Štát sa rozpadáva rýchlosťou nezáujmu Fica oň.

Zato výhody z bohatstva moci sú mu fajn.

Necelých dvadsaťštyri hodín po podaní trestného oznámenia generálnej prokuratúre z podozrenia spáchania trestného činu za 20 miliónov eur prešli „ľavicoví intelektuáli“  do obrany zločinu.

Počúval som slová Eduarda Chmelára na stanici Slovensko 1 a mal som nutkanie predať svoje uši, aby nemuseli čeliť znôške ľavicovej demagógie pri obhajobe „ľavicových priateľov“.

Začnem od ideológie.

Vraj propagujú osobnosti ľudáckeho režimu. Vyjasnime si to hneď v úvode. Každý, kto je zástancom humanizmu a odporcom zločinov spáchaných na židoch počas Slovenského štátu hovorí dosť zreteľne a nahlas svoje odsúdenie. Dnes už iba viny metafyzickej, pretože sme nemali dosť odvahy, v širšom zábere, na zodpovednosť z viny politickej či kriminálnej. A oháňať sa vinou morálnou na Slovensku je rovnako bizarné, ako veterné mlyny Dona Quijota.

V tradičných krajinách demokracie by sme márne a zložito hľadali potomkov zločinných ideológií – marxizmu a fašizmu – na pozíciách ústavných činiteľov, poslancov parlamentu či na miestach riadiacich samosprávu. Na Slovensku ich časť dospelej populácie nielen vyniesla na piedestál moci, ale dovoľuje im privádzať do zúfalstva ešte nenarodené generácie, ktoré budú platiť za ich lúpežníctvo.

Zákon NR SR č.125/1996 Z.z. je neodškriepiteľný. Už vo svojom názve – „Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému – nesie znak nielen odsúdenia zločinov minulosti, ale varuje ich pred potomstvom s rovnakou genetickou výbavou. Im stačilo si jedného „krásneho“ rána vyzliecť montérky a opustiť „kachličky“, súdruh Pavol Paška, či vyliezť z ulity nevšímavosti Novembra ´89, súdruh Róbert Fico, alebo v garáži čakať na vyzdvihnutie Mečiarom, súdruh Ivan Gašparovič, umyť si zuby a ísť predstierať vládnutie na prospech ziskov svojich mecenášov. Čo preložené do reči sociálnych demokratov znamená rabovať štát, občanov, budúcnosť. K ním treba priradiť fakt, že 99,9 percenta členov „strany“ (?) Smer-SD tvoria bývalí členovia zločineckej KSČ ! A nielen to. Veľkému počtu sa máli jedna zločinnosť a tak ju kombinujú s obdivom k Tisovému režimu. Verejne, tak ako spochybnil holokaust krupinský primátor a člen Smer-SD. Ani steblo sa nepohlo, nepohne, pretože obsahom politiky Róberta Fica nie je ideológia vyznávajúca demokraciu, ale kšefty na škodu občana.

Zákon upozorňuje na zločiny minulosti a dnes ich tu máme znova. Napríklad, „Cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt, úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, justičné zločiny,  devastáciu hospodárstva, ničenie tradičných princípov vlastníckych práv, zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely“.

Možno polemizovať o návrate metód minulosti od zločincov z KSČ v podaní Smer-SD dnes ?

Ako inač možno naformulovať, keď pri každom rokovaní Národnej rady človek vidí, že svojprávnosť, svedomie a vedomie 83 kolesíkovcov sa zmestí do palca ľavej ruky súdružky Zmajkovičovej či Lašákovej ? Palec dole, palec hore. Týchto 83 poslaneckých kreatúr si po Novembri ´89 nemuselo ani zuby umývať iba čakať na svoj veľký návrat, lebo pri opilstve a bitkách na pôde parlamentu je výhodou byť „špinavý“.

Ako inač, ako nedať do súvislosti správanie sa poslancov Smer-SD pri súdružke Vaľovej v komunistickej principiálnosti odmietnutia podania Občana z podozrenia porušenia ústavy. Rovnakej, s akou „hlasovali“ poslanci posledného (?) komunistického predsedu SNR, súdruha Viliama Šalgoviča, ktorý jediný nepochopil november a siahol si na život.

Presvedčte pána učiteľa Otta Žarnaya, prepusteného za to, že v škole nahlas ukázal na rozkrádanie !

Porozprávajte sa s novinárkami, matkami, Rutkayovou a Telekiovou o metódach polície dnes a porovnajte to s režimom Husákovým !

Povedzte to primárke pani Zuzane Pechočiakovej, ktorá upozornila na problém a prišla o zamestnanie.

Skúste sa postaviť pred zdravotné sestričky či učiteľov a povedzte im o nevyhnutnosti nevystierať ruky k vláde Róberta Fica a živote v skromnosti !

Inštitúciu je potrebné zrušiť, pretože jej činnosť vie štát urobiť lepšie a lacnejšie. Čierny humor, pán Chmelár, patrí na filmové plátna. Na Slovensku je to však vždy inak.

Iba ilustračne. Čas Duckého štátu vo forme zmeniek spláca občan dodnes. Rovnako, ako divočinu pištolníkov, rozumej privatizérov, od Vladimíra Mečiara. Čas, kedy občan kašľal na referendum o privatizácií strategických podnikov a ignoroval referendum o tejto otázke. Popravde. Úspech politiky Mikuláša Dzurindu, pri všetkej snahe, nie a nie odpárať. Pri nezmyselnom šafárení vlády Róberta Fica rokov 2006-2010, kde sú také perly „lepšieho a lacnejšieho“, ako dohadovanie teploty eura na jachte Ja a Ty, ako R1 a jej niekoľkonásobne predražená investícia aj s podielom jeho brata, ako nástenkový tender, ako predražený mýtny systém, ako pozemky na Slávkove. Môžem pokračovať ešte na veľa strán. Dnes je to SPP a jedna zdravotná poisťovňa.

Štát, za posledných 23 rokov, nemá jeden prípad, kde by to robil lepšie a lacnejšie.

Niet div, že postoj verejnosti je frustrujúci, pretože ani Vladimírovi Mečiarovi sa nepodarilo rozpoltiť občanov tak, ako sme svedkami dnes. Pre ilustráciu uvediem jeden príklad, ktorý som si prečítal pred pár hodinami :

„Pestujem nenávisť voči kapustným hlavám“.

„Ani si nevieš predstaviť, aké je ľahké nenávidieť hlupákov, ktorí volia Fica a jasajú, keď ruinuje ekonomiku a morálku Slovenska, lebo tomu nerozumejú“.

Vzájomné obviňovanie nedovoľuje pokračovať zmysluplnému životu, lebo nie „kapustné hlavy“, nie „hlupáci“, nie „jasajúci“ sú na vine. To my, ostatní, ktorí svojim nezáujmom umožňujú potomkom komunistov vystrájať.

Pán Chmelár vyzýva na zrušenie jednej ustanovizne.

Potom, čo som si prečítal analýzu Republikovej únie zamestnávateľov spred roka, môžem povedať, že je nemorálne, aby štát hovoril o finančnej kríze súčasnosti.

Dnes štát z peňazí občanov financuje viac ako 810 príspevkových a rozpočtových organizácií a na ich náklady vynakladá viac , ako jednu miliardu eur ročne.

Pri takmer polovici z nich je ich spoločenský a ekonomický prínos viac ako pochybný.

Bežný občan o ich existencií ani len netuší.

A aby bol obraz kompletný. Medzi nimi sú aj desiatky takých, kde príslušné ministerstva odmietajú poskytnúť údaje o ich činnosti a financovaní.

Z množstva názorov, ktoré som na tému zrušenia Matice slovenskej prečítal, ma zaujali slová historika Dušana Kováča. Z dvoch dôvodov.

Vyčíta Matici slovenskej staromilstvo na príklade slova – ustanovizeň – a „nabáda súčasnú intelektuálnu slovenskú elitu, aby vytvorila novú Maticu slovenskú, ktorej náplňou by malo byť pestovanie moderného slovenského vlastenectva“. Vlastenectva so slovenskou a európskou identitou.

Problém Matice slovenskej nespočíva v neochote vidieť patriotizmus v širších geografických a mocenských súvislostiach 21.storočia.

Skutočným problémom je, že moc i lobistické skupiny ba aj tiene, ktorých „domovom“ je trestný zákon sú na ňu napojené pupočnou šnúrou záujmu, kde jej druhý koniec je v štátnej pokladnici.

Nezachytil som jeden relevantný hlas, ktorý by nabádal inštitúty štátu, aby zakročili. Nezaznel ani hlások, čo by volal po spoločenskej diskusií. Nečítal som jeden apel, aby štát vyšetril zločiny.

Ak je tu niečo, čo je naozaj vhodným adeptom na zrušenie, potom je to imitácia politickej strany s názvom Smer-SD.

Ak by si totiž k zákonu o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému priložil generálny prokurátor zákon o politických stranách a hnutiach, nemal by nielen pochybnosti, v konfrontácií s obsahom politiky „sociálny demokratov“, ale by stratil aj posledné zábrany.