Stratili, poniektorí, v SME pamäť ?

Dobrá otázka nepotrebuje odpoveď. Dve z názvu dnes dozreli na zodpovedanie. Aj na zodpovedanie sa.

Najprv si povedzme, kde žijeme. V krajine, kde dvaja zo sto veria, že sú chytrejší a 98 zostávajúcich sú idiotmi. V spoločností idiotov žije štvrtina, pre ktorú je boľševik viac, ako pravda a slušnosť. Vedia o svojej „čiernej duši“ a pocit akejsi ochrannej ruky v prostredí už raz preukázanej neschopnosti riadiť štát sa dostavuje momentom, keď sa cítia byť jej súčasťou. Hoci iba formálnou, ako hlasujúca mašinéria.

Historický osvedčenou súčasťou, keď ako národ sme boli „veľkí“ a nepriatelia malé nuly. Keď sme arizovali, aby sme neskôr „znárodňovali“ a keď to už ďalej červeným nešlo, v privatizácií obdarovávali.

Verní odkazu Benita Mussoliniho – „Veľká časť riadenia štátu, na rozdiel od dobrého riadenia, je novinárčina“ – verní v každom momente meniacich sa ideológií.

Dvaja, chytrejší, nie sú totiž nikým iným, ako politikom a novinárom.

Obe zoskupenia by mali spoločnosti ponúkať myšlienky. Predovšetkým hlboké, znepokojujúce i nepríjemné, aby polemika v spoločnosti žila a posúvala spoločnosť. Obaja, novinár i noviny, politik a strana si budujú svoje meno, značku, tým, ako obstoja v ťažkých skúškach a či si dokážu uhájiť svoju nezávislosť.

Tento tovar je na Slovensku nedostatkový a nedal sa kúpiť za koruny, ba ani za bony a už vôbec nie za eurá.

„No poviem to inak – vy si dodnes myslíte, že skupinka neexistovala?“ 

Odpovieme diplomaticky, my sme v denníku SME v tom čase nepracovali.

„Dobre. Ja som presvedčený, že to tak bolo a váš vtedajší šéfredaktor Šimečka bol ak nie súčasťou, tak určite nástrojom tejto skupinky. Bez toho, aby ste boli niekým ovládaní, lebo poznám vašich vlastníkov a som si istý, že nemali žiaden vplyv na to, akým spôsobom vtedy SME zafungovalo ako súčasť skupinky. Pán Vajda ani nemeckí akcionári nemali záujem konať v záujme skupinky. A SME pritom konalo v záujme skupinky. To je celé. Na obranu akýchkoľvek vlastníkov poviem, že ak aj ponechajú úplný priestor a slobodu, aj tak to nemusí znamenať, že sa vyhnete zneužívaniu či ovplyvňovaniu, alebo žurnalistike, ktorá nie je korektná.“ 

Vy by ste na mieste Dzurindu vtedy išli do takého konfliktu?

„Nebol som priamy aktér, no stál som na Dzurindovej strane. Vtedy som možno mal isté pochybnosti, či je rozumné postaviť sa k tomu takto priamo, ako to Dzurinda vtedy urobil. Dnes už tie pochybnosti nemám, lebo sa jeho pozícia potvrdila.“ 

Malá ukážka o novinárovi a jeho pokrútenej nezávislosti z rozhovoru v spomínanom denníku s Ivanom Miklošom.

Štát a jeho daňového poplatníka vyšlo zneužívanie žurnalistiky denníkom SME z pôvodných 320 miliónov až 11 miliárd. Na armádny systém, ktorý podnes nie je funkčný.

Mňa, ako autora inzerátov, ktorými som upozorňoval na bezbrehú manipuláciu to stálo 11 rokov života. Dnes tí, ktorí sa mi v debatách SME posmievali, si pod spomínaným rozhovorom s exministrom financií, sypú „popol na hlavu“. Vraj, podľa nich, boli zmanipulovaní. Pritom to bol Šimečka, ktorý pri výročí denníka sa verejne priznal – „Šli sme do toho naplno“ !

Nepoznám štát, ktorého občania v časoch, keď sa darí štátu aj ľuďom, ho zbúrajú a zveria ho do rúk adeptom červenej neschopnosti.

Dnes som si prečítal blog Daniela Lipšica. Politika, ktorý rovnako, ako Šimečka, neuhájil svoju nezávislosť. Názor, ktorý nezdieľam iba ja.

Kauza Gorila a znova časť rozhovoru s Ivanom Miklošom :

Čo za vlády Ivety Radičovej?

„Vyšetrovanie zrejme neprebiehalo, alebo aspoň o tom neviem. Až potom, keď sa spis zverejnil a vyvolal reakciu verejnosti, vtedajší minister vnútra začal konať. No pod tlakom situácie a aby zakryl svoju nečinnosť. A začal aj kauzu politicky zneužívať.

V blogu, uverejnenom v Hospodárskych novinách s názvom „Haščák na nákupe“ brojí proti zámeru Penty ovládnuť média.

Neviem koľkými druhmi morálky disponuje Daniel Lipšic, no viem, že každá z nich je vytiahnutá z klobúka vždy v momente, keď ju potrebuje. Viesť útok proti Pente z denníka, ktorý patrí inému oligarchovi, Andrejovi Babišovi, nepotrebuje ďalší komentár.

Ono, ukazovať na dôsledky Gorily potom, čo ju ako minister vnútra nielen nevyšetroval, ale ju politicky zneužíval voči Dzurindovi, je nepochopením rovnakým ako pri Šimečkovi. Že totiž meno v politike i médiách je najväčšou hodnotou pre noviny i politickú stranu.

Dnes demokraciu na Slovensku stíha jedna škoda za druhou. Škoda plynúca z neochoty médií byť kritickými v kombinácií s neschopnosťou politikov je prijať a zaoberať sa ňou.

V úvode som opisoval, kde to vlastne žijeme a v akom spoločenstve. V závere som presvedčený, že Daniel Lipšic doviedol zopár novinárov spomínaného denníka k ešte ťažším skúškam v predmete – Nezávislosť.

„Blízke mi je vnútro, rozumiem médiám a určite mám istý vzťah aj k menšinám. Neviem si predstaviť, že by som dával ekonomický návrh.“
V spomínanom rozhovore takto hodnotí svoje schopností Gábor Grendel. O prítomnosti talentu či skúsenostiach v tak strategickom priestore akým je bratislavské Staré mesto ani slovo.

Zato skúsenosti so „znásilňovaním“ nezávislosti novinárov, médií, ba i politiky má na rozdávanie.

(c) foto autor blogu.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/7432503/miklos-v-sdku-dufali-ze-na-uspech-staci-odstavit-dinosaurov-ako-dzurindu-a-mna.html#ixzz3FmcphzAR

http://komentare.hnonline.sk/dnes-pise-150/hascak-na-nakupe-632447