Divná doba.

Žijeme v divnej dobe, priatelia.

V dobe, kedy štátna moc unáša a vraždí,

v dobe, kedy expremiér vymenil corsičku za miliónovú luxusnú vilu,

v dobe, kedy nikto nie je vinný,

v dobe, kedy parlament prijíma nezmyselné zákony,

v dobe, kedy minister vnútra vyzýva občanov, aby udávali a donášali,

v dobe, kedy premiérovi kupuje colu niekto tretí,

v dobe, kedy sudcovia mali byť odsúdení,

v dobe, kedy zo zlodejov a podvodníkov sa stávajú ctihodní občania,

v dobe, kedy klameme sami seba a milosrdná lož je nám bližšia, než pravda,

v dobe, kedy chodíme budovať svetlé zajtrajšky do okolitých krajín, namiesto, aby sme zveľaďovali tú svoju,

v dobe, kedy občan je považovaný za nepriateľa štátu,

v dobe, kedy občan je dobrý na voľby a platenie daní,

v dobe, kedy volíme predstaviteľov, ktorí sa nám ponúkajú, namiesto, aby sme volili koho poznáme,

v dobe, kedy naši vojaci prichádzajú o svoje životy v cudzích misiách,

v dobe, kedy médiá chcú vedieť ako a komu sa to stalo, namiesto toho, aby sa opýtali, koho záujmy tam chránime a prečo nás tam považujú za okupantov,

v dobe, kedy ústavní činitelia nectia ústavu,

v dobe, kedy spolupráca rozdeľuje, namiesto, aby spájala,

v dobe, kedy privádzame deti do sveta bez budúcnosti,

v dobe, kedy všetci revolucionári vymreli.

Žijeme v smutnej dobe, priatelia.

V dobe, kedy už nik nechce niesť zodpovednosť, náš osud tak vkladáme do cudzích rúk,

v dobe, kedy chudobní solidárne pomáhajú bohatým,

v dobe, kedy lož sa stala pracovnou metódou,

v dobe, kedy ničíme iné krajiny,

v dobe, kedy drancujeme prírodu,

v dobe, kedy politici predstierajú prekvapenie nad faktom, že sme sledovaní,

v dobe, kedy sa obmedzujú práva a slobody,

v dobe, kedy ukazujeme prstom na diktátorov a sami nimi sme,

v dobe, kedy sa neštítime prehľadať lietadlo prezidenta suverénnej krajiny,

v dobe, kedy svedkovia sa stávajú štvancami a obžalovanými,

v dobe, kedy nectíme žiadne zákony, len zákon silnejšieho,

v dobe, kedy drony lietajú okolo sveta,

v dobe, kedy sme slovko pokora vypustili z pravidiel pravopisu.

Ignorujeme legendy, ktoré prežili veky, aby nás vystríhali pred nami samými.

Zničenie Atlantídy, Sodoma a Gomora, pád Babylonu..

Z kapitalizmu sme urobili posvätnú kravu a nik nemá odvahu zabiť ju. A tak svorne ideme ďalej, ako ovce na bitúnok a dúfame, že sused pozná správnu cestu a utešujeme sa tým, že všetci sa predsa nemôžu mýliť. Pevným krokom a s odhodlaním kráčame v ústrety vojne. Vojne ekonomicko-sociálnej, nábožensko-etnickej a aj tej skutočnej.

Žijeme v čudnej dobe, priatelia.

V dobe, kedy aj my, ateisti pripúšťame existenciu Boha a dúfame, že každému nadelí, len koľko je nevyhnutné a spravodlivo. Podľa zásluh.