Reforma finančného systému

Naozajstné riešenia existujú

Pred takmer sto rokmi v USA začal akcelerovať prechod od liberálneho na monopolistický kapitalizmus ustanovením centrálnej distribúcie a regulácie peňazí. Liberálny kapitalizmus bol odvtedy systematicky ničený oligarchiou a dnes vidíme krach tohto centralistického systému.  Aj v Európe sa dlhy riešia dlhmi a prehlbuje sa tak budúci pád. Centralizmus dusí demokraciu a slobodné podnikanie. Systém falošných záväzkov je nafúknutý na prasknutie.
Na Slovensku sme len toť nedávno vyfasovali príkaz dať pôžičku, na ktorej z princípu prerobíme, aj keby mala byť dôsledne splatená. Písal som o tom v predošlom blogu:

Tragédia a nádej Európskej Únie

Je na tom vidno mieru sebavedomia ľudí, čo to organizujú, lebo také arogantné gesto (prikázanie straty) sa dáva iba hlboko podriadeným kolóniám.

Cesta von z tohto stavu existuje, samozrejme elita robí pravý opak. Treba však o riešeniach hovoriť napriek tomu.

Regulácie a bankrot
Finančná reforma je zároveň politickou. Keby mali štáty zakotvené v ústavách, že štát, ani nijaká štátna či nadnárodná inštitúcia, nezachraňuje krachujúce banky, hneď by sme videli ten rozdiel v ich spravovaní. Vlastníci by si dali sakramentsky záležať na tom, aby sa vyhli bankrotu. Umožnenie bankrotu je najúčinnejšia regulácia. Veľké množstvo súčasných regulácii len zvyšuje náklady, pracovnú vyťaženosť zamestnancov a v konečnom dôsledku ceny služieb pre ľudí. Na chod bánk tak majú negatívny efekt. Ich systematické rušenie a zjednodušovanie by podstatne sprehľadnilo a uľahčilo fungovanie finančných inštitúcií.

Zrušenie FEDu
Aby bol finančný systém skutočne slobodný a ľudstvo neustále nedoplácalo na účelové centralistické manipulácie, je treba Hydre centrálneho bankovníctva prebodnúť srdce – ktorým je americký FED. Hovorím o zrušení monopolu, nie presune kompetencií na ministerstvo financií – to by bola len kozmetická úprava. Aby to bolo účinné, je treba tak spraviť predtým, ako sa podarí preniesť ťažisko na „globálnu menu“ – do Banky pre Medzinárodné Zúčtovanie vo švajčiarskom Bazileji, respektíve na Medzinárodný Menový Fond. Syndikát centrálnych bánk tak stratí svojho pohoniča a premení sa len na servisnú organizáciu, ktorá môže mať pre zmenu užitočné funkcie – v žiadnom prípade však monopol. Tento boj musia vybojovať Američania.

Euro
Je nezmyslom snažiť sa z princípu „zachrániť euro ako je“. Peniaze majú uľahčovať výmenu. Ak nejaký systém spôsobuje gigantický problém, je škodlivé ho udržiavať v rovnakej forme. Samozrejme, tým, čo ho „zachraňujú“, nejde o nejakú peknú myšlienku, ale čisto o prostriedok centralistickej manipulácie – t.j. o moc. Preto ho silou mocou chcú udržať. Pritom, euro nemusí zaniknúť. Stačí, že sa pretransformuje. Ak sa systém de-monopolizuje – povolia sa akékoľvek meny a spraví sa na ne (aj medzinárodný) právny rámec, stále môže „zabehnutá mena“ byť vhodnejšia na medzinárodnú výmenu, ako tie novovzniknuté. Euro bude mať svoju hodnotu na trhu (t.j. pomer k iným menám) a každý, kto chce, môže v ňom robiť medzinárodné zúčtovanie, alebo ním platiť doma. Mierou jeho hodnoty by bol dopyt po ňom. To by však centralistickí manipulátori stratili možnosť ovládať systém podľa svojej ľubovôle. Pre nich zle, pre ľudí dobre.

Kríza morálky
Lenže opäť je treba pripomenúť to baťovské, že toto nie je kríza ekonomická, ale kríza morálky. Každému, kto má sedliacky rozum je jasné, že cestou je jedine orientáca na ozajstné hodnoty. Lenže, nejde sa ňou kvôli skorumpovaným elitám – a ich náprotivku, korumpovateľným masám. Berme, že tretina z 1% sú „zlé elity“ a tretina z 99% sú „ľahko manipulovateľné masy“. Tej tretine elít stačí ovládnuť (skorumpovať žitím na dlh, práznymi sľubmi…) tú tretinu más. Tá bude spoľahlivo voliť „tých správnych“ a zabezpečovať tak podporu pre ich program. Ostatní sa vedia len ťažko dohodnúť na jednotnom postupe a jedna tretina je apatická – nezaujíma sa o to, čo sa deje.

Táto civilizácia teraz stojí pred voľbou, či sa konečne spamätá a chytrým spôsobom vyzametá s tými, čo ju ničia, alebo sa s nimi bude trápiť a nakoniec padne.
Všimnite si, že tovaru vieme vyrobiť habadej, aj potravín dopestovať/vyrobiť, len akosi sa to aj tak rúca. Je to o nastavení systému – umelo sa vyrobila virtuálna ekonomika, ktorá má máločo spoločné s tou reálnou. Posúďte.
Normálny systém:
Vyrobíš auto. Zamestnávateľ ti zaplatí za tvoju pridanú hodnotu plat. Za to si kúpiš čo potrebuješ, napríklad rajčiny od Španiela. Ten keď predá veľa rajčín, tak si to auto kúpi.
Dnešný “eurovaloidný” systém:
Vyrobíš auto.  Výplatu dáš (akože požičiaš) Španielovi. Ten si navýši dlh, ktorý nikdy nesplatí, a kúpi si za to to auto.
A ešte ti politici povedia, že tak je to správne a keď si proti, tak si extrémista. Samozrejme, že takýto systém kolabuje! Keď sa hodnoty nevymieňajú za hodnoty, ale za prázdne sľuby, tak sa to musí nevyhnutne rúcať.

Na záver mám nie predpovede, ale otázky.
Príde úpadok našej civilizácie, alebo spamätanie sa? Čo chceme a čo dopustíme? Máme silu decentralizovať systém a odstaviť tak skorumpované elity od centrálnej moci? Budúcnosť záleží od každého z nás!