Hrozí nám menová vojna?

Naša mena euro za posledný rok zdevalvovala oproti USD o cca 20%. V poslednom týždni čínsky juan zdevalvoval oproti doláru o zhruba 5%. Dobre si pamätáme nedávne uvoľnenie švajčiarského franku voči euru a švajčiarsky frank revalvoval a opäť boli ekonomické problémy. Prečo svetové meny dokážu v priebehu krátkeho času úplne zmeniť svoju výmennú hodnotu voči USD a voči sebe navzájom? Napríklad obchodný obrat medzi EÚ a ČĽR v minulom roku prekročil 600 miliárd euro. EÚ mala minulý rok – 2014 obchodný deficit voči ČĽR 138 miliárd euro. Ale ako vieme, tak euro zdevalvovalo o 20% a tak sa karta – čierny peter ocitol na strane čínskych firiem, keďže za svoj tovar a služby dostali doma o 20% menej juanov ako v predošlom roku. Bohužiaľ, za tým všetkým treba vidieť politickú ekonómiu. EÚ sa snažila/snaží svoju obchodnú neschopnosť vykompenzovať devalváciou meny a tak „zlacniť“ svoj tovar a služby na svetových trhoch a „zdražiť“ tovar a služby prichádzajúce do EÚ.

Ekonomická politika nás ovplyvňuje viac ako sme ochotní pripustiť. Peniaze sú krvou ekonomiky a tak celý systém sa musí prispôsobiť ekonomickej politike centrálnej banky. Centrálne banky, obchodné banky sa tvária, že nimi uvoľňované peniaze sú kryté atraktívnymi tovarmi a službami v danej krajine, oblasti.

Za eurá si kúpime viac atraktívneho tovaru a služieb ako povedzme za argentínske peso. V podstate je to aj pravda, keďže argentínska ekonomika nevyprodukuje toľko atraktívneho a rozmanitého tovaru a služieb ako ekonomika EÚ. Len trh a hlavne marketing určuje, čo je to vlastne atraktívny tovar a služby. Toto neurčuje  nejaký úradník/úradníci v centrálne banke. Tu je pes zakopaný. Ak bankový systém neodhadne dobre ekonomické možnosti, vynorí sa veľký problém a to v podobe obchodného deficitu a následne tlaku na hodnotu meny. Teraz by niekto mohol namietať, veď USA majú už hádam 100 rokov gigantický obchodný deficit a predsa systém neskrachuje. To je pravda, ale len čiastočne. Takýto systém musí mať mimoriadne účínný ekonomický a politický marketing. Ale pripusťme, že teda USA si to môžu dovoliť. Ale EÚ a ani ČĽR, Japonsko, Kórea si to dovoliť nemôže. Týmto článočkom nechcem nájsť „riešenie“, ale len poukázať na súčasný stav dnešného sveta, ktorý stojí a padá na ekonomickom a politickom marketingu.