A idem na referendum.

7.2.2015 sa zúčastním referenda a vysvetlím prečo.

Som zástancom priamej demokracie a jeden z nástrojov  ktorý môžem použiť  je referendum a tento inštitút mám v úcte lebo nerozhodujú o nás a bez nás jednostranne politici, ale rozhodujeme my občania. Aj keď súhlasím alebo nesúhlasím so znením otázok mám právo hlasovať podľa svojho svedomia a preto ak sa koná referendum, som za to aby na neho chodili aj občania ktorí nesúhlasia s otázkami. Ďalej som za to aby referendum bolo vždy platné aj keby sa ho zúčastnila menšina, aspoň bude viac ľudí motivovaných ísť na referendum a niekto môže v nejakej otázke hlasovať nie a v nejakej áno. Som za nižšie kvórum pre referendum a za to aby aj pri účasti menšieho počtu ľudí bolo referendum platné.  Teraz k otázkam a hystérii okolo toho. Ja rešpektujem každého osobné rozhodnutie ísť alebo neísť na referendum a s nikým nepohŕdam za to že neide.  Nenávistnú, lživú a špinavú predreferendovú kampaň vyvolávajú nie ľudia čo sa zaslúžili o vypísanie referenda, alebo čo sa ho zúčastnia alebo nezúčastnia lebo majú iný názor – na to majú legitímne právo, ale tí ľudia z oblasti médii, blogeri, LGBTIQ aktivisti a iné osobnosti verejného života (nie za to že verejne deklarovali svoje presvedčenie neísť na referendum na čo majú právo), čo šíria lživé informácie o tom že toto referendum je o šírení nenávisti voči homosexuálom a že sa v referende hlasuje o základných ľudských právach o ktorých je tabu hlasovať, že je to sčítanie homofóbov a stále podsúvajú že je to o nenávisti voči homosexuálom, čo je lož. Teraz zdôvodním prečo súhlasím s referendom keď je dnes taká móda riťolezectva deklarovať ako referendum prispieva k neznášanlivosti a ako šíri homofóbiu a neviem čo ešte a je „in“ verejne deklarovať neúčasť na referende.

Čo sa týka hlasovania o tom či rodič súhlasí aby sa jeho dieťa zúčastňovalo alebo nezúčastňovalo na hodine v oblasti sexuálneho správania alebo eutanázie – tu by nemal nič predpisovať štát tu treba plne rešpektovať slobodné rozhodovanie rodiča. Nie som proti sexuálnej výchove a považujem za správne že deti sa v škole učia aj nejaké fakty ktoré súvisia s biológiou človeka a sexualitou a nie som proti sexuálnej výchove ako takej. Lenže  rozdiel je už v akom ideologickom duchu sa nesie tá sexuálna výchova. Ak sa nesie v duchu názorov ktoré napr. odporúčajú masturbáciu, alebo vykresľujú manželstvo muža a ženy ktorí majú spolu deti že to nemáme považovať za ideálny vzor lebo je to náboženstvom vytvorený stereotyp, alebo že eutanázia je v určitých prípadoch správna voľba, tu už sa jedná o prezentáciu určitého svetonázoru – tak rodič ktorý s takouto svetonázorovou propagáciou nesúhlasí má sa právo ohradiť a nepúšťať deti na takéto vyučovacie hodiny. Sexuálna výchova je citlivá téma a rodič môže mať aj opodstatnené pochybnosti a tu by mal mať voľbu aby jeho dieťa nenavštevovalo také vyučovanie. Preto je lepšie keď o tomto rozhodnú občania v referende ako by mal štát z pozície moci zákonmi zvonku určovať niečo čo je v rozpore s presvedčením rodičov. Ľahšie je tomu predchádzať v referende ako brániť sa ak sa taký zákon prijme, alebo ak sa napr. zo začiatku opodstatneného a dobre mieneného povinného vyučovanie o biológii človeka vykľuje nejaké prezentovanie životného štýlu alebo hodnôt s ktorým tí rodičia nesúhlasia  a potom to vnímať ako to že štát mi vnucuje niečo čo je v rozpore s mojim presvedčením. Tak isto som proti tomu aby niekto úmyselne podnecoval zvedavosť detí o sexuálnu oblasť napr. v mladšom školskom veku keď dieťa sa ešte nemá aktívne zaoberať touto oblasťou. Nedá sa tvrdiť že niektoré dieťa to nezaujíma ale dospelí ľudia by sa nemali snažiť to u dieťaťa v mladšom veku podnecovať ako prví zo svojej strany a snažiť sa zosilňovať záujem o túto oblasť  u detí ešte pred pubertou.

Ďalšia otázka sa týka osvojenia a adopcie detí osobami rovnakého pohlavia. Nikto homosexuálom nebráni spolu žiť a ja neodsudzujem niekoho za to že je homosexuál, ale tu je naozaj legitímna obava že ako to môže vplývať na duševný vývin dieťaťa keď si dieťa adoptujú osoby rovnakého pohlavia. Dieťa potrebuje otca a matku a nie je správne keď ho vychovávajú dvaja muži alebo dve ženy ktorí sú akože otec a mama. A navyše mnohí homosexuáli sa aj rozchádzajú a čo bude potom ak sa rozvedú čo ak na to dieťa bude mať nárok viac osôb okrem biologických rodičov aj ďalší dvaja muži alebo dve ženy. Čo ak ten homosexuálny pár bude mať okrem homosexuálnej orientácie aj náchylnosť aj napr. k rôznorodým sexuálnym praktikám (že budú napr. milovníci rôznorodého experimentovania v tejto oblasti) napr. skupinovým sexuálnym stykom, intezívnejším experimentovaním so striedaním partnerov  a jednou zo záľub alebo potreba experimentovať bude aj sexuálne vzrušovanie sa z detí a budú si hľadať cesty ako dieťa sexuálne buď zneužívať alebo ho obchytávať a nehovoriac aj o prvkoch nejakého sadomasochizmu voči dieťaťu. Nie každý homosexuálny pár toto musí robiť ale čo ak tá príťažlivosť niektorých takýchto partnerov rovnakého pohlavia je založená na tom že ich baví rôznorodo experimentovať v tejto oblasti a hľadajú si rôzne objekty na ukájanie svojich pohlavných chúťok a navonok sa môžu tváriť ako pár ale budú mať motív aj experimentovať v tejto oblasti s deťmi. Ľahko to môžu zneužívať aj pedofili čo môžu takto zastierať svoje motívy že sú akože párom osôb rovnakého pohlavia a chcú si získavať adopciou deti na realizovanie svojich chúťok, alebo čo ak to budú nejakí kumpáni z gangu čo obchoduje s deťmi a budú formálne predstierať že sú párik a adoptujú si dieťa a to dieťa zmizne niekde do sveta napr. aj na náhradné orgány?!

Aj keď spoločnosť môže tolerovať niekoho za to že je homosexuál predsa by mala považovať naďalej za najlepší vzor manželstvo muža a ženy a nedávať zbytočne za rovnocenne hodnotný vzor iné typy vzťahov. Čo ak bude v tejto oblasti narušený vývin dieťaťa a dieťa bude mať problém nadviazať v budúcnosti vzťah k opačnému pohlaviu a založiť si trvalý vzťah? Chápem že to bagatelizuje ten čo považuje trvalý vzťah muža a ženy za prežitok.  Preferencia manželstva muža a ženy ako správny vzor nie je homofóbia, ani hate speech, skôr intepretácia takýchto názorov týmto štýlom je prachsprostá lož a niečo oveľa horšie ako gáganie trafených husí. Takéto interpretácie sa podobajú lžiam ktoré používali v minulosti fašistické režimy alebo režimy v bývalom východnom bloku na politicky nepohodlných alebo iné tyranské režimy.

Čo sa týka manželstva dvoch homosexuálov do ich života sa im nemienim starať ale neznamená že štát musí takéto vzťahy povyšovať na jednu úroveň s manželstvom muža a ženy. Štát nemá povinnosť toto robiť a ľudia sa majú právo o tom vyjadriť. To neznamená že automaticky musí štát aj takéto formy spolužitia povýšiť, lebo určitý okruh ľudí to tak chce a považuje to za základné ľudské právo. Právo uzavrieť manželstvo u osôb rovnakého pohlavia, alebo viacerých osôb nepatrí k základným ľudským právam a nemôžu si len tak hocijaké záujmové skupiny(napr. LGBTIQ aktivisti,mimovládky niektoré celebrity alebo niektoré média – títo to skôr propagujú než radoví homosexuáli) niečo takéto presadzovať len tak akoby to automaticky bez diskusie malo platiť a kto to spochybňuje je automaticky ten čo spochybňuje základné ľudské práva. Kde to sme?! Čo ak bude platiť možnosť uzavrieť manželstvo osôb rovnakého pohlavia, ale z toho budú vyplývať aj povinnosti sobášiť týchto ľudí a čo ak tá povinnosť pripadne aj registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam z ktorých mnohé môžu takýto typ vzťahu považovať za hriech ktorý Boh požehnať nemôže?

O týchto otázkach sa máme právo rozhodnúť a preto je účasť na referende legitímna a nie je hanbou sa ho zúčastniť. Ja sa ho zúčastním a tak sa priraďujem do sčítania tých ktorí sa nejako vymykajú tomu obrazu čo nám predstiera spektrum LGBTIQ aktivistov, niektorých mimovládok, alebo niektoých médií.

A ešte niečo na záver: Nemusím mať nenávisť voči niekomu za jeho sexuálnu orientáciu a ani nemám mať prečo, ale neznamená že musím súhlasiť s takými vzťahmi(nie každý homosexuál žije vo vzťahu s osobou rovnakého pohlavia a ten kto žije nemusím s ním za to opovrhovať ale nemusím to ani schvaľovať  a mám právo mať voči tomu zápornú mienku – voči tomu životnému štýlu) a je aj lepšie keď sa štát do toho nemieša ale na strane druhej nie je ani povinný im vychádzať v určitých oblastiach v ústrety(napr. schváliť im adopcie detí, alebo povýšiť ich vzťah na manželstvo).