O zlostnom Paľkovi, Robovom kráľovstve a „Demokracii“ podľa Smeru

Rozpoviem Vám rozprávku, milé dospelé deti…

Za horami, za dolami bola raz kedysi veľmi, veľmi dávno jedna krásna, malá krajina „Kocúrkovo“, ktorá sa po mnohých rokoch tvrdého prenasledovania zlého kráľa „Komunistu“ stala slobodnou…ľudia si vydýchli, poddaní už viac nemuseli stáť v rade a kývať svorne hlavou zlému kráľovi. Nemuseli sa báť, že ich za opačný názor zavrú do žalára, že ich budú kruto mučiť. Konečne sa na vlastné oči mohli presvedčiť, aké krásne sú aj okolité kráľovstvá, aj tie neskonale vzdialené…konečne mohli svoje nápady aj zrealizovať a tak sa im aj viac začalo dariť a nemuseli živoriť. V iných kráľovstvách si slobodne mohli kúpiť veci, ktoré doposiaľ v živote nevideli…všetko bolo také krásne…eufória bola tak silná, že mnohí od šťastia plakali…deti sa tešili, že mohli spoznávať jazyky cudzích kráľovstiev…rozprávka, tak ako ju milé deti poznáte, tentokrát ale nemala šťastný koniec…

Ľudia boli takí slobodní, až sa začali nudiť, chceli viac…kráľ „Demokracia“, ktorý im teraz vládol, im hovoril pravdu a to sa im prestalo páčiť, lebo tak ako to už býva, pravda niekedy bolí. Tento nepokoj medzi poddanými využil jeden chlapec, ktorý sa už od detstva túžil stať kráľom, no nemal šancu, lebo sa až príliš podobal na zlého kráľa „Komunistu“…keď vyrástol, prišiel zlom…povedal si, že ľuďom bude hovoriť len to, čo chcú počuť. Čo už na tom, že to nebude pravda…a čuduj sa svete, hlúpi, slobodou nabažení poddaní mu uverili…a tak Robo zvrhol kráľa „Demokraciu“ a zasadol na trón…

Sedel na tróne štyri roky a ľudia pomaly pochopili, aký naozaj je…a opäť neboli spokojní a tak sa po rokoch rozhodli, že ho nepodporia tak, ako by to on chcel…a tak sa v malom kráľovstve stalo to, že na dva roky sa o poddaných starala kráľovná „Iveta“…ľudia ju mali radi, ale bola to žena a muži, ktorí ju obklopovali, nesmierne túžili po moci…až natoľko, že kráľovná „Iveta“ sa rozhodla, že s tým skoncuje a vykašle sa na všetko a na všetkých…

Viete milé deti, čo prišlo potom? Malé kráľovstvo sa úplne pomiatlo a na trón opäť posadilo kráľa „Roba“ a dalo mu ešte väčšiu moc, lebo tentokrát vládol úplne sám. Obklopil sa zlými trpaslíkmi, ktorí pri svojom malom vzraste túžili byť veľkými, väčšími ako kráľ „Robo“ a tak škodili, kade chodili…jeden z nich, trpaslík „Zlostný Paľo“ sa rozhodol, že je najvyšší čas vrátiť do „Kocúrkova“ praktiky, ktoré už dávno predtým zaviedol kráľ „Komunista“ a doslova zmasakroval tých, ktorí chceli o kráľovstve hovoriť a písať…zakázal im chodiť po hrade…aby náhodou neuvideli ďalších zlých trpaslíkov, ktorí mali radi alkohol, alebo si čítali hlúposti, alebo rozkazovali, lebo sa im nechcelo pracovať…zaviedol prísne pravidlá a spokojne si hladkal svoje bruško, ako to dobre zvládol…a v duchu si hovoril, že keď kráľ „Robo“ bude povýšený na „NAD kráľa“, on možno zasadne na jeho trón a bude z neho kráľ „Paľo“…a tak dni aj noci ubiehali…a všetci čakali…ako to všetko dopadne…

Čo si myslíte, milé dospelé deti, ako to v kráľovstve „Kocúrkovo“ dopadlo? Nepoteším Vás…dopadlo to žiaľ veľmi zle…poddaní zomierali od hladu, prichádzali o svoje strechy nad hlavou, ich deti plakali, lebo im bolo veľmi ťažko a kráľovskí zlí trpaslíci sa tešili zo svojho bohatstva, ktoré chudobným poddaným ukradli…

Z kráľa „Roba“ sa stal „NAD kráľ“ a zo zlostného trpaslíka „Paľa“ sa „kráľ“ nestal, lebo ho huncútsky prekabátil taký výraznejší trpaslíček „Robko“, ktorý sa snažil hrať na kamaráta aj pred tými, ktorí o kráľovstve „Kocúrkovo“ hovorili a písali…a tak zasadol na trón on. A čo bolo potom? Veľké hádky na hrade…ešte väčšia zloba…a všetko zrazu bolo tak, ako keď vládol najhorší kráľ „Komunista“.

Milé dospelé deti, nechcete zničiť rozprávku? Chcete, aby Vaše deti verili, že rozprávky majú iba šťastné konce? TAK SA ZOBUĎTE A UROBTE S TÝM NIEČO…lebo toto už nie je rozprávka, ale ZLÁ REALITA! Vráťte tým, ktorí chcú písať o kráľovstve,slobodu a zvrhnite všetkých kráľov, ktorí sa podobajú na odporného kráľa „Komunistu“.