Prepáčte, nebudem prezidentom.

Drahí sponzori, vážení spoluobčania, voliči, milí priatelia, chcem sa poďakovať a súčasne ospravedlniť všetkým, ktorí vkladali do mňa plané nádeje a ktorí pri mne, v mojom snažení stať sa prezidentom, stáli. Špeciálne sa chcem poďakovať svojej manželke, ktorá ma v mojom rozhodnutí od počiatku podporovala. Musím Vám však odkryť dôvody, ktoré ma viedli k môjmu konečnému rozhodnutiu nezúčastniť sa pretekov o prezidenta.

Prvýkrát,  je tomu pár mesiacov čo som si prečítal rozhovor s nádejným kandidátom o prezidentské kreslo a prehlásil som, že prezidentom sa dnes môže stať každý blbec a teda kľudne aj ja. Od vtedy ma táto myšlienka oberala o pokojný spánok. Som dosť sebestredný narcis, aby som niečo podobné myslel vážne. Ak by sa mi podarilo vyhrať, určite by ma poznali ľudia z celej ulice a možno aj obyvatelia susednej dediny. Po krátkej úvahe som doma vyhlásil, že sa prihlásim do konkurzu o prezidentské kreslo. Moja manželka okamžite pochopila moje ambície a potvrdila rozhodnutie stať sa prvou dámou: „Výborne, jedného takého idiota už v rodine máme!“ Myslela tým pravdepodobne svojho švagra, ktorého politické ambície sa nenaplnili a teraz rozširuje rady nezamestnaných. Za prezidenta by sa mal možno prihlásiť on. Spomínaný článok odkrýval úlohu prezidenta v štáte. Jedno hovoriť, iné myslieť a ďaľšie konať. V tomto som fakt dobrý a rolu prezidenta by som zvládol na jednotku. Okrem toho by mi úloha politika otvorila aj iné možnosti. Mohol by som zodpovedne zastávať funkciu prezidenta, súčasne robiť elektrikára na Horehroní a murára v Krupine. Funkcia mala samé výhody a možnosť, že vyhrám, vtedy bola jedna ku štyrom. A ja vyhrávam rád, nie som predsa žiadny outsider. Moje morálne nedostatky a skutočnosť, že som voľakedy prečítal celú Ústavu, ma predurčovali stať sa jednotkou medzi kandidátmi. S pribúdajúcim časom a pribúdajúcimi kandidátmi však moje šance na úspech klesajú a objavujú sa skutočnosti, ktoré moje šance viac a viac znižujú. Dostihy začínajú pripomínať maratón v Novom Jorku a fakt, že stávkové kancelárie by na mňa prijímali stávky s nízkym koeficientom, značne ubrali z môjho sebavedomia. A do týchto pretekov ešte nebol nasadený ten najväčší kôň! Tiež som si uvedomil, že sa dohovorím v niekoľkých jazykoch a tento fakt ma vopred diskvalifikuje spomedzi uspešných uchádzačov o prezidentský úrad. Predstava, že by som voľby nevyhral ma skutočne desí. Ľudia z našej ulice by ma mali za somára a ja by som utrpel doživotnú traumu. Ako by som sa pozrel do očí manželke, ktorá by očakávala, že sa stane prvou dámou. Vážny problém mám aj so spevom. Akosi automaticky sa predpokladá, že človek vstupujúci do politiky vie aj spievať. Aspoň „na Kráľovej holi“. Lenže ja som mal zo spevu dvojku, aj to len z milosti a môj spev skutočne vylučuje možnosť stať sa veľkým prezidentom a zodpovedným štátnikom. Ja by som bol len taký tajtrlík. Skutočnosť, že pod Kráľovou hoľou bývam, nijako nepreváži všetky moje negatíva.  Tiež je veľká pravdepodobnosť, že ľuďom je úplne jedno čo za blbec bude prezidentom a volieb sa zúčastní len 20% voličov a aj keď vyhrám nadpolovičnou väčšinou hlasov, vždy budem prezidentom len 11% voličov. Stoja mi z toho vlasy na hlave. Ja by som totiž chcel prezidentovať všetkým. Možno by som povinnosti prezidenta ani nezvládol, prestal by som národ rozdeľovať, dodržiaval by som ústavné zákony, nevymenoval by som za doživotných sudcov mafiánov, jednoducho – moje prezidentovanie by mohlo skončiť katastrofou.

Dúfam teda, že pochopíte dôvody, ktoré ma nakoniec od rozhodnutia stať sa prezidentom odradili a oceníte moju úprimnosť a schopnosť reálne posúdiť vlastné šance. Taktiež verím, že ma budete naďalej podporovať v nejakých iných somarinách. Ja sám budem držať palce všetkým nominantom, ktorí triezvo posúdili svoje kvality a bez ostychu sa dokázali sami navrhnúť na kandidátov na spasiteľa. Po samoúnosoch, samoupálení, samoamnestiách prichádza nový fenomén: samokandidatúra. Vidieť, že spoločnosť sa vyvíja a opäť sa dostala na vyššiu mentálnu úroveň. Dnes môže kandidovať skutočne každý. Ja som túto možnosť zavrhol, ale ak by som sa mohol navrhnúť na kráľa…