Voľby do VÚC

Áno, blížia sa voľby do VÚC. Zo schránok nám vypadávajú všelijaké predvolebné fotky staronových i nových záujemcov o poslanecký mandát s ich víziou pôsobenia na pomyselnej stoličke, ktorá im vytvorí istotu na ďalšie štyri roky „práce“ v politike. V politike VÚC. Tí, ktorí na to majú sa zvečnia na fotkách nadmernej veľkosti a škeria sa na nás celý mesiac z billboardov, aby po voľbách skončili kdesi pokrčení a odhodení na smetisku. Pre voliča je to až smiešne, tá istá fotka tri krát po sebe… veď aj papier starne a žltne… len tí naši zástupcovia pachtiaci sa po moci akosi nestarnú. Koľkože sa toho zmenilo? Len oni v tých istých oblekoch, s tou istou kravatou, s tým istým pocitom… s tým istým nosom pre „správne veci“.

Poviem pravdu. neviem, aký zmysel má VÚC. Vlastne viem, počas posledných štyroch rokov som si všimla kultúrne podujatia konané v našom meste, „s príspevkom VÚC“. Ó, aké milé. A všimla som si tiež, že v septembri „polepili“ niekoľko kilometrov ciest, po ktorých sa už nedalo bezpečne jazdiť. Vodiči boli a sú šialene šťastní.

S kým mám však do činenia?

Zobrala som si na mušku politickú stranu SMER, ktorá nevedno kam smeruje. To naozaj vedia len tí istí, ktorí majú na starosti ISTOTU, že Smer podľa smeru smeruje.

Za predsedu KSK kto iný, ako Zdenko Trebuľa. Bože, až teraz som si všimla titul. Tá naša politika sa teda bez právnikov nepohne hádam ani o krok. Hlavná vec, že má smer.

A poslanci? Najmladšia kandidátka 54 rokov, najstarší 64 rokov. Bože dobrý!!! To hádam nie! Kde sa podelí „mladíci“ z billboardov?

Na čelo mi vystupujú vrásky, oči sa halia smútkom, v srdci veľká čierna diera a mnoho, mnoho otáznikov.

– Kto pomôže učiteľom? Ja, poslanec VÚC. Kto pomôže zdravotníkom? Ja, poslanec VÚC. Kto pomôže mladým rodinám? Kto pomôže našim deťom? Ja, ja, ja, poslanec VÚC.

Je nad slnko jasné, že si budú musieť pomôcť sami. V lepšom prípade im pomôžu rodičia, ak budú ešte žiť.

Zhlboka sa nadýchnem a pýtam sa seba samej, kde sú tí ľudia s úsmevom na tvári, zasadení na každom kilometri od východu na západ, zo severu na juh, na vyvýšenom mieste nad občana a spomeniem na mužovu poznámku: „ten tam bol iba na začiatku, lebo vtedy nevedeli, čo ich čaká…“

– Ahá, došlo mi.

Nasadím na oči okuliare, aby mi neušlo ani jedno slovo pri fotografii a neprestávam sa čudovať.

– Ahá, henten sľubuje, že prispeje k vytvoreniu nových pracovných miest, lebo mu na tom záleží.

To som nemala povedať. Zvýšeným hlasom ma vedľa sediaci muž uvádza do reality. So zatajeným dychom radšej počúvam.

– Žiaden politik ešte nikdy v živote nevytvoril žiadne nové pracovné miesto. Vedľa politika sú vytvorené pracovné miesta odjakživa, jeho osobný vodič, kuchár, body gard, jeho osobná sekretárka, aranžérka… neviem, koho zamestnáva politik, ale to by ho musel zaplatiť mzdu, platiť odvody a dane z vlastného poslaneckého platu všetkým tým zamestnancom. Iba vtedy by išlo o vytvorenie nových pracovných miest politikom. Ak sa tieto pracovné pozície neplatia z jeho platu, ale z našich daní… kto ich vytvára??? Há?

– No, občania, odpoviem potichu.

– Občania, ktorí pracujú, opraví ma. Už entisíc rokov vytvárajú pracovné miesta podnikatelia a keďže naša politická garnitúra neustále, nepretržite vylepšuje, pritvrdzuje podnikateľské prostredie mnohí živnosti rušia alebo idú podnikať vonku.

Škoda, že to nie je jasné tým pravým…