Ak chcete dobré peniaze, mrknite si „Zlé peniaze“.
Peniaze možno použiť na dobré i zlé účely. Podľa toho by sme ich mohli deliť na dobré a zlé. Na dobré a zlé ich môžeme rozdeľovať ale aj podľa iného kritéria, napríklad podľa ich pôvodu.
Na výmenu tovarov a služieb používame dnes prostriedky, ktorým hovoríme peniaze. V skutočnosti to ale nie sú peniaze, ale len čisto prostriedky výmeny. Preto sa im správnejšie hovorí „mena“. Ak použijeme výraz „zlé peniaze“, tak to tiež charakterizuje ich nepeňažnú podstatu. Práve takýto pojem použil vo svojej knihe „Zlé peniaze“ známy to ekonóm Juraj Karpiš.
Hoci sa dnes zlato a striebro nepoužívajú ako peniaze, sú to skutočné peniaze. Historický vývoj peňazí dospel v nedávnej minulosti do takej situácie, že na dôkladné posúdenie tejto ich schopnosti byť peniazmi nestačí jeden ľudský život, ale život niekoľkých generácií. Posledná generácia v tomto rade zaplatí veľkú až krutú daň za „zídenie zlata a striebra z cesty“.
Mene – zlým peniazom chýba jedna zo základných vlastností peňazí a to vzácnosť. To, čo nie je vzácne, ľahko mení svoju početnosť a tým nemôže byť prostriedkom pre porovnávanie užitočnosti iných vecí. Keď navyše má reprezentovať bohatstvo, ľahko sa stáva prostriedkom svojej vlastnej manipulácie a tým neoprávneného získavania moci.
Meny a menové systémy súčasného sveta sú odsúdené na zlyhanie. Tento jav musí nutne nadobudnúť globálne rozmery a spôsobiť globálne problémy. Ďalší vývoj môže mať najrôznejšie podoby v rôznych častiach sveta. Ak má byť ďalší peňažný a ekonomický vývoj úspešný, je nutné, aby sa v najväčších ekonomikách zjednotil pohľad na trvale udržateľný peňažný systém. Pre tento cieľ je potrebné, aby sa už dnes zapájali najbystrejšie mozgy do argumentačnej prípravy novej podoby peňažných systémov, novej ekonomickej filozofie a novej ekonomickej kultúry. Na základe tejto prípravy je súčasne nutná aj prezentačná príprava pre prijatie tejto „novej ekonómie“ dostatočne veľkou masou verejnosti. Je možné, že v tejto „novej ekonómii“ začnú fungovať nové a nezávislé peňažné systémy, ktoré svojou nezávislosťou nevyhnutne oslabia pozíciu štátu. To by znamenalo vážny spoločenský konflikt, pretože štát ako evolučná entita sa nemôže dobrovoľne vzdať svojho postavenia a musí nutne silovo presadzovať svoje ďalšie prežívanie a prosperovanie. Áno, štáty ako inštitúcie prosperujú. To ale neznamená nutne aj prosperitu jednotlivcov. Práve naopak. Príkladom je nedávna história komunisticko-socialistického spoločenstva štátov. Kolaps svetového peňažného systému je príležitosťou pre vznik stabilného peňažného systému a udržiavanie hospodárskeho vývoja bez rozsiahlych cyklických kríz, ktoré s globálnou integráciou naberajú stále viac globálnejší a ničivejší rozsah.
Hoci to J.Karpiš neuvádza, k argumentačnej a prezentačnej príprave „novej ekonómie“ by v konečnom dôsledku malo viesť dôkladnejšie a všeobecnejšie poznanie problémov uvádzaných v jeho knihe „Zlé peniaze.“ K propagácii práve tohto cieľa má prispieť aj tento článok.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!