Keď sa na úrade práce šepká…

S úradom práce mal hádam každý Slovák čo do činenia. Niekto iba na prechodnú dobu, iní sa v ňom priam udomácnili…

Uvediem jeden príklad hodný pozornosti z tej prvej skupiny uchádzačov. Ďuro ukončil vysokú školu technickú v Bratislave pred necelými dvomi rokmi. Keďže sa mu nedarilo nájsť si prácu, skúsil šťastie na úrade práce. Zo začiatku nechápal načo je vlastne táto inštitúcia, keď pri hľadaní práce vôbec nepomáha. Pomoc zo strany sprostredkovateľky prišla po pol roku v evidencii a z jej rady bol nesmierne prekvapený. Rada znela: „neuvádzajte si na doklady titul“.

Rozumej, na žiadosti, na životopisy… Najprv ho táto rada prekvapila.

– „To myslíte vážne? Veď už deti na základnej škole vedia, že cestu životom dláždi titul a aj ja som študoval, aby som ukázal, čo viem?“

– „Ja som vám len chcela poradiť, lebo ste veľmi šikovný a inteligentný. Možno si takto skôr prácu nájdete.“

Táto rada mala cenu zlata. Za dva nasledujúce týždne absolvoval tri pohovory, všetky viac-menej úspešne. Dve firmy prejavili o neho záujem, on si vybral tú, ktorá bola bližšie k bydlisku s možnosťou kariérneho postupu.

Dnes je rád, že túto „nezmyselnú“ radu svojej sprostredkovateľky prijal.