Prezident Zeman má islamonauzeu

Dovolil som si preložiť starší článok z internetovej stránky Jihadwatch.com, pretože si myslím, že nesie dôležité posolstvo. Zaujímavo aktualizačný potenciál v tejto súvislosti má nedávne vystúpenie českého alkoholického prezidenta Zemana, ktorý označiac islam za ideologický impulz nedávneho zabíjania Židov v Bruseli, preukázal jasné príznaky islamonauzey.

http://www.timesofisrael.com/czech-president-radical-islam-behind-brussels-attack/

Ešte malá vsuvka-vysvetlivka požičaná z Wikipedie: „Nauzea (lat. nausea) alebo menej presne nutkanie dáviť je pocit zvláštnej nevoľnosti, ktorý je spojený so zvýšenou tvorbou slín, slabosťou, odporom k jedlu či až mdlobou, a ktorý často predchádza dáveniu.“

Mali by sme prestať používať slovo „islamofóbia,“ ktoré vymysleli moslimovia, a sami sa ním zahnali do kúta predstavujúc islam ako niečo, čoho sa treba báť. Používanie takého slova úplne znemožňuje komunikáciu a rozdeľuje ľudí. Preto by sme ho mali nahradiť niečím oveľa zrozumiteľnejším a fakticky korektnejším. Malo by to byť slovo, ktoré ponecháva možnosť vzájomnej komunikácie a umožňuje stavať mosty. Takýmto slovom je „islamonauzea.“ Používanie slova islamonauzea, bez toho aby tým utrpela vzájomná komunikácia, nám umožní upozorniť našich islamských hostí, ktorí sa ocitli v našej západnej kultúre, na aspekty ich správania, z ktorého sa nám robí nevoľno.

Niet divu, že moslimovia tak často používajú slovo islamofóbia. Keďže im chýbajú presvedčivé argumenty, šarm či nejaký konštruktívny prínos pre svoje okolie, vyvolávanie strachu je jediný spôsob, akým môžu získať aspoň aký-taký rešpekt. Výraz „islamofóbia,“ čiže strach z islamu, sa týka viac toho, čo moslimovia chcú, a nie toho, čo cítia nemoslimovia. Veď kto by sa už len bál islamu?

Rovnako nevhodným ako islamofóbia je aj slovo xenofóbia, ktoré označuje iracionálny strach z niečoho neznámeho, či cudzieho. Averzia voči islamu totiž nepramení z jeho neznalosti, ale práve naopak. Takisto niet dôvodu obávať sa toho, že by nás nazvali rasistami, keďže islam nie je rasa, ale ideológia.

Potrebujeme teda nejaký vhodný výraz, ktorý by opísal, čo mnoho kriticky uvažujúcich ľudí cíti v súvislosti s islamom. Nesmie to však byť slovo, ktorým by nás chceli onálepkovať moslimovia, či politicky korektný establišhment, len aby ľavicové strany (v európskom kontexte) získali viac voličov. Potrebujeme slovo, ktoré by zároveň umožnilo moslimom uvedomiť si, čo budú musieť zmeniť na svojom správaní a na svojom náboženstve, ak sa chcú pozdvihnúť zo svojho posledného miesta v pomyselnom evolučnom rebríčku civilizácií, a získať skutočný rešpekt v rámci svetovej komunity.

Prirodzená reakcia

Rovnako ako pri iných prípadoch nevoľnosti, aj islamonauzea je normálna a prirodzená reakcia na niečo neprirodzené, a nie naopak.

Dávivý reflex je nám vrodený, je biologicky prirodzené a zdravé pociťovať nevoľnosť pri stretnutí s čímkoľvek nepríjemným, nezdravým či škodlivým.

Nejde teda o žiadnu fóbiu či rasizmus, ak sa nám robí nevoľno z toho, ako prorok Mohamed a jeho oddaní nasledovníci naprieč dejinami až po dnešok zabíjali a zabíjajú neveriacich. Rovnako to platí aj o sexuálnom vzťahu Mohameda s deväťročným dieťaťom, či o odsekávaní končatín a kameňovaní v mene Alaha a zákona Šaríje.

Pri pomyslení na rozšírenú prax núteného manželstva v rámci príbuzenstva (čo má za následok postupné znižovanie inteligencie a zvýšené riziko psychiatrických porúch) – čo sa často deje aj viac generácií po sebe – môže človek tiež pociťovať nepríjemný tlak v žalúdku. Rovnako nie je dôvod hanbiť sa za to, že je nám na zvracanie z extrémnej neslobody, násilia a exemplárnych trestov voči miliónom moslimských žien, ktorým sú odopierané základné ľudské práva, slobodný výber partnera, spôsobu obliekania či životného štýlu.

Výzvy na nenávisť, násilie a zabíjanie nemoslimov, ktoré sa tak hojne vyskytujú v bezchybnom a dokonalom Koráne, sú bez pochyby nechutné. No už len predstava, že vrcholom civilizačného vývoja by mal byť celosvetový islamský kalifát, nie je len úplné strápnenie sa človečenstva – ale človeku sa z toho taktiež môže robiť nevoľno.

Príklady použitia

Výraz islamonauzea možno použiť na popísanie pocitu nevoľnosti, znechutenia, odporu, zhnusenia, znepokojenia či averzie, ktorý sa dostaví sám od seba pri stretnutí sa s akýmkoľvek aspektom islamu či islamskej kultúry, bez ohľadu na to, kto alebo čo konkrétne ho reprezentuje.

Tu je niekoľko príkladov: „Z islamu nemám strach, mám len islamonauzeu.“ „Nechcem, aby sa v mojom meste stavali minarety. Mám z nich islamonauzeu.“ „Zo všetkých tých moslimských prisťahovalcov dostali islamonauzeu a rozhodli sa presťahovať do inej štvrte.“ „Keď čítam Korán, cítim islamonauzeu.“ „Dostal islamonauzeu, a rozhodol sa, že prestane pracovať vo väzení.“ „Keď počúvam o všetkých tých vraždách zo cti, začínam pociťovať islamonauzeu.“  „Len pri pomyslení na to, že by som mal jesť Halal potraviny, dostávam islamonauzeu.“ „Začínam pociťovať silnú islamonauzeu vždy keď vidím všetkých tých moslimov poskakovať a strieľať do vzduchu v snahe vystrašiť nás a prinútiť nás tak rešpektovať ich detinské správanie.“

Používanie slova islamonauzea

Prvýkrát bolo slovo islamonauzea dokázateľne použité 7. júla 2005, v jednom komentári na internetovej stránke Jihadwatch.org. Používateľ, ktorý sa nazval Sheik Canuck, napísal vo svojom komentári pod článok o pozitívnych reakciách moslimov na teroristické útoky v Londýne:

„Nemám islamofóbiu, ale islamonauzeu. Je mi z nich všetkých zle.“

Výraz získal istú pozornosť, keď ho v roku 2009 použil známy britský humorista a kritik islamu Pat Condell vo svojom video blogu nazvanom “Obhajcovia zla.”

Islamonauzea si zaslúži vlastnú stránku na Wikipédii. Každý z nás môže pomôcť pri šírení tohto výrazu. Stačí ho čo najčastejšie používať, na blogoch, článkoch, listoch redakciám novín, ako i v každodennom živote.

Originál článku je tu: