Nová doba: občan kontroluje politika!

Priama demokracia – čo by sa z nej dalo najlepšie využiť?

Ako vyviaznuť zo súčasného spoločensko-politického marazmu? Myšlienkami sa to v poslednej dobe hmýri, a to je dobré.
„Brainstorming“ je veľmi produktívna aktivita. Aj z bláznivých nápadov sa dá dostať k racionálnemu riešeniu. Napríklad, ako sa dospelo k tomu, že do obchodných stredísk zvážajú kupujúcich z rezidenčných štvrtí špeciálne autobusy? Učebnice marketingu hovoria, že to bolo tak, že v rámci brainstormingu na tému ako prilákať klientov, niekto navrhol rozsypať na ceste klince. Autobusy by tak nevyhnutne museli zastaviť a ľudia by zatiaľ nakupovali.

Poďme sa teraz pozrieť na to, čo sa dá spraviť v oblasti priamej demokracie.
Je treba si na začiatku otvorene povedať, že ako je „vláda goríl“ nebezpečná pre krajinu, tak aj dominantná priama vláda aktívnej väčšiny môže byť v niektorých prípadoch nebezpečná pre zvyšok obyvateľstva. A zdôrazňujem výraz „aktívna väčšina“, lebo z celkového obyvateľstva je to de facto menšina. Osobne vidím miesto pre priamu demokraciu najmä v kontrolnej úlohe. Poroty a kontrolné komisie zložené z náhodne vybraných obyvateľov ako doplnok k rôznym štátnym inštitúciám a pod. by neboli dokonalé a nekorumpovateľné, ale rozhodne by priniesli viac svetla a tým menej korupcie do systému.
Samozrejme, bola by to novinka, ktorá u nás nemá tradíciu, a pri snahe o nejakú prevratnú a rýchlu premenu by to asi narobilo viac chaosu ako úžitku. Ale prečo to nevyskúšať najprv v jednom pokusnom prípade? Prípad Gorila je nevyhnutné došetriť a aktérov spravodlivo a dôsledne potrestať. Z parlamentných výborov na kontrolu tajných služieb si gorilie strany urobili frašku. Koniec-koncov, ako sa vyjadril Lipšic, majú medzi sebou dohodu o vzájomnom nevyšetrovaní zločinov. Osud vyšetrovania polície po voľbách je však tiež otázny. Komisia zložená z náhodných ľudí s právomocou vyspovedať tajné služby, políciu a ďalšie silové a justičné zložky by mohla zabrániť ututlávaniu kauzy.
Extrémne dôležitý by bol samozrejme spôsob výberu ľudí. Musel by byť premakaný, aby sme sa potom v ďalšom vydaní spisu „Gorila“ nedočítali o tom, ako „náhodne“ si do komisie podosadzovali gorily svoje biele kone.
Rozhodne by to nemalo byť takou formou, že ktokoľvek je vyžrebovaný z celej dospelej populácie musí povinne naklusať do výboru. To by nemalo šancu prejsť. Malo by to byť z dobrovoľníkov, ale zároveň s tým, aby bol rozptyl ľudí čo najväčší, t.j. by tam mali byť ľudia s trvalým bydliskom v rôznych krajoch. Aby nebolo ľahké si tam nejakou manipuláciou dosadiť „svojich“. Vyžrebovaní by mali tiež zdokladovať svoj životopis, aby sa predišlo konfliktu záujmov.
Čo sa týka nákladov na činnosť, stačí použiť prostriedky z rôznych vládnych programov boja proti korupcii, ktoré doteraz k žiadnej redukcii korupcie neviedli. Naopak, stavil by som sa, že keby sme skúmali ako sa tieto prostriedky použili, zoznam korupčnej aktivity by sa ešte rozšíril.

Keď sa vychytajú muchy, môže byť takáto aktivita rozšírená do ďalších oblastí.
Ak má niekto námietky typu „predsa obyčajní ľudia nemôžu mať prístup k citlivým informáciám“ a pod., tak k tomu sa dá povedať toľko: pozrite si kto sedí v príslušných parlamentných výboroch. Môžu sa do ľudových výborov dostať horší?
V anglo-saskom práve náhodní ľudia priamo rozhodujú aj o závažných kriminálnych prípadoch. To je dosť otázna záležitosť. Avšak, v našom prípade hovoríme o kontrolnej funkcii!

Ako som hovoril na začiatku, návrhov je veľa. Som presvedčený o tom, že nech sú akékoľvek, musia smerovať prednostne k dotiahnutiu vyšetrenia „Gorily“, keďže na tomto sa dokáže zhodnúť najviac ľudí. Ak sa táto záležitosť dotiahne do konca, môže sa s vyšetrovaním ďalšej korupcie roztrhnúť vrece. Odsúdení budú hovoriť, aby v tom nezostali sami.
Je tiež nevyhnutné prísť k voľbám, aby sa do parlamentu dostalo čo najmenej „goríl“, ktoré budú akúkoľvek snahu týmto smerom blokovať. Keď bude v parlamente veľ ľudí s “ne-gorilím” zmýšľaním, bude sa dať verejne diskutovať aj o oprave volebného systému. Viem si predstaviť voľby podobne ako vo Švajčiarsku, že na kandidátkach sa bude nielen krúžkovať, ale aj škrtať. Kto bude mať kritické percento “škrtov”, pôjde von. Aj keby bol na kandidátke na prvom mieste.
Je však v prvom rade treba účasťou na týchto voľbách zasadiť starému korupčnému systému takú ranu, po ktorej sa bude postupne rúcať.

Čo sa dá a čo sa nedá implementovať zo švajčiarskej priamej demokracie?