Najväčší Slovák ako ďalšia stupídna anketa

Nie je v mojej moci a silách zastaviť ju, ale ide o ďalšiu z ankiet, ktorá neprinesie nič dobré, len viac rozdelí spoločnosť už beztak rozdelenú a rozdrobenú…

Mediálnemu mainstreamu nedošlo, že je len výživnou stravou pre „vážne“ aj bulvárne médiá, je toxická, hlúpa a scestná, a len potvrdí už stojaci „berlínsky múr“ (Pellegrini). Mediálny mainstream je v tejto veci typický bulvár, ktorý ťaží z hlúposti vyhlasovateľov súťaže, ktorá prinesie výsledok, a ten ale sklame všetkých s anketou to vážne mysliacich účastníkov…
Popri prezidentských, euro parlamentných voľbách majú médiá o lacné témy, akou je anketa s príslušenstvom, až do mája, a pred tým, než na rad prídu aj parlamentné voľby, bohato postarané…
Politické zásluhy o samostatnosť a suverenitu Slovenska nemožno pomeriavať so zásluhami jednotlivcov o slovenskú vedu, školstvo, kultúru a umenie. Idú vedno hlava k hlave, ruka v ruke.
Prípad vraždy Kuciaka a jeho priateľky, ktorá sa s ním „zviezla“ je smutný „návod“ ako sa stať osobnosťou roka. Do momentu vraždy o Kuciakovi verejnosť nevedela takmer nič. Tobôž o existencii jeho úplne neznámej priateľky, archeologičky.

Jánošík je skôr živá legenda, s iným reálnym historickým pozadím, než reálny hrdina tak, ako Haškov vymyslený Švejk.
Kontroverzný Hlinka bol za „biele kresťanské Slovensko“, Tiso je stále predmetom sporu historikov, pričom téma Slovenský štát už mala byť uzavretá a zapečatená ako čierna Pandorina skrinka. Nič dobré a pozitívne neprináša, len konflikt na báze národovectvo-vlastenectvo-patriotizmus verzus extrémny nacionalizmus ako novodobý národný socializmus (neonacizmus).
Kvalita slovenskej vzdelanosti vrstvy ba mohla byť vyššia a reálnejšia, ak by bakalárky, diplomovky a rigorózky nevykazovali znaky formalizmu a plagiátorstva, či rovno kompilácií…
Za vysoko aj hlboko ne (auto) kritickú považujem aj Dankovu „seba obetujúcu sa“ prezidentskú kandidatúru, vraj  v mene „značky“ SNS. Ak platí parlamentné a najmä Dankovo parlamentné uznesenie o definícii antisemitizmu, najväčším Slovákom by podľa uznesenia parlamentu nemal byť ani „antisemita“ Ľudovít Štúr so „zaprdeným hlupákom“ Vajanským, mieni „spravodlivý medzi proti slovenskými niemandmi“ liberast (takzvaní „lepšo lidé“ á la Gute Menschen, Michal Havran (som liberál, kto je viac?). Dovoľujem si upozorniť, že vždy platilo a bude aj tento rok, že sloboda je právo, nie povinnosť. Nie je bezbrehá, je zodpovedná a má zmysel pre mieru vecí, ale aj pre výhradu vo svedomí, nielen kresťanskú, ale aj všeobecnú, univerzálnu, ktorej sa liberáli bránia…
Liptovská rodová šľachta sa zrejme v roku 1713 v 2. diele Jánošík (1962) zbiera na vojsko proti zbojníkom, a aj tam „zaznieva“ antisemitizmus: „Žgrloš, hnusný, hnusniacky, no, ten Lasicai, všetko prepije, a aj to si, vraj, od žida požičal…“
Antisemitizmus sa so Židmi vlečie ako ich osud a karma, od momentu, keď odmietli a zavraždili Ježiša ako aj ich mesiáša. Dnes ho odmietajú liberáli a vydierajú ním kresťanov. Že by ho zavraždili znova, myslí si aj Jakubisko…
A slovo dnes majú falošní proroci.
Má sa preto do nemilosti dostať pôvodná slovenská literatúra 19. storočia a majú byť stíhané osoby za citácie z voľne dostupnej štúrovskej literatúry (Rostas a jeho článok Klin židov medzi Slovanmi)? Ide o Mein Kampf?
Miera politických zásluh o Slovensko sa nedá stavať len na Štefánikovi, ktorého podľa www.medialne.etrend.sk majú „len za vojenského pilota“ (inak nič viac), ale aj českým masarykovcom, Francúzom a Amerike, Dubčekovi či čechoslovakistovi Husákovi, nacionalistovi Mečiarovi, či Európe a svetu otvorenému prezidentovi Kováčovi a Schusterovi…
Hlavnú zodpovednosť za samostatné Slovensko a jeho charakter po roku 1992 má ale slovenský štátotvorný národ, stav ľudského, občianskeho a politického vedomia a uvedomenia, a najmä aktívni či pasívni voliči-nevoliči a výsledky parlamentných volieb…
Navrhujem anti anketu. Kto je najväčší proti slovenský štváč? Naporúdzi sú novinári ako Milan Šimečka ako „Sorosov priateľ“ či jeho mladšia kolegyňa Tódová, alebo odpadlíci ako Fedor Gál, ktorí osierajú Slovensko v zahraničí a kvákajú svoje „piesne“ v ČT24?
Dobré je vedieť, že niektorí nominanti Najväčší Slovák sú zároveň aj nominanti alebo laureáti hoc zväčša ignorovanej, liberálno-fašistickej anti ceny Homofób roka, čo by ich v očiach časti hlasujúcej verejnosti malo diskvalifikovať, alebo naopak, potvrdiť ako národne a kresťansky zmýšľajúce osobnosti…
Inakosť LGBTI Slovakia „pritvrdzuje“: Mieni výročne oceňovať ľudí a osoby, zviditeľňujúce a propagujúce životný štýl „dúhy“…
Zaujímavá hypotéza – čo ak najväčším Slovákom bude zároveň Homofób roka?
Najväčší Slováci a Slovensky; málo sa skloňujú mená žien, že by deficit rodovej rovnosti? Majú byť pro slovenskí, alebo pro európski alebo oboje?
Pro slovenskosť ruka v ruke s pro európskosťou sa vylučujú? Anketa ukáže aj to. Či? „Pravda je kdesi uprostred“, ako vravel starý Pichanda v Tisícročnej včele…
…a Slovensko je v srdci Európy (obec Krahule sú jej stredom).
Archetyp a prototyp ankety vidím vo virtuálnej paradigme (vzor), ktorú  tvorí suma známych aj neznámych osôb a ich syntagiem (skutkov) a preto nemôže mať jediného konkrétneho víťaza…
Takéto diskusie nemajú zmysel. Sú márnením času a takou je aj humbug celej ankety:
https://kultura.sme.sk/diskusie/3474182/1/Vo-finale-ankety-Najvacsi-Slovak-su-Dubcek-Husak-i-Hlinka.html
A to platí aj pre fejzbúk.
Česi si v podobnej ankete v roku 2005 zvolili Karola IV. za „otca vlasti“. Kto je „otec“ samostatného Slovenska? Mečiar? Alebo Klaus?
Túto kyticu s vďakou, obdivom, úctou a podporou, venujem všetkým tichým, skromným a pokorným Slovákom a Slovenkám, ktorí/é sú svojou poctivou a kvalitnou prácou pre spoločnosť a pre seba, a nezištnou starostlivosťou o ich rodinu a deti, mimo mediálny ohlas, tými najlepšími Slovákmi a Slovenkami…

V učebniciach dejepisu ani v dvoranách slávy ich nenájdeme.
Mimochodom, aby bolo jasno aj v tomto: Každý klik na webový denník, rovná sa príjem toho denníka za reklamu. Anketa dvíha krivku ich návštevnosti. Pre každý prípad je dobrý adblock (obmedzovač reklám).
Okrem toho, anketa nemá kritériá, preto sa v nej vyskytuje hocikto, na koho si jej respondenti spomenú…
O výsledku ankety rozhodne „demokraticky“ ako spravidla vo voľbách, väčšina. Má väčšina vo voľbách pravdu? Hmm…
Vôbec nie som zvedavý na priebeh, finále ani výsledok ankety, sledujem ju len okrajovo a nehlasujem, ale najmä jej vyústenie. Lebo s ním, ruka v ruke príde aj to, čo bude „pridaná hodnota“ ankety, na ktorú čakám: vytriezvenie, poučenie a konzekvencie.
A zrejme by to chcelo anketu Najväčší štváč roka. Táto už má na fejzbúku prvé ovocie hnevu, zloby a nenávisti.
Pekne pozdravujem. 🙂
Juraj Režo alias notorickyobcan