Nezabúdajme na čínske skoky.

   Nezabúdajme na čínske skoky.

 Situácia na burzách v Číne vyvoláva rastúcu diskusiu o možných dôsledkoch. Najčastejším názorom je, že dôsledkom môže byť spustenie globálnej krízy. To je celkom jednoduchá úvaha. Zložitejšia je tá časť tejto úvahy, ktorá nie je vypovedaná. Aspoň ja som sa s ňou zatiaľ nestretol. Je to tá časť, ktorá by mala popísať mechanizmus úniku pred krízou. Zväčša je nahradená vetou o očakávaní čínskych krokov.

   Medzi čínskymi a „západnými“ centrálnymi plánovačmi je malý, ale významný rozdiel. Rozdiel v rozsahu ich moci. Čínski sú zreteľne bližšie k totalite. To im umožňuje urobiť radikálne rozhodnutia, ktoré sú na západe nemožné. Po kultúrnom skoku Mao Ce-tunga nasledoval investičný skok Teng Siao-pchinga a jeho nasledovníkov. Prichádza čas na tretí skok. Na rozdiel od západných súdruhov, čínski si ho môžu a zrejme aj budú musieť dovoliť. A tiež nedopadne dobre.

   Ak sa má Čína zachrániť, tak existuje len dočasná záchrana a to tým, že presmeruje novú bublinu do spotreby. Spotreby obyvateľstva a spotreby vlády. Oproti vyspelým krajinám sú tieto sektory nafúknuté málo. Úvahy o tom, aké je to problematické, nedávajú žiaden zmysel. Bubliny nafukujú centrálni plánovači celého sveta. Prečo by totalitnejší čínski plánovači mali mať s týmto ich historickým poslaním problém?? Čo už je také ťažké na vládnych dlhopisoch?? Rozšírení sociálneho zabezpečenia?? Na subprime pôžičkách?? Špeciálnych úrokových sadzbách pre spotrebiteľov?? Šrotovnom?? A ďalších a ďalších trikoch??

   Aj keby to malo byť ťažké, Ústredný výbor Komunistickej strany Číny nemá okrem krachu inú možnosť. Skrátka a dobre – spotrebiteľský skok. Ako všade vo svete, bude len dočasnou úľavou a zdrojom ešte väčších problémov v budúcnosti. Ako všade vo svete, podstata všetkých týchto krokov je jednoduchá. Je to inflácia. A jej dôsledok je len jeden jediný – krach a následná dezinflácia.

   Zatiaľ nie je isté, či Čierneho Petra drží Čína, alebo niekto iný.