FED má voľnú len jedinú cestu – krízu.

   Detailné postupy toho, ako sa FED dopracuje ku kríze môžu byť rôznorodé, ale podstata týchto postupov je len jedna jediná a nemenná. Je to inflácia a tá má len jeden jediný koniec – defláciu. Nikdy! Nikdy v histórii neviedla inflácia k rastu prosperity. Dočasný rast hospodárskeho výkonu v dôsledku inflácie je len ilúziou prosperity. Vždy skončí defláciou a krízou. Niekedy väčšou, inokedy menšou. Vždy ide ale o rozsiahlejšie krízy ako v bezinflačnej a reálne prosperujúcej ekonomike. V neinflačnej ekonomike sú krízy častejšie, ale zásadne obmedzené lokálne, časovo, ale aj odvetvovo a produktovo. Častá frekvencia týchto kríz tak ukončí každý neefektívny vývoj na trhu včas a nedovolí prerásť mu do celého hospodárstva, alebo globálnej úrovne pri globálnej integrácii.

   FED rieši už dlhšiu dobu úlohu zvýšenia úrokových sadzieb. Jeho dve základné ekonomické úlohy – rast indexu spotrebiteľských cien a výška nezamestnanosti  sa darí držať na žiadúcej úrovni. Je tu ale ešte tretí parameter, na ktorý sa neformálne prihliada. Je to rast HDP. Všetky tieto parametre majú v súčasnosti dobré hodnoty. Prečo teda FED nezvýši úrokové sadzby? Diabol je v komplikovanosti vzájomných vzťahov týchto parametrov. Ak k nim pridáme ďalšie, napríklad dlh, tak ich komplikovanosť sa mnohonásobne zvýši a pravda sa stratí v záplave faktov. A tá pravda je dvojjediná. Prvá časť pravdy je tá, že výpovedná hodnota týchto parametrov sa stáva silno iluzórna a preto sa rozhodovanie FEDu mení z  kvázi exaktného na intuitívne. Druhá časť pravdy je v tom, že exaktné rozhodovanie v celom hospodárskom systéme a všetkých jeho častiach ani nie je možné, príp. je možné len v určitých a počiatočných fázach. V záverečných fázach každého hospodárskeho procesu sa musí ísť  „s kožou na trh“. Obrazne aj  reálne.  Empirickým dôkazom toho bolo, je a aj bude  – kríza. Kríza nie ako zbytočný strašiak, ale ako objektívne nevyhnutná súčasť existencie hospodárskeho systému. Napríklad zle predané zemiaky sú krízou jedného hospodárskeho mikrosystému – roľníka. Nič zvláštneho.

   Guvernéri FEDu majú na stole dobré parametre. Intuitívne ale musia cítiť, že nezamestnanosť nie je taká ideálna. Pribúdajú hlavne nekvalifikované miesta a miesta na polovičný úväzok. Rast HDP napriek tomu, že im to nekáže zákon berú do úvahy a intuitívne cítia, že nie je životaschopný. Cítia, že môže byť funkciou ich menovej expanzie. Tá skončila dezinflačným taperingom už takmer pred rokom. Možno sa tým niektorí upokojujú. Lenže! Lenže peniaze QE3, vyexpedované pred rokom, či dvoma ešte stále môžu multiplikovať nové peniaze v systéme. Ak sa tento ich účinok vyčerpá, vyčerpá sa aj energia ďalšieho hospodárskeho rastu. A začne pokles. Neduživý rast sa zmení na úpadok. A rastie vôbec americká ekonomika? Rast môžeme zistiť len porovnaním s minulosťou. Ale výsledok záleží aj na metodike. Ak použijeme na meranie rastu amerického HDP metodiku spred 40-tich rokov, tak ako nám ju zostavil W.J.Williams na stránke Shadowstat, tak zistíme, že rast je záporný. Obdoba platí aj pre nezamestnanosť. Čomu budeme teda veriť viac? A čomu asi veria guvernéri FEDu?

   Ak sa FED neuroticky vzoprie a dlhodobejšie zvýši úrokové sadzby, spustí globálnu hyperkrízu. Omnoho pravdepodobnejšie je, že sa bude unášať búrlivým prúdom okolitého vývoja až do trpkého konca. Budúcnosť si od neho bude žiadať znižovanie úrokových sadzieb do záporných čísiel a ďalšie kolo QE. To je ale zdrojom novej neefektívnosti a tak raz hospodársky systém začne vykazovať úpadok podľa všetkých metodík a spustí sa takisto kríza. Úniku skrátka niet, sadzba sem-sadzba tam.