Minca má dve strany… aj v nebankovke

Už dlhšiu dobu sledujem, ako intenzívne sa poslanci pravice usilujú presadiť na parlamentnej pôde rokovania o nebankovkách. Dôvodom ich snáh je stúpajúci počet exekúcií starších občanov. Je to chvályhodné, že sa ktosi usiluje byť záchrancom (ne)zachraniteľných.

Je to pravda, že Slováci si začínajú uvedomovať, do akej situácie ich vháňa neviditeľná ruka vládcu. Chcem však upozorniť na to, že minca má vždy dve strany. Na druhej strane mince je prilepené riziko veriteľa, že svoje peniaze nikdy neuvidí.

Na krátkodobé úvery v nebankovkách sú zvyčajne odkázaní klienti, ktorí sú už na prahu dverí v bankách (ne)žiadúci, (ne)zodpovední a (ne)spoľahliví.

Žiadúci sú iba do chvíle, kedy si v banke otvoria účet, akýkoľvek, najlepšie debetný, z ktorého môžu čerpať neexistujúce prostriedky. Zodpovední sú iba do chvíle, kedy začnú využívať všetky služby banky, pre ktorú sú „dojnou kravou“. Spoľahliví sú iba do chvíle, kým je mlieko chutné a klienti sú pre banku veriteľmi. Zvláštny vzťah: klient veriteľ, banka dlžník. Málokto z klientov si uvedomuje, že v podstate nosí do banky peniaze za účelom „podnikania“ banky. Kedysi ktosi využil nevedomosť občanov a presvedčil ich, že toto je tá správna ustanovizeň, ktorá sa obetuje a chráni ich prostriedky.

Nežiadúci, nespoľahliví a nezodpovední sa stávajú občania vtedy, ak banku postavia do pozície veriteľa a nominujú sa za dlžníka. Tento vzťah banke vyhovuje na desať, dvadsať, ba aj tridsať rokov. Dojiť kravu dvanásť iba mesiacov sa neoplatí. Ten okamih nezáujmu o dojnú kravu na dvanásť mesiacov využili nebankovky… a úspešne podnikajú.

O všetkom však rozhoduje klient. Klient, ktorý si založí účet, otvorí vkladnú knižku, nasadí na svoj krk jarmo na celý život… zoberie krátkodobý úver v jednej nebankovke, v druhej, tretej. Vládca mu však nič neprikazuje, vládca len zametá chodníček a je iba na klientovi, či sa pustí cestou vyzametanou alebo si ju sám zametie. Ak si ju zametie sám, preberá zodpovednosť, že sa zapráši a sem tam vletí do oka aj smietko. Ak pôjde po vyzametanej, prenecháva celú zodpovednosť za svoj život tým, ktorí vedia ako na slabosť slabých. Tak ľahko sa z ľudí stávajú závislí. Závislí na drogách, menom požičané peniaze.

Na záver uvediem jeden príbeh, pri ktorom nemôže ostať suché oko. Všetko začalo rozvodom po 35 ročnom manželstve. Manžel ostal žiť v byte, manželka si na šťastie našla sociálny byt, do ktorého jej vydelil obývačku. Prvá pôžička z nebankovky išla na práčku a chladničku. Po roku chcela pomôcť synovi, ktorý prišiel o prácu. Syn sa vôbec nezaujímal, či mama má alebo nemá peniaze. O dva a pol roka sa rozvádzala dcéra a bolo jej treba pomôcť. Pomohla úverom z nebankovky. Piaty rok sa vydávala vnučka, nemohla zaostať ako svadobná babka. Za krátku dobu sa pokazil televízor, kto jej podá pomocnú ruku, ak nie nebankovka? K tomu idú Vianoce, treba kúpiť darčeky… „keď všetko posplácam, ostane mi 15 € na živobytie na mesiac.“

Za úvermi… bez rozdielu aká je RPMN idú ľudia ako osol za senom, aj za cenu sena, ktorú stanoví exekútor.

Je na mieste, pani poslanci, že chcete pomôcť ľuďom. Pomôžte tým, ktorí o pomoc požiadajú. Ostatným pomôžte osvetou. Pomáhajte budovať právne povedomie. Búrajte bariéry finančnej negramotnosti. Postavte ľuďom rebrík k finančnej slobode. Ukážte ľuďom, ako majú ľudia žiť. Ukážte im cestu zo zajatia, lebo „bankovať s (ne)banko(vko)u“ znamená žiť život na dlh. A pre zaujímavosť si pozrite, komu patria silné a prosperujúce nebankovky.