce a práce mojich kolegov a vždy si vyberieme radšej pravdu (pokiaľ sme o nej v danej chvíli presvedčení), a svoje sľuby zmluvne ošetríme, lebo vieme na základe našich meraní, skúseností, analýz a výpočtov garantovať výsledok.

Večný mýtus o akumulácii stavebnej konštrukcie

Ľudia, ktorí majú radi tehlu a betón často používajú jedno vysvetlenie, ktoré sa často opakuje: je to dobrý akumulačný materiál. Na moju otázku: ako chcete akumulovať a využiť akumuláciu toho materiálu? Zmätene a chaoticky odpovedajú: veď steny domu sa nahrejú a keď vypnem kúrenie, tak zo stien ide stále teplo. Na moju doplňujúcu otázku: a čím sa tie steny nahrejú? Odpovedajú: kúrením.

Samozrejme, že ide o súbor veľmi zlých odpovedí a je vidieť, že klient nemá o energiách ani šajnu.

Pri akumulácii tepla by som rád upozornil na zákon zachovania energie, ktorý hovorí o tom, že energia sama od seba nevzniká (v Newtonovskom pohľade na fyziku)! A teda počítať s akumuláciou múrov, ktoré sa naakumulujú od kúrenia domu a myslieť si, že šetríme je naozaj nezmysel a len akýsi subjektívny pocit, ktorý len ťažko podložiť logickým dôkazom. Zákon zachovania energie v tomto prípade nepriamo hovorí, že ten múr vám dá len toľko tepla, koľko ste do neho vložili a už pred tým zaplatili, takže úspora sa NEKONÁ.

Akumulácia aj napriek tomu ma význam a to obrovský. Ale len vtedy ak je zadarmo.

Zadarmo akumuláciu môžeme získať slnečným žiarením, alebo iným tepelným žiarením, ktoré vieme získať zadarmo a asi už nijak. A preto ak chceme postaviť tzv. akumulačný dom, tak by sme mali projekt a návrh domu podrobiť naozaj kvalitnej príprave a analýze. Táto oblasť stavebnej fyziky je stále nie úplne prebádaná a je len ťažko určiť vopred presný výsledok.

Ďalší spôsob akumulácie zadarmo je vtedy ak by sme v dome mali napríklad špeciálnu pec, ktorej komín by šiel čiastočne cez akumulačné vrstvy domu, kde by odpadové teplo splodín predalo časť energie, ktorú by sme inak aj tak vyhodili bez využitia, alebo pec s iným spôsobom odovzdania energie. Obávam sa, že tento prípad je pre väčšinu tzv. „moderných“ ľudí neakceptovateľný a preto sa mu zatiaľ nebudeme venovať.

Čím sa šetrí na teple najviac?

Každého človeka okamžite napadne, že najviac tepla ušetrí ak dom zaizoluje tepelne čo nalepšie. To však nie je ani z ďaleka pravda! Spomeňme si na príklad keď sme naobliekaní a máme na sebe aj dva svetre. Kým je obyčajný chlad bez vetra, tak je nám teplo. Akonáhle však začne fúkať, tak je nám poriadna zima. No ak si na tieto svetre dáme obyčajnú tenučkú vetrovku z obyčajnej „šuštiakoviny“, tak sa aj pri vetre pocit tepla opäť vráti. Čím to je spôsobené?

Vzduchová tesnosť stavieb.

Niektoré extrémne porovnania ukazujú, že niekedy dokážeme utesnením domu proti vniknutiu vetra do interiéru ušetriť omnoho viac tepla ako keby sme dom donekonečna zatepľovali. Najznámejším príkladom je stan. Stan nemá žiadnu tepelnú izoláciu, ale jeho “ tesnosť“ v istých medziach tesnosti zabezpečuje to, že v stane sa nám teplo drží a neuniká von zo stanu a my máme v stane teplo aj bez izolácie a aj vtedy ak vonku fúka. Poznámka: v stane sme zdrojom tepla my, lebo objem priestoru vzhľadom k teplu, ktoré vyžarujeme je tak výhodný, že my sme zároveň aj zdrojom tepla.

A presne tento istý princíp platí aj pri domoch.

Predstavme si, že porovnávame dva domy, z ktorých dom A bude nezateplený ale postavený napríklad z z muriva hrúbky 400mm a druhý dom B by mal murivo 200mm a tepelnú izoláciu 200mm (spolu 400mm), no dom A bude „dokonale vzduchovo utesnený (napr. n50=0,2) a dom B nebude vôbec utesnený a n50 sa bude rovnať napríklad hodnote 3 (čo pomerne bežná hodnota netesnosti), tak dom B aj keď výborne tepelne zaizolovaný bude mať (za istých okolností) vyššiu spotrebu tepla ako dom A.

Výpočty ale aj realita ukazujú, že veľmi významný vplyv na šetrenie tepla má práve vzduchová tesnosť domu.

Vetranie domu.

Samozrejme ak dom dokonale utesníme voči prenikaniu vzduchu z interiéru do exteriéru a naopak, tak sa vynára otázka či sa ľudia v dome nezadusia. Ja každého môžem ubezpečiť, že nezadusia nakoľko pod slovným spojením „dokonalé utesnenie“ si predstavujeme stavby utesnené s hodnotou n50=0,2/h. Tento parameter a hodnota hovoria o tom, že v dome sa samovoľne vymení 0,2 objemu domu. Takže ak máme dom s vnútorným objemom napríklad 300m3, tak za 1 hodinu sa SAMOVOĽNE vymení vzduch o objeme 300m3x0,2=60m3, a 60m3 určite nie je množstvo vzduchu, ktoré by nestačilo na prežitie 🙂 Toto množstvo však nie je dostatočné na zabezpečenie odvetrania vodných pár vznikajúcich napríklad: varením, praním, sprchovaním, dýchaním a pod. a taktiež nestačí na odvetranie obsahu CO a CO2 z interiéru domu.

Aby v tesnom dome bola zabezpečená požadovaná výmena vzduchu vybavíme dom ventiláciou.

Ventilácia domu ako sme si vyššie napísali môže prebiehať samovoľne = nechcene a s vysokými stratami, alebo riadene. Riadenú ventiláciu môžeme ovládať a dom vetrať len vtedy keď to potrebujeme a presne tak ako to potrebujeme. Týmto spôsobom vieme ušetriť významné množstvo tepla vyprodukovaného kúrením, teda tepla, za ktoré sme už zaplatili.

Ventilácia s využitím odpadového tepla.

Čo sa ale pri vetraní domu deje?

Ak máme v dome vlhký alebo inak znehodnotený vzduch, tak ho jednoducho vyvetráme. Tým však vypustíme „na dvor“ teplo, ktoré sme už raz zaplatili a do domu si vyženieme veľké množstvo čerstvého ale v zime studeného vzduchu, ktorý musíme opäť zohriať a zohriať musíme aj stavebné konštrukcie prípadne nábytok, ktorý počas vetrania o niečo málo stratil svoje teplo v ňom naakumulované.

Otázka znie – dá sa tomuto zabrániť?

Áno dá. A dokonca tak účinne, že spotreba tepla na vykurovanie sa môže znížiť niekedy aj 3 až 10 násobne. Stačí ak vetraný vzduch ešte raz použijeme na predohrev nasávaného vzduchu čím si ušetríme teplo, ktoré sme draho zaplatili a teplota interiéru tak niekedy neklesne ani o 1°C a to aj napriek tomu, že intenzívne vetráme. Tomuto spôsobu vetrania hovoríme vetranie so spätným využitím odpadového tepla, alebo ľudovo povedané rekuperácia (rekuperácia tepla). Dnešné rekuperácie pracujú bežne s účinnosťou výmeny 85 – 95% a ak vetráme pomerne vlhký zohriaty vzduch napríklad po sprchovaní sa, tak účinnosť stúpa často nad 100% (bežne sa dosahuje výmena 105%).

Čo znamená ak je účinnosť výmeny 100%? Vysvetlím na príklade.

Teplota exteriéru = 0°C

Teplota interiéru = 25°C

Uvažujeme, že hmotnosť vzduchu, ktorý sme vyvetrali sa rovná nasatému vzduchu do domu (je to často nereálne, ale rozdiel je zanedbateľný).

Potom to znamená to, že rozdiel teplôt je 25°C – 0°C = 25°C a výsledná teplota nasatého vzduchu bude 1/2 rozdielu = 12,5°C. V tomto prípade sme ušetrili 50% tepla pri vetraní.

Utesnený dom má však aj taký vplyv na úsporu tepla, že teplo z domu sa nám nestráca v prípade ak vonku fúka vietor. Lebo ak je dom neutesnený a fúka vietor, tak v okolí plášťa domu vzniká podtlak, ktorý odsáva teplý vzduch z domu a cez škáry a netesnosti nasáva studený vzduch v exteriéru, ktorý nám ochladzuje dom.

A práve preto je tesnosť domu a jeho správna výmena azda najdôležitejším faktorom na úsporu tepla v dome. Samozrejme ani tesnosť nie je všemožná. A preto ďalším faktorom na úsporu tepla je zvolený spôsob vykurovania.

Vplyv vykurovania na úsporu domu.

Existuje niekoľko spôsobov dnes známeho vykurovania a v tomto článku ich nie je možné popísať.

Spomeňme napríklad: plynové do podlahovky, alebo radiátorov, splynovacie kotle, elektrické, solárnymi panelmi termickými alebo elektrickými, tepelným čerpadlom vzduchovým/vodným/zemným, elektrické a pod.

Rozdeľme si tieto zdroje tepla do kategórií podľa úspory tepla:

1. najneúspornejšie je elektrické = pomer odberu zo siete a dodaného tepla = 1:1

2. potom nasleduje plynové = pomer je síce 1:1 ale plyn je zatiaľ lacnejší ako najlacnejšia elektrika

3. splynovací kotol za predpokladu lacného dreva, ktorého je zatiaľ u nás pomerne dosť. No za istých okolností môže byť najvýhodnejším kúrením ak máme „vlastnú“ horu.

4. solárnymi panelmi termickými alebo elektrickými (fotovoltika). Tu býva pomer tepla dodaného panelmi a nami dodaného tepla okolo 3 (2 až 4):1

5. najúspornejšie sa z praktického hľadiska zatiaľ javí tepelné čerpadlo napríklad „vodné“ alebo zemné pokiaľ disponujeme výdatným zdrojom tepla v zemine (geotermálny vrt…). V tomto prípade je pomer 3 (ale až 7) : 1

Tento pomer sa nazýva COP.

Predchádzajúce rozdelenie však nič nehovorí o návratnosti týchto spôsobov vykurovania. Posúdenie výhodnosti a hlavne návratnosti NIE JE MOŽNÉ urobiť paušálne, ale NUTNE podlieha výpočtu strát a ziskov tepla a z toho vyplývajúcich porovnaní účinností a nadobúdacích cien. Tieto prepočty som robil nespočet krát a výsledky sú uvedené vyššie. Realita sa v praxi líši len minimálne nakoľko táto oblasť je tak dobre zmapovaná, že pri presnom zadaní všetkých parametrov do výpočtu (toto je možné len skúsenosťami) sa výpočty často podbajú realite až „nepríjemne“ presne.

Z praxe sa ukazuje ako najvýhodnejšie toto usporiadanie:

1. Pre veľmi staré domy starej konštrukcie je najvýhodnejším zdrojom tepla tepelné čerpadlo a to z dôvodu toho, že úspora na teple je percentuálne aj absolútne finančne tak vysoká, že tepelné čerpadlo je návratné do 2-3 rokov.

2. Pre moderné nízkoenergetické domy sa ako najvýhodnejšie ukazuje použitie „plynu“ alebo „splynovacieho kotla“.

3. Pre pasívne a Zero domy je najvýhodnejším zdrojom tepla obyčajný „elektrický“ radiator zavesený na stene, ktorý pracuje síce s najhoršou účinnosťou, ale jeho cena je tak nízka, že pri nízkej spotrebe tepla domu je jeho použitie najefektívnejšie.

Bližšie informácie viem poskytnúť na základe vašich dotazov.

Po prečítaní by si mnohí z vás mohli myslieť, že tepelná izolácia nie vlastne až tak je dôležitá. Myslieť si to by bol ale krutý omyl! Tepelná izolácia nemá síce najvyšší vplyv na úsporu tepla v rodinnom dome, ale za to obrovský vplyv má na hygienu vašej domácnosti.

Zatepliť, alebo nezatepliť?

Ide o častokladenú otázku, ktorú dostávam takmer denne. Táto otázka však nie je úplne správna. Keď ju však obdržím, tak okamžite viem kam človek otázkou mieri a o čo mu ide. Ide o teplo a spotrebu tepla, prípadne návratnosť investície.

No každý z pýtajúcich si neuvedomuje, že tepelná izolácia má azda treťoradý vplyv na spotrebu energií a azda najvýznamnejší vplyv má hlavne na hygienické pomery v obydlí!

Šírenie tepla.

Najskôr len v skratke pripomeniem aký účel tepelná izolácia spĺňa?

Nakoľko teplo sa šíri tromi spôsobmi: 1. vedením (vedie ho vodivý materiál. Príklad s lyžičkou v horúcom čaji je asi každému známi. Lyžička je horúca, lebo teplo sa ňou viedlo), 2. sálaním/žiarením (každý pozná to sálavé teplo od horúcej pece alebo ohňa. Ide o elektromagnetické žiarenie istej frekvencie v červenom spektre. Hovoríme mu infračervené žiarenie), a 3. prúdením (tento efekt poznáme napríklad keď fúka teplý vietor, alebo keď nad teplým radiatorom vzniká slabý prúd vzduchu.)

Tepelná izolácia má zabrániť prvému spôsobu postupu tepla a to vedením. Tepelná izolácia je rezistor/odpor v prúdení. Je to niečo ako hrádza na rieke, ktorá zastaví v tomto prípade tepelný tok.

Prestup tepla

Teraz si pripomeňme termodynamickú vetu, ktorá hovorí, že teplo sa šíri od teplejšieho telesa k chladnejšiemu. To znamená, že každého z nás okamžite napadne, že „zateplenie“ zastavuje únik tepla v zime z interiéru domu do exteriéru – na dvor.

No tak isto väčšina zabúda, že teplo sa šíri aj v horúcom lete z dvora do domu. A teda ak nechceme v lete doplatiť (klimatizácia) to čo sme v zime chceli ušetriť, tak by sme sa mali na „zateplenie“ pozerať z hľadiska zimy aj leta súčasne.

Hygienické vplyvy zateplenia.

Teda zabrániť úniku tepla z domu sa zdá lajkovi ako jediná funkcia zateplenia. Samozrejme opäť ide o obrovský omyl!

„Zateplenie“ nemá len význam pre úniky tepla ale hlavne pre hygienu v dome, ktorá je možno dôležitejšia ako tepelné úniky. Ak by sme mali stavbu „nezateplenú“ a obvodové murivo („akejkoľvek“ hrúbky) by bolo vystavené chladu a teplu súčasne, tak na jeho povrchu sa bude za istých okolností zrážať vodná para a tá bude spôsobovať plesne. A nakoľko spóry plesní asi nikomu nerobia dobre na dýchacie ústrojenstvo a ani na pohľad, by som odporúčal sa na tento problém pozrieť lepšie v odbornej literatúre, ktorej je na internete dosť, prípadne nám poslali dotaz na náš mail.

Tepelné mosty

O čo ide pri plesniach?

Ide o tzv. TEPELNÉ MOSTY, ktorých význam je stále nepochopený. Každý sa na tepelný most totiž pozerá len ako na vodič tepla ale takmer nikto v ňom nevidí potenciálnu hrozbu „rosenia sa“ pár na jeho povrchu a následné plesne.

Tepelné mosty sú v projekte často akoby neviditeľné, nakoľko drvivá väčšina ľudí si nedáva vyhotovovať tzv. Realizačný projekt, ale len „obyčajný“ najlacnejšiu verziu projektu (ktorá často neobsahuje ani statiku ale len akési posúdenie statiky), v ktorej nie je možné vidieť jednotlivé stavebné detaily, z ktorých vieme predvídať potenciálny problém s tepelným mostom. Skúsený odborník však už pri letmom pohľade na projekt vie pomerne rýchlo odhaliť drvivú väčšinu týchto chladných miest na stavbe kde nám hrozia vážne problémy:

– hygienické = plesne a choroby z nich

– tepelné = úniky tepla

– statické = oslabovanie konštrukcie vplyvom vystavenia vlhkosti

– a pod.

V tomto prípade sa zase ukazuje namieste veta: „nie som tak bohatý aby som si kupoval lacné veci.“ Nakoľko si treba uvedomiť, že dodatočným odstraňovaním tepelných mostov sa stavba dokáže predražiť o 5-10% a v niektorých prípadoch sa tieto vady stavby nedajú odstrániť nikdy.

Verím, že po prečítaní časti článku o zateplení väčšina z vás pochopila, že zateplenie má vplyv na návratnosť, lebo ak by sme neušetrili na teple, tak určite ušetríme na lekároch, na dodatočných opravách mieste s „prehnitou“ oceľovou výstužou v betóne, a určite ušetríme na množstve plesní v dome 😉 .

ZHRNUTIE

Najväčší vplyv na tepelné straty majú – vzduchová tesnosť domu s rekuperáciou

Najväčší vplyv na úsporu dodávanej energie majú – tepelné čerpadlá, ale ich návratnosť je niekedy nereálna a preto sa rozhodujeme inak ako podľa účinnosti.

Zateplenie má najväčší význam hlavne na – odstránenie plesní.

No všetky faktory ak spolupôsobia v rozumnej simbióze, tak vieme pri najnižších nákladoch postaviť najúspornejší dom.

Záver:

Ako vidíme, správne vymyslieť ako vlastne má byť dom postavený a vopred vytipovať všetky úskalia nie je lajkovi a niekedy ani odborníkovi vopred možné bez veľmi podrobnej analýzy stavu a požiadaviek, a už vôbec nie bez následného výpočtu tepelných ziskov a strát.

Chcem podotknúť, že všetko čo je v tomto článku napísané nie je ani 0,0001% z toho čo tieto otázky obnášajú a ide o takmer lajcký popis situácie, ktorou som chcel len orientačne priblížiť otázky úspory tepla.

Ale aj napriek tomu si mnohí z vás po prečítaní budú myslieť, že už vedia dosť a sami to dokážu. Týmto ľuďom držím palce a rád sa prídem pozrieť na výsledok. 

René Krivošík

krivosikrene@gmail.com