Zvrchovanosť Boha v Biblii
Rozjímanie Mojžiša (PMSN)
a jeho miestodržiteľa Jozueho (PMSN)
Mojžiš (PMSN) aplikuje Zvrchovanosť Boha na synov Izraela:
Čo iné urobil Mojžiš (PMSN) s tými, ktorí v neho uverili a prijali ho, než emigrovanie s nimi zo zeme tyrana, aby aplikoval zvrchovanosť Boha v inej zemi:
Exodus – Druhá Mojžišova kniha – Kapitola 7
15 K faraónovi choď ráno… 16 Povieš mu: Hospodin, Boh Hebrejov, ma posiela k tebe s odkazom: Prepusť môj ľud, aby mi na púšti slúžil. Ty si ho dosiaľ neposlúchol.[1]
(Slúžil mi) znamená, aby mali zbožného panovníka, ktorého by počúvali a nasledovali jeho príklad, a ktorý by v nich ustanovil zvrchovanosť Boha, inak úkony uctievania ako modlitby, pôst a im podobné si nevyžadujú emigráciu ľudí, pretože vo všeobecnosti môžu byť vykonávané všade. A Jozef (PMSN) a rodina Jákoba (PMSN) v ich časoch uctievala Boha v zemi Egypta, zatiaľ čo Zbožný vládca bol Jozef (PMSN). Okrem toho veriaci z Bani (synov) Izreala a z nich Mojžiš a Áron (PMSN) zvykli nastolovať modlitby a vykonávanie aktov uctievania v egyptskej zemi celé roky pred emigráciou. A tak je teraz jasné, že uctievanie, ktorého sa dožadoval Mojžiš (PMSN), bola aplikácia zvrchovanosti Boha a v knihe Exodus – Druhá Mojžišova kniha v 19. kapitole je objasnenie toho, že účelom Exodu nebolo nič iné, než zvrchovanosť Boha:
Exodus – Druhá Mojžišova kniha – Kapitola 19
(1 Presne tri mesiace po odchode z Egypta prišli Izraeliti na Sinajskú púšť… 3 Mojžiš vystúpil k Bohu. Hospodin ho oslovil z vrchu a povedal mu: Toto povieš domu Jákoba a oznámiš synom Izraela: 4 Sami ste videli, čo som urobil Egypťanom, ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol k sebe. 5 Ak teda budete pozorne počúvať môj hlas a budete zachovávať moju zmluvu, budete mojím osobným vlastníctvom medzi všetkými národmi, lebo celá zem je moja. 6 Budete mi kráľovstvom kňazov, svätým národom. Toto povieš Izraelitom…)
Mojžiš (PMSN) prikazuje počas posledných dní jeho posolstva zvrchovanosť Boha:
Mojžiš (PMSN) na konci jeho posolstva naznačil jeho ľuďom veľmi jasne, že zákon, súdenie a vládcovstvo sú pre Boha, a že On, Povýšený, je Jediný, ktorý vymenováva sudcu, panovníka a vládu:
Deuteronómium – Piata Mojžišova kniha – kapitola 17
(8 Ak sa medzi vami vyskytne závažný právny prípad, na ktorý nebudeš stačiť, ako je preliatie krvi, svár, ublíženie na tele alebo akýkoľvek spor v tvojom meste, odíď na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh. 9 Vyhľadaj léviovských kňazov a miestneho sudcu. Spýtaj sa na ich mienku a oni ti oznámia právne riešenie. 10 Potom konaj podľa toho, čo ti povedia na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin. Dôsledne postupuj podľa toho, ako ťa poučia. 11 Konaj podľa poučenia, ktoré dostaneš, podľa rozhodnutia, ktoré ti oznámia. Neuchyľuj sa ani napravo, ani naľavo od výroku, ktorý povedia. 12 Kto by sa však vzoprel a neposlúchol kňaza, ktorý tam slúži Hospodinovi, tvojmu Bohu, alebo sudcu, taký človek nech zomrie. Tým odstrániš zlo z Izraela. 13 Nech to počuje všetok ľud, nech sa bojí a už sa neprotiví. 14 Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, obsadíš ju a budeš v nej bývať, povieš si: Ustanovím si nad sebou kráľa ako všetky okolité národy. 15 Ustanov si teda nad sebou kráľa, ktorého si vyvolí Hospodin, tvoj Boh. Ustanov si nad sebou kráľa spomedzi svojich bratov. Nesmieš si ustanoviť nad sebou cudzinca, ktorý nie je tvojím bratom.)
O vyhľadávaní verdiktov a aplikovaní božieho práva Mojžiš (PMSN) usmerňoval jeho ľudí a veriacich, aby sa vybrali smerom k sudcovi alebo kňazovi, ktorý bol vymenovaný Bohom. A sudca tu mienený je spomedzi prorokov vymenovaných Bohom, Povýšeným a Všemohúcim, alebo vymenovaný Prorokmi (PMSN), nie sudcovia, ktorí menujú sami seba alebo sú menovaní ľuďmi, ktorí sú známi pre svoju nespravodlivosť a sú známi tým, že berú úplatky. Z toho dôvodu On povedal: (…miestneho sudcu…), to znamená sudcu, ktoré ho ustanoví a vyšle On v tých dňoch:
Kniha sudcov – kapitola 2:
( 18 Kedykoľvek im Hospodin ustanovil sudcu, Hospodin bol s ním, a kým sudca žil, vyslobodzoval ich z rúk nepriateľov.)
Mojžiš (PMSN) objasnil ľuďom v jeho prikázaniach, ktoré prišli pred tým, že kráľ musí byť tiaž ustanovený Bohom:
(…Ustanov si teda nad sebou kráľa, ktorého si vyvolí Hospodin, tvoj Boh…)
A nie každý kráľ, ktorého si zvolia ľudia, je vyvolený Bohom… celý článok.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!