O televízii a bulvárnych hyenách

Nemáme televíziu. Keď to niekomu s mužom povieme, ľudia sa čudujú. Prešli sme si rôznymi označeniami, od jehovistov, divných až po pózerov. Na začiatok treba povedať, že káblovku ani iný vynález nemáme preto, lebo sme sa prisťahovali do podnájmu, kde to skrátka nie je vo vybavení. Po dvoch týždňoch sme si na tento stav tak zvykli, že nám televízia vôbec nechýba. Úprimne priznávam, že počas dvoch rokov sme mali dve slabšie chvíľky, keď sme uvažovali o zavedení káblovky. Obe sa týkali majstrovstiev sveta v hokeji. Tento rok sme to chceli riešiť tak, že budeme zápasy sledovať v podnikoch. Spravili sme tak iba raz a nebavilo nás to. Objavili sme totiž čaro rozhlasáckych komentátorov, ktorí vedia zápas zdramatizovať tak ako nikto. Klobúk dole. Vypočujte si niekedy aj ich komentovanie našej ligy, tiež to stojí za nervy.

Ale späť k tej televízii. Odkedy žijeme bez nej, všimla som si že:

– už nenadávam na to, čo v nej dávajú

– nerozčuľujem sa nad tým, prečo má takú vysokú sledovanosť turecká telenovela/Panelák/Búrlivé víno

– nie som sklamaná, keď v Teleráne moderuje Lenka Šoóšová

– nenadávam na dlhé reklamy a ich hlučnosť

– je mi jedno, že dobrý film dávajú neskoro v noci, keď spím

– už sa nečudujem, prečo Krejča nazýva televízne noviny „dobré kino“

– stíham oveľa viac vecí

– viac čítam

– pozerám (na PC) naozaj iba to, čo ma zaujíma

Uznávam, že vzhľadom k tomu, že obaja s mužom pracujeme v médiách, večerné správy nám nechýbajú. Dovolím si bohorovne povedať, že v čase internetu, by nám nechýbali ani vtedy, ak by sme robili v banke za prepážkou.

Preto nie celkom chápem ľudí, ktorí majú „penu u huby“, keď sa hovorí o bulvárnych novinách. Asi viacerí z nás čítali rozhovor s Petrom Novotným na ww.sme.sk o bulvári. (Kto nečítal, tak môže čítať tu: http://ekonomika.sme.sk/c/6875794/sef-bulvaru-ano-bartosovu-naozaj-zabijeme.html )Nasledovali rôzne reakcie. V legendárnych diskusiách na sme.sk sa to hemžilo názormi o tom, aký je vlastne bulvár hyenistický. Niektorí diskutéri ale uznali, že veď nakoniec keby to ľudia nečítali a nekupovali, nebolo by pre koho písať. Pracujem v bulvárnom denníku. Keď počujem ako to ľudia odcudzujú a zároveň tí istí ľudia si večer zapnú televízne noviny a už je jedno, či je to na Joj alebo Makríze, tak ani neviem, čo na to povedať. Ak vás rozčuľuje, čo píše bulvár, tak to skrátka nečítajte. Nekupujte si ho, neklikajte na články a bude to mať ten istý efekt, ako keď ja nesledujem televíziu. Bude vám totiž jedno, čo sa tam píše, rovnako, ako mne je jedno, čo práve vysielajú. 

Perlička na záver: Nie celkom chápem, prečo sa v spoločnosti stále nájdu „bulvárobijci“, ktorí odcudzujú ľudí, ktorí si kliknú na bulvár, prípadne si ho kupujú. Predchodcom novín boli akési listy. Hádajte, o čom zvykli „informovať“. O stave žatevných prác to rozhodne nebolo. Prečo vznikali panoptiká? Ľudí šokujúce správy vždy priťahovali, prečo je to tak, neviem. To je skôr otázka na odborníkov. O tom, že bulvárne správy kraľujú naprieč celým spektrom našich periodík snáď svedčí aj pohľad na najčítanejšie správy za posledných sedem dní na www.sme.sk. K 27. júlu o asi22.00 bol stav takýto:

1. Šéf bulváru: Áno, Bartošovú naozaj zabijeme

2. Manželka britského princa Kate porodila chlapca

3. Čižnár zosmiešnil Gašparoviča

4. Kate a Wiliam opustili nemocnicu a ukázali britského princa svetu