Pád hore
On skočil, ona nie.
Dali si znamenie.
Jasne sa dohodli, že to dnes skončia
a reči aj budúcnosť týmto činom naraz umlčia.
Vlak vyžehlil jeho mladé telo,
ktoré ženským sľubom tragicky naletelo.
Krvavo slzí, z mosta jačí, kričí.
Zatiaľ čo v nej plod bez otca klíči.
Čo bude teraz nevie ani ona, ani klebety.
Pokladá mu na hrob biele margaréty.
Za svoju hlúposť bude do konca trpieť,
len jej koniec nepríde tak skoro.
Chce, aby všetko tak ako predtým bolo.
V jej pamäti bude ten osudný deň navždy tkvieť.
Narodilo sa dieťa bezmocné.
Matke mladej, neschopnej.
Teraz ho vychová len jediná náruč,
a potom mu ružovú budúcnosť zaruč…
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!