Ako našim politikom skromnosť nič nehovorí

Môj starý otec miloval knihy o kráľovi Matejovi Korvínovi. Nie som si istá, či sa jedná o toho kráľa Mateja z rozprávok, ktorý sa prezliekal za poddaného, aby zistil, ako sa žije pospolitému ľudu, ale faktom je, že by sa takouto iniciatívou mohli inšpirovať aj naši politici.

Slovo skromnosť a zmysel pre realitu dostáva totiž jednu facku za druhou. Začnime ohlásením prezidentskej kandidatúry premiéra Roberta Fica. Vo veľkom štýle, pred „svojimi“ ministrami, poslancami a nechýbali ani veľvyslanci, lebo nejaký punc tomu predsa treba dať. Nakoniec si pripijeme vínkom a Vianoce sa môžu začať. V ten istý deň, keď Fico oznámil kandidatúru, dostávali poslanci Smeru ako vianočný darček od svojich nadriadených v klube šumivé víno s príznačným názvom Prezident. Náhoda? Neviem. Možno akt samoľúbosti, dokazovanie si, že my už máme voľby v suchu. Nuž…to si azda myslel aj Vladimír Maňka, keď išiel do druhého kola v župných voľbách s Mariánom Kotlebom…Ako to dopadlo, všetci vieme. A niektorí z nás si aj pamätajú sebavedomé vyhlásenia Fica krátko pred druhým kolom…to o zemiakoch a tak. Niekedy mám pocit, že sa smeráci nepoučili. Národ začína citlivo reagovať na spupné vyhlásenia a správanie. Šéf národnej rady Pavol Paška má už tiež jasno v tom, kto vyhrá prezidentské voľby. Na svojej štvrtkovej tlačovke to nakoniec povedal veľmi jasne: „Robert Fico bude bezpochyby veľmi dobrým prezidentom.“ A to vlastne ešte ani nezačala jeho oficiálna prezidentská kampaň. Ale prípad odtrhnutia od reality, nie je badateľný iba vo vládnej strane. Bolo by naivné si to myslieť. Šíri sa celým politickým spektrom. Nedávno mi jeden (opozičný) poslanec vyčítal materiál o tom, že sme pristihli, ako si dáva k obedu v parlamentnom bufete alkohol. Argumenty boli v zmysle, nie je nič zlé na tom si dať k mastnému obedu jedno pivo a pivo nie je v našej spoločnosti vnímané ako alkohol. Snažila som sa mu vysvetliť, že nerobím hon na alkohol, ale že mu vyčítam, že ho pil v parlamente, v prestávke medzi rokovaniami, teda vlastne v práci, čo si nie každý z nás môže dovoliť. Na čo sa pán poslanec trochu počudoval, vraj to platí iba pre vodičov a podobné povolania. Politikovi som poradila, aby sa popýtal napríklad predavačky v potravinách, či si k polhodinovému obedu dopraje pohárik vínka. A toto je mizéria našich politikov. Kým úplne exoticky vyznievajú pokusy jordánskeho kráľa, ktorý sa ako prezlečený starček snažil kedysi preveriť úroveň zdravotníctva v krajine, naši politici majú problém aj s oveľa menšími aktivitami. Veď koľkí z nich vôbec zvyknú cestovať vlakom, autobusom či nebodaj MHD?