Dokumentácia ochrany pred požiarmi: čo musí firma mať a ako často ju kontrolovať

Keď príde reč na požiarnu dokumentáciu, väčšina firiem si predstaví hrubý šanón, ktorý niekto pred rokmi priniesol na podpis. Čo v ňom presne je, už málokto vie. Pritom vyhláška o požiarnej prevencii (vyhláška č. 121/2002 Z. z.) presne vymenúva, z čoho sa dokumentácia skladá, a z tohto zoznamu sa dá pomerne rýchlo zistiť, čo konkrétna firma potrebuje a čo nie. Prejdime si to po poriadku: ktoré dokumenty sú povinné pre všetkých, ktoré závisia od typu prevádzky a ako často sa musia kontrolovať.

Z čoho sa dokumentácia skladá

Vyhláška uvádza úplný zoznam. Patrí doň požiarna identifikačná karta, požiarny poriadok pracoviska, požiarne poplachové smernice, požiarny evakuačný plán, požiarna kniha, analýza nebezpečenstva vzniku požiaru a doklady o kontrole požiarnych zariadení. Ďalej údaje o požiaroch a ich príčinách, dokumentácia o školení zamestnancov, o odbornej príprave protipožiarnych hliadok a o činnosti hasičskej jednotky, ak ju firma má, a riešenie protipožiarnej bezpečnosti v projektovej dokumentácii stavby. Celá dokumentácia sa vedie v písomnej forme.

Kto má v šanóne ešte požiarny štatút, drží dokument, ktorý v aktuálnom zozname vyhlášky nefiguruje. Základom je dnes požiarna identifikačná karta.

Dobrá správa je, že bežná firma nepotrebuje všetko. Bytové domy sú ešte jednoduchší prípad: pre ne sa dokumentácia vypracúva len v rozsahu dokladov o kontrole požiarnych zariadení a dokladov, ktoré vyžadujú osobitné predpisy.

Čo potrebuje každá firma

• Požiarna identifikačná karta. Vypracúva sa pre každú právnickú osobu a podnikateľa, a ak má firma prevádzkarne alebo organizačné zložky, tak pre každú z nich. Obsahuje identifikačné údaje, osobu zodpovednú za ochranu pred požiarmi, spôsob zabezpečenia ochrany v mimopracovnom čase a zoznam objektov vrátane miest so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru.
• Požiarne poplachové smernice. Určujú, čo robiť, keď niekto spozoruje požiar: kam ho ohlásiť, ako sa vyhlasuje poplach, kto zostáva na pracovisku a kto ho opúšťa. Musia byť vyvesené tak, aby boli čitateľné a trvalo prístupné všetkým osobám.
• Požiarna kniha. Zapisujú sa do nej prehliadky, zistené nedostatky a spôsob ich odstránenia, cvičné poplachy aj kontroly dokumentácie.
• Záznamy o školeniach. Dátum, obsah a rozsah školenia, mená a podpisy školených aj toho, kto školenie viedol.
• Doklady o kontrole požiarnych zariadení. Hasiace prístroje, hydranty a ďalšie zariadenia, ktoré sa v objekte nachádzajú.

Čo závisí od prevádzky

Pri troch dokumentoch rozhoduje charakter priestorov.

Požiarny poriadok pracoviska sa vypracúva len pre pracoviská s miestami so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Opisuje technológiu, materiály a ich prípustné množstvá a povinnosti zamestnancov. Musí visieť priamo na pracovisku a jeho prílohou je aktuálny zoznam členov protipožiarnej hliadky.

Požiarny evakuačný plán sa robí pre objekty, ktoré nemajú jednoduché podmienky na evakuáciu. Za jednoduché sa považuje stavba, v ktorej sa zdržiavajú len osoby znalé spôsobu evakuácie, všetci odchádzajú naraz po únikových cestách priamo na voľné priestranstvo a budova má najviac dve nadzemné podlažia a jedno podzemné bez trvalého či dočasného pracovného miesta. Keď je v budove klientske centrum, viac poschodí alebo ľudia, ktorí budovu nepoznajú, evakuačný plán je potrebný. Jeho grafická časť patrí ku každému vstupu na podlažie a plán sa preveruje cvičným požiarnym poplachom.

Analýzu nebezpečenstva vzniku požiaru firma spracúva až na základe rozhodnutia krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru. Väčšiny podnikov sa preto netýka.

Budova, v ktorej sídli viac firiem

V administratívnych centrách a zdieľaných halách sa často stáva, že poplachové smernice a evakuačný plán nemá nikto, pretože každý nájomca predpokladá, že ich má niekto iný. Vyhláška to rieši jasne. Ak je v objekte viac právnických osôb alebo podnikateľov, poplachové smernice aj evakuačný plán pre celý objekt zabezpečuje vlastník budovy. Nájomca tým však neprichádza o vlastné povinnosti: požiarnu identifikačnú kartu, školenia či požiarnu knihu si rieši sám.

Ako často sa dokumentácia kontroluje

Identifikačnú kartu, analýzu, požiarne poriadky, poplachové smernice, evakuačné plány a zloženie protipožiarnych hliadok musí firma skontrolovať po každej organizačnej alebo inej zmene. Ak zmena ovplyvnila obsah, dokumenty treba upraviť. Bez ohľadu na zmeny sa kontrola robí najmenej raz za 12 mesiacov a po požiari sa dokumentácia dotknutých objektov upraví podľa toho, čo sa pri ňom ukázalo.

Dokumenty schvaľuje štatutárny orgán alebo ním poverená osoba. Dokumentácia, ktorú vypracoval technik požiarnej ochrany, musí niesť jeho meno, podpis a dátum vyhotovenia. Bez týchto údajov sa pri kontrole ťažko preukazuje, kto a kedy dokument pripravil.

Lehoty, ktoré s dokumentáciou úzko súvisia

• Preventívne protipožiarne prehliadky. Každých 12 mesiacov v obytných domoch a v priestoroch len s občasnými pracovnými miestami, každých šesť mesiacov v priestoroch s výhradne administratívnou činnosťou a každé tri mesiace vo všetkých ostatných, ak štatutár neurčí kratšiu lehotu.
• Školenie zamestnancov. Raz za 24 mesiacov pre vedúcich a ostatných zamestnancov, raz za 12 mesiacov pre osoby, ktoré zabezpečujú ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase.
• Odborná príprava protipožiarnej hliadky pracoviska. Raz za 12 mesiacov.
• Predkladanie požiarnej knihy. Hlavnú knihu dostáva štatutár na kontrolu raz za šesť mesiacov, a hneď, ak odstránenie nedostatku potrebuje jeho rozhodnutie. Samostatné knihy organizačných zložiek idú zodpovedným vedúcim najmenej raz za tri mesiace.

Výrobná hala a kancelária teda majú úplne iný rytmus prehliadok. Kto má oba typy priestorov, nemôže ich riešiť jedným spoločným termínom.

Najčastejšie nedostatky

• Zastaraná dokumentácia. Evakuačný plán zobrazuje rozdelenie priestorov spred rekonštrukcie a smernice uvádzajú telefónne čísla, ktoré dávno neplatia.
• Prázdna požiarna kniha. Posledný zápis spred dvoch rokov, hoci kancelária mala mať prehliadku každých šesť mesiacov.
• Chýbajúci podpis štatutára. Dokumenty existujú, ale nikto ich neschválil.
• Nesprávny rozsah. Kancelária so zbytočným požiarnym poriadkom pracoviska, a naopak dielňa so zvýšeným nebezpečenstvom bez neho.
• Smernice v šuplíku. Poplachové smernice majú visieť na viditeľnom mieste, nie ležať v šanóne u konateľa.

Kto má dokumentáciu pripraviť

Väčšinu dokumentov priamo vypracúva odborne spôsobilá osoba: identifikačnú kartu, poplachové smernice, evakuačný plán aj požiarny poriadok pracoviska, ten v spolupráci s vedúcim pracoviska. Záznamy do požiarnych kníh tiež vedie ona. Externý technik požiarnej ochrany preto nie je len autor šanónu. Prehliadkami v predpísaných lehotách zisťuje, či papier stále sedí s realitou, a pri zmene priestorov dokumentáciu upraví skôr, než to vyčíta kontrola.

Na záver krátky test. Nájdete do piatich minút požiarnu knihu a je v nej zápis z poslednej prehliadky? Zodpovedá evakuačný plán pri vchode dnešnému rozloženiu kancelárií? A podpísal niekto vo vedení, že dokumentáciu za posledný rok skontroloval? Ak niektorá z odpovedí znie nie, dokumentácia nepotrebuje doplnenie, ale revíziu.