Nehorázna 3% daň a budúcnosť Slovenska

Dokážeme sa vo výške daní vrátiť späť?

Keď francúzsky minister financií Caillaux predložil pred zhruba sto rokmi návrh na zavedenie nových daní, zdvihla sa vo Francúzsku vlna odporu. Uznajte sami: príjem z nehnuteľností mal byť zdanený 4 percentami, zisky z priemyselnej výroby 3,5% a daň z príjmu mala byť 3%. Boli to ľavicové návrhy, ktoré pravica zmietla ako nehorázne a našťastie pre vtedajších Francúzov ich Caillaux nepresadil. Naneštastie pre súčasných Francúzov je v ich krajine jedno z najvyšších daňových zaťažení na svete. O 3% daniach, ktoré ich predkovia vnímali ako poburujúce, môžu len snívať. Že z tých daní živia väčšinou neproduktívnych ľudí, hádam ani nemusím pripomínať.

Na Slovensku máme vďaka daňovej reforme „najrovnejšiu“ daň na svete. Zavedením rovnakej sadzby sa sprehľadnili dane – cudzinci väčšinou ani nechcú veriť, aké je to jednoduché (DPH, daň z príjmu, daň zo zisku, všetko je 19%).

Čo však ďalej?
Slovensko nemá nerastné suroviny, podnikateľskú tradíciu (tú rozvrátil komunizmus), technický ani iný know how a ani naakumulovaný kapitál v rukách občanov či podnikateľov.
Kia vyrába u nás, ale vývojové centrum má v Nemecku. Prečo? Jednoducho preto, lebo ide tam, kde má na tú ktorú činnosť podmienky. Na výrobu boli oveľa lepšie u nás, na vývoj zase v Nemecku.
Ďalej, sme malá krajina bez váhy svojho hlasu v EÚ. Nemôžeme teda ani ťažiť z veľkosti svojho trhu či iných výhod z ľudnatosti či veľkosti krajiny.
No tým, že sme malý štát, máme šancu byť flexibilnejší. Menšie štáty sa snažia vybudovať nejakú silnú komparatívnu výhodu. Švajčiarskom sa nestaneme, no máme šancu ísť práve cestou malých krajín s nízkymi daňami. Cyprus je členská krajina EÚ a nemá problém byť daňovým rajom, kam dokonca mizne kopec peňazí aj zo Slovenska.
Byť krajinou s nízkymi daňami a malým ale výkonným štátnym aparátom je cieľ, ku ktorému sa vieme realisticky dopracovať.

Prekážky
Súčasný neprehľadný štátny aparát, stále vysoké odvody a nie až tak nízke dane vyhovujú vládnym politikom a hlavne ich sponzorom. V mútnych vodách sa dobre loví a systém – vyber od ľudí peniaze na „sociálny štát“ a hoď ich svojim sponzorom je dobre zabehnutý. Korupcia je u nás tak zažratá, že finančné skupiny si priamo dosadzujú svojich ľudí na kľúčové miesta na ministerstvách a tvoria zákony štátu podľa svojich predstáv.
Štátne inštitúcie sú prevažne neefektívne a mnohé nekonajú v prospech občanov ako takých, ale len v prospech úzkych skupín.

Čo bude treba spraviť?
Skorumpovaný štátny aparát je treba okresať, len proti-korupčné opatrenia nebudú stačiť. Menšie sa lepšie kontroluje a tak, keď sa zjednoduší systém a zredukujú štátne orgány, bude mať verejnosť o štáte väčší prehľad a ľahšie si ustriehne dianie v ňom.
Konkrétne:
Náš daňový systém je zahltený cca 40-timi systémovými výnimkami. To by sa malo napraviť odvodovým bonusom. Tým sa aj znížia odvody. Zavedenie tohto systému opäť priláka pozornosť svetovej (ekonomickej) verejnosti a naša krajina bude mať opäť potenciál byť obľúbencom investorov.
Následne môžeme začať postupne znižovať daň . Na úspory v štátnej správe je priestoru dosť, veď len taká sociálna poisťovňa používa 15 rôznych IT systémov, ktoré stoja miliardy.
Ďalším priestorom na znižovanie dane je neprideľovanie daňových prázdnin vybraným subjektom (veľkým podnikom). Daň sa môže znížiť priamo všetkým a natrvalo. Tým pádom sa u nás uchytí viac malých a stredných firiem a zväčší sa odvaha Slovákov podnikať.

Výsledok
Samostatnejší a podnikavejší občania znamenajú vyššiu zamestnanosť a bohatší štát. Prirátajme k tomu občanov iných štátov, ktorí sa u nás rozhodnú podnikať, alebo len konsolidovať svoje zisky. Ľudia na Slovensku si budú môcť konečne ľahšie zarobiť a trebárs ísť skoršie do dôchodku alebo viac cestovať. Tým, že väčšine ľudí už nepôjde len o holé ekonomické prežitie a budú sa môcť venovať viac tomu, čo ich baví, vytvorí sa aj priestor na výskum.

Zmena však nebude ľahká kvôli ničomu inému ako stereotypom v myslení (platí pre celú EÚ). Človek je si vlastným strojcom svojho šťastia, ale aj nešťastia.
Budem rád, ak sa bude väčšine zdať 3% daň nehorázne vysoká, ako pred 100 rokmi Francúzom. Niekedy je menej viac a spiatočníctvo pokrokom.