Robert Fico straší mocou

Robert Fico stráca istotu a jeho sponzori začínajú byť nervózni. Korunného princa zrejme čoskoro nahradí nová Smerácka Superstar Pelle a ak Danko s Bugárom budú po voľbách pri zmysloch a povedia Ficovi NIE, tak potom chlapci zo Súmračnej budú baliť kufre na ministerstvách a utekať kade ľahšie. V zaostalých krajinách abdikujú členovia vlády za naozaj zanedbateľné prešľapy, ale na Slovensku sú k svojim stoličkám prilepení nejakým špeciálnym lepidlom, zrejme z dielne Smeru…alebo možno ho našli v nejakých starých boľševických skladoch, do ktorých slušní občania na rozdiel od hávede prístup nemajú.

To, čo sa deje na Slovensku v posledných mesiacoch, sa dá naozaj zhrnúť  do jedného slova – hnus. Predvolebný súboj bol vždy u nás špinavý, dobre si pamätáme, ako Smer kedysi útočil na stranu 99%, ktorá navyše nemala takmer žiadnu šancu uspieť vo voľbách. Tentokrát mediálna stratégia imperátora Roberta zlyháva. Erik už dosiahol svoje, korunný princ ho posunul na teplú stoličku a tým pádom sa už nemusí tak snažiť. Bolo by však smiešne skonštatovať, že to celé stojí a padá na takej malej figúrke, no imperátor to má rád, keď mu nejakí posluhovači neustále mastia jeho neukojené ego.  Keď už nadobudol dojem, že je BIG BOSS na prehnitej slovenskej politickej scéne, zrazu sa mu to začína rúcať a tak mu neostáva nič iné, len útočiť. A na to tu má korunného princa, ktorý vydáva pokyny na najvyšších miestach našej milej polície. Začínam si pripadať, ako v dobách nie až tak dávno minulých, keď za názor politicky „nesprávny“, ľudia končili v pracovných táboroch, alebo vo väzení.

Tragédiou celej tejto republiky je to, že niekto dostane za vraždu pár rokov, lebo urobí s prokurátorom dohodu o vine a treste a nejaký chudák, ktorý nemá pomaly na chlieb dostane za „mega“ podvod vyššiu sadzbu. Mikuláš Černák to vo svojej knihe pomenoval celkom zreteľne a v mnohých odstavcoch aj dosť pravdivo. Kto tú knihu čítal a pozná trochu spomínaných ľudí na strane „zákona“,  musel pri mnohých pasážach doslova až precitnúť…mafia nie je tá, ktorá je v uliciach…

Matovič nepatrí medzi mojich obľúbencov, no to, čo sa deje v posledných dňoch zaváňa ŠTB-áckymi praktikami. Premiér už zachádza vo svojom zúfalstve priďaleko, je to až príliš okaté a vyšetrovatelia, ktorí sa na toto dali, zrejme majú problém pozrieť sa večer do zrkadla. Chápem, že aj oni sú živiteľmi rodín a potrebujú peniaze, no sú veci, ktoré hraničia s morálkou a slušnosťou.

Ako keby toho bolo málo, Robertovi Ficovi sa rozhodne nechce ustupovať zdravotným sestrám a učiteľom…kým prvej skupine naoko zabezpečil lepšie podmienky a bezproblémový návrat do domovských nemocníc (čo napokon dopadlo fiaskom), učiteľov sa rozhodol ignorovať. Veď čo chcú tí „úbožiaci“, ktorí dali vzdelanie aj veľkému imperátorovi? Ich platy predsa rástli najviac. Potom sa úprimne hanbím za našu krajinu…Koľko teda zarábali pred  prudkým mzdovým nárastom, keď teraz sú ich platy pomaly na úrovni minimálnej mzdy? Nuž, ale inteligencia sa komunistom nikdy nehodila…lepšie je ulahodiť voličovi bez urážky z „Vesničky střediskovej“, v ktorej ho budú velebiť za každú hovadinu, ako dohodnúť sa napríklad s učiteľmi, ktorí nepatria do cieľovej skupiny voličov Smeru…

Keď nechceme počúvať len o hrozbe imigrantov a o sociálnych balíčkoch, ktoré v priebehu nasledujúcich rokov budú nefinancovateľné, tak by sme mali konečne ´povedať jasné NIE strane, ktorá vládne zlom…akokoľvek bude premiér varovať pred zlepencom, aj Danko z SNS by si mal uvedomiť, že Fico ho skôr či neskôr utopí v lyžičke vody a dopadne napokon ako jeho predchodca Slota a Mečiar, ktorý do Fica svojho času vkladal svoje nádeje…no a Bugár po tých rokoch v politike snáď vie, že byť vo vláde s väčšinovým Smerom je ako v nej nebyť…bez rozhodovacieho slova…čo napokon jeho stranu len morálne pošpiní.

Smer nabral v poslednom roku veľmi zlý smer…nuž, ale keď niekto uverí v svoju dokonalosť a má pocit, že je neohroziteľný, tak väčšinou precitne v najnevhodnejšej chvíli a potom už niet cesty späť. Na križovatke, 5. marca,  si vyberme cestu aspoň lepšej nádeje, aby arogancia moci už nebola viac našou dominantou…