Aj takí sme my – poniektorí Slováci

Včera počas obeda som si prisadol na voľné miesto pred bufetom termálneho kúpaliska spolu aj s mojou vnučkou, ktorú som držal na kolenách, oproti nám sedel za stolom pán, ktorý už mal na stole obed – porciu maďarského guľáša s knedlíkmi.

Foto: http://kupele.relaxos.sk/

No už na prvý pohľad bolo zjavné, že tá porcia má ešte príliš ďaleko k tomu aby s ňou bol ktorýkoľvek konzument spokojný.

Najviac ma však prekvapilo správanie tohto chlapíka, doslova čakal nato aby si k nemu niekto prisadol a aby mohol na plné hrdlo skomentovať svoju veľkú nespokojnosť s týmto jedlom /hlavne aby aj konzumenti pri vedľajších stoloch všetko počuli/…

Samozrejme aj mne bolo hneď pri prvom pohľade na túto porciu jasné, že tie knedlíky pri tom maďarskom guľáši sa o žiadnu paru ani neobtreli, no o to viac ma ten pán „udivoval“, že počas celého stolovania to jedlo iba ohundrával, no nič nespravil tak, ako by som to napr. ja stopercentne spravil a navrhoval som mu, že ja: ak by som bol na jeho mieste, tak by som si dal zavolať majiteľa bufetu a ak by nebol prítomný, tak by som im to jedlo hneď pri okienku vrátil a žiadal by som späť svoje peniaze, alebo by som žiadal iné jedlo v tej cene! /Prípadne by som aj doplatil/. Ale ten pán sa iba trápne vyhovoril, že už to mal zaplatené… no hlavná vec, že celú porciu zjedol do poslednej omrvinky a nebyť tam nás prísediacich, tak možno by ten tanier ešte aj vylízal – ako náš pes…

Čo ma však najviac prekvapilo, bolo to, že ten pán počas svojho stolovania oslovil aj jednu paniu pri vedľajšom stole, aby aj ju mohol zatiahnuť do nášho rozhovoru, a ako náhle mu ona dala za pravdu, že toto jedlo je skutočná žbrnda, tak on spustil litánie, že ak by mu jeho manželka navarila takýto obed, tak by ju zrezal do krvi a vyhodil z bytu… no hneď nato začal hovoriť o sebe, že je podnikateľ a už toho naozaj veľa videl aj precestoval, ale toto, že je vrchol ako poniektorí podnikatelia na Slovensku chcú čo najskôr zbohatnúť a to aj na úkor spotrebiteľa… začal sa chváliť tým, že má jedno z najdrahších áut na Slovensku, /aby som tu nerobil automobilke reklamu – značku neuvádzam/ dokonca spomenul aj jeho cenu 12 alebo až 13000 eur a dokonca, že si dal na ňom ešte spraviť vyhrievanie sedadiel a tú druhú vec, ktorou sa ďalej chválil som už takmer nevnímal lebo z okienka zavolali moje číslo pod ktorým som vnučke objednal obed, ale tuším, že to bolo buď štartovanie motora na diaľku, alebo niečo v podobnom zmysle…

No, čo si o tom myslíte Vy? Ak by ten pán bol skutočne tým, čo o sebe tvrdil, bol by si objednával jedlo v takom bufete? A ak, tak bol by to skritizované jedlo zjedol do poslednej omrvinky?

P.S. Ešte ma tak napadlo: To naozaj sú u nás také „lacné autá“, keď podľa jeho tvrdenia si kúpil to najdrahšie, čo sa na Slovensku predáva?