Sýria a hry mocných

Večné hry pre peniaze, bez pomyslenia na bežných ľudí, na ich rodiny a ich životy, aj takto to dnes vyzerá v arabskom svete. Zabíjanie, teror a choré chúťky tých najmocnejších ničia tentokrát Sýriu. Kruh sa zamotáva a východisko z neho evidentne nikto nepozná. Pýtal sa niekto ľudí, ktorí v tej krajine žijú, čo by si naozaj želali? Myslím si, že ich odpoveď by bola jednoznačná, pokoj a dôstojný život bez násilia, teroru a samozrejme chudoby. Čo by asi taký vojenský útok priniesol? Pravý opak základných ľudských hodnôt. Vladimír Putin v komentári amerického denníka New York Times napísal, že chemické zbrane nepoužila sýrska vláda, ale povstalci a dodáva, že vojenský útok USA proti Sýrii by viedol k ďalším nevinným obetiam a stupňovaniu konfliktu, ktorý by mohol ďaleko prerásť hranice krajiny. Jeho názor je na jednej strane veľmi humánny, no naskytá sa tu otázka o úprimnosti jeho slov. Nebude predsa viesť vojnu proti krajine, s ktorou má tá jeho spoluprácu už desiatky rokov…a zase, ak majú Američania dôkazy, tak radšej budú Rusi likvidovať chemické zbrane, i keď dodávka zbraní klasických by bola v prípade vojenského konfliktu finančne zaujímavejšia. A čo ma zarazilo na vyjadrení Putina a núti to k zamysleniu, vraj sa objavujú správy, že ozbrojenci zo Sýrie plánujú ďalší taký útok, no tentoraz proti Izraelu. Chce navodiť atmosféru strachu ďalšej takpovediac „nedotknuteľnej“ krajiny? Alebo chce upriamiť pozornosť Američanov na Izrael, aby presunuli svoje sily tam a chránili krajinu pred niečím, čo možno ani nebude? Celé sa to zamotáva, cielene sa metie spoločnosť a jedine mocní vedia, čo aj tak napokon urobia. Či zaútočia, alebo budú zbrane likvidovať…jedno je však isté, nenechajú to len tak, peniaze totiž hýbu svetom…škoda len,  že svet a ľudia, ktorí v ňom žijú, myslím tých bežných, ktorí chcú žiť slušne, nemôžu hýbať peniazmi. Tí, ktorí strácajú svoje domovy, nemajú čo do úst, prichádzajú o deti, blízkych by určite radi a s veľkou úľavou postavili na hranicu tých, ktorí doslova pre peniaze bažia po vojenských konfliktoch, len aby uspokojili svoje „mocné“ ego. Nie som idealista, ani rojko, ale viem si predstaviť túto zemeguľu, na ktorej môžeme žiť, aj lepšiu, krajšiu a úctivejšiu voči ľudskému životu, voči jeho základným potrebám.