A nastúpil nový faraón, ktorý Jozefa nepoznal

Počet zobrazení: 57

Mojžiš

Biblického Jozefa by zrejme tak priateľský neprijal žiaden faraón, ktorý by bol rodený Egypťan. Egypťania veľmi podozrivo prijímali cudzincov na svoje územie. Obávali sa, že by ich mohli ovládnuť, cudzie kmene z vnútra. Aj napriek silným opatreniam ich ovládli kočovné kmene Hyksósi. V dobe prijatia Jozefa a jeho rodiny vládli krajine faraóni z kmeňa Hyksósov (18 – 17. storočie pred. N. l.).

Kedy žil Mojžiš?

Nástupom Ahmoseho II. – začiatok vládnutia 18. dynastie sa skončil útlak Egypta.

Biblické slová“ A nastúpil nový faraón, ktorý Jozefa nepoznal“ nie je nič iné, ako počiatočný útlak Židov, ktorí žili v úrodnej delte Nílu. Nebola to zmena, že zomrel faraón, ktorý Jozefa privítal. Nový faraón znamená, že nastúpil kráľ novej dynastie, pôvodnej egyptskej.

Egypťania sa veľmi báli prosperujúcich Židov v nílskej delte, bola to aj najkrajšia oblasť Egypta. Zbavili ich privilégií, ktoré mali za Hyksosov. Nahnali ich do chatrči a zadelili ich na ťažké práce – stavbu monumentálnych stavieb. Pritom to mnoho Židov prišla o život ako následok ťažkej práce a pod trestami nemilosrdných pomstychtivých Egypťanov.

Existujú dve teórie, podľa, ktorých žil Mojžiš:

– prvá datuje Mojžišov život do 19. dynastie – vláda Ramsesa II. Veľkého – 13. storočie pred našim letopočtom

– žil za vlády 18. dynastie, Exodus sa odohral za Tutmosa III., 15. storočie pr. n. l. Adventistický kazateľ Marek Riečan uvádza, že exodus sa odohral za vlády najkrutejšieho kráľa Amenhotepa III.

Mojžiš sa vlády Ramsesa Veľkého

Niektorí chápu biblický výklad 400 rokov, že Židia žili ako otroci v Egypte 400 rokov. Teda spadajú do dlhej vlády Ramsesa Veľkého.

Týmto sa riadilo aj väčšina filmových režisérov, ktorí uvádzajú ako faraóna Exódu Ramsesa Veľkého. Ramses bol známy ako najväčší staviteľ zo všetkých egyptských vládcov. Dal postaviť dva veľké mestá v delte Nílu, Pytón a Rameses.

Mojžiš za vlády 18. dynastie

Archeologické nálezy skôr potvrdili, teóriu číslo dva. Nedávne vykopávky odhalili, že Ramsesové mesta stáli na základoch miest, vybudovaných za vlády Hyksosov, ich hlavého mesta Avaris.

Tvrdenia, že Mojžiš žil za vlády Ramesa Veľkého sú skôr produkciou kinematografiou, než realitou. Dôkazy hovoria, že Mojžiš žil za vlády 18. dynastie. Na podporu tohto tvrdenia uvádza aj Biblia, štyristo rokov od postavenia chrámu kráľom Šalamúnom.

V Biblii sa síce neuvádza meno faraóna, ktorý nariadil genocídu na židovskom národe, pozabíjať každého novonarodeného chlapca, tak ako kedysi plnili nariadenie Herodesa Veľkého. Biblii sa ani neuvádza meno kráľovej dcéry, ktorá Mojžiša vytiahla z košíka. Prijala chlapca ako prejav vôle bohov, pomenovala ho Mojžiš. Najvhodnejšou kandidátkou na Mojžišovu adoptívnu matku mohla byť budúca veľká vládkyňa Egypta, Hapšetsovet. Snaha uchovať čistú kráľovskú krv na tróne egyptských faraónov, sa príslušníci kráľovskej rodín, ženili medzi sebou, brat a sestra, otec a dcéra. Inak to nebolo ani v prípade Hatšefpsut. Bola vydatá sa svojho polovičného brata Tutmoseho II. Mužských potomkov s ním nemala. Ako regentka mala vládnuť až do dospelosti svojho synovca, Tutmoseho III.

Hatšepsut sa veľmi nechcelo uvoľniť trón. Odovzdanie moci svojmu synovcovi stále odkladala až po ôsmich rokov ho úplne odstavila. V kútiku duše zrejme verila, že po jej smrti bude vládnuť jej adoptívny syn Mojžiš. Lenže človek mieni, osud mení.

Ako poznáme biblické dejiny, že Mojžiš zabil krutého egyptského dozorcu, a aby si zachránil holý život, odišiel do vyhnanstva.

Samotná kráľovná Hatšepsovet viedla svoju krajinu ku všeobecnej spokojnosti. Miesto vojen, viedla obchodnícke výpravy až do srdca vnútrozemia Afriky – Somálsko, z kadiaľ doviedla vzácny tovar. Jej synovec Tutmose III. Sa vyzúril na nej, zrejme koniec života Hatšepsovet mal na svedomí on. A dobre mu prišla aj pomsta na svojom „príbuznom“ Mojžišovi. Židovský národ stále viac a viac utláčal. Nepomohli ani desať egyptských rán, ani posledná najkrutejšia, smrť jeho prvorodeného syna

Na záver:

Vo svete fantázii by spolu so starnúcou Hatšepsovet by vládol Mojžiš, po jej smrti by zdedil trón, a Egypt by sa uberal omnoho lepšou cestou. Lenže Hatšespsovet nezomrela iba násilnou smrťou, ale po jej smrti dal Tutmosis III. zničiť všetko, kde bolo jej meno. Aby stratila večný život v záhrobí.

Po smrti Tutmoseho III. nastúpil jeho syn, Tutmose IV. , ktorý o sebe prehlasoval, že nemal vládnuť, že sa nenarodil ako prvorodený. Po ňom egyptskí faraóni uprednostňovali v uctievaní slnečného boha, pred stovkami egyptskými bohmi